Osmanské interregnum

Osmanské Interregnum alebo Osmanská občianska vojna (20. júl 1402 - 5. júl 1413; tur. Fetret Devri), bola občianska vojna v Osmanskej ríši medzi synmi sultána Bayezida I. po jeho porážke v bitke pri Ankare dňa 20. júla 1402. Hoci Mehmed Çelebi bol uznaný Tímúrom za nového sultána, jeho bratia İsa Çelebi, Musa Çelebi, Süleyman Çelebi, a neskôr Mustafa Çelebi odmietli uznať jeho autoritu, pričom každí z nich chcel získať trón pre seba. Výsledkom bola občianska vojna. Interregnum skončilo po 11 rokoch po bitke pri Çamurlu dňa 5. júla 1413, kedy sa Mehmed Çelebi stal víťazom, korunoval sa sultánom Mehmedom I. a obnovil impérium.

Občianska vojna

Princ Isa a princ Mehmed

Po smrti sultána Bayezida I. v roku 1403 vypukla medzi jeho synmi občianska vojna. Jeho najstarší syn, Süleyman, so svojím sídlom v Edirne, vládol nedávno dobytému Bulharsku, celej Trácii, Macedónsku a severnému Grécku. Druhý syn, İsa Çelebi, sa etabloval ako nezávislý vládca v Burse a Mehmed vládol v Amasyi. Vojna vypukla medzi Mehmedom a Isom a po bitkách v Ermeni-Beli a Ulubade (marec - máj 1403) utiekol Isa do Konštantínopolu a Mehmed obsadil Bursu. Následná bitka v Karasi medzi Mehmedom a Isom vyústila do víťazstva Mehmeda a Isa utiekol do Karamanu. Isa bol neskôr zabitý v kúpeli agentmi Mehmeda.

Süleyman vstupuje do občianskej vojny

Medzitým bol prepustený na príkaz Tímúra ďalší preživší syn Bayezida Musa Çelebi, ktorý bol zajatý v bitke pri Ankare. Musa bol prepustený po tom, ako Mehmed požiadal o prepustenie svojho brata. Po Isovej smrti Süleyman prekročil úžinu s veľkou armádou. Spočiatku bol Süleyman úspešný. Neskôr v tom roku napadol Anatoliu a dobyl Bursu (marec 1404) a Ankaru.

Neskoré zobrazenie Musu a Süleymana zo 16. storočia, ktorí bojovali proti sebe

Počas patovej situácie v Anatólii, ktorá trvala od roku 1405 do 1410, Mehmec poslal Musu cez Čierne more do Trácie s malou silou, aby zaútočil na Süleymanove územia v juhovýchodnej Európe. Najskôr mal Süleyman výhodu, keď zvíťazil v bitke pri Kosmidione v roku 1410, avšak v roku 1411 bola jeho armáda rozprášená Musovým vojskom v Edirne a Süleyman bol na príkaz Musu popravený. Mûsa bol teraz vládcom osmanskej nadvlády v Thrácii.

Mehmed a Musa

Manuel II. Palaiologos, byzantský cisár, bol Süleymanovým spojencom; Musa preto obliehal Konštantínopol. Manuel vyzval Mehmeda, aby ho ochránil, a Mehmedoví Osmania teraz obývali Konštantínopol pred Musovými Osmanmi z Trácie. Mehmed urobil niekoľko neúspešných útokov proti vojskám svojho brata a bol nútený znovu krížiť Bospor, aby potlačil povstanie, ktoré vypuklo na jeho vlastných územiach. Mûsa teraz tlačil na obliehanie Konštantínopolu. Mohamed sa vrátil do Trácie a získal pomoc srbského despota Stefana Lazarevića.

Na poli v Chamurli (dnes Samokov, Bulharsko) sa stretli armády súperiacich osmanských bratov. Musovi vojaci bojovali dobre, ale bitku vyhral Mehmed a jeho spojenci. Mûsa utiekol, neskôr bol zajatý a uškrtený. Po Musovej smrti bol Mehmed jediným žijúcim synom zosnulého sultána Bayezida I. a stal sa sultánom Mehmedom I. Interregnum bolo výrazným príkladom pre fratricídu (zabitie všetkých bratov po nástupe nového sultána na trón na jeho príkaz), ktorý by sa stal bežným v nasledujúcich storočiach.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ottoman Interregnum z anglickej Wikipédie.