Metamerizmus: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
opravený pravopis a čechizmy
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Metamerie.jpg|thumb|Dva plechy potiahnuté "rovnakými" farbami pri dennom svetle D65 (vľavo); pod zdrojom A (v strede) - horná polovica sa javí červenšia, a pod svetlom TL84 (vpravo) - dolná polovica sa javí tmavšia]] '''Metamerizmus''' (iné názvy: '''metaméria''', '''metamera''') je jav, ktorý súvisí s integrálnym vnímaním farebných podnetov.
[[Súbor:Metamerie.jpg|thumb|Dva plechy potiahnuté "rovnakými" farbami pri dennom svetle D65 (vľavo); pod zdrojom A (v strede) - horná polovica sa javí červenšia, a pod svetlom TL84 (vpravo) - dolná polovica sa javí tmavšia]] '''Metamerizmus''' (iné názvy: '''metaméria''', '''metamera''') je jav, ktorý súvisí s integrálnym vnímaním farebných podnetov.
Keďže náš [[zrak]], rovnako ako bežné [[kolorimeter|kolorimetre]], vníma [[svetlo]] ako integrálna zložku (svetlo zložené z viacerých [[vlnová dĺžka|vlnových dĺžok]]), nie je schopný zistiť reálne [[farebné spektrum]], ale iba výsledok pôsobenia zloženého spektra na jednotlivé svetlocitlivé bunky oka.
Keďže náš [[zrak]], tak isto ako bežné [[kolorimeter|kolorimetre]], vníma [[svetlo]] ako celistvú zložku (svetlo zložené z viacerých [[vlnová dĺžka|vlnových dĺžok]]), nie je schopný zistiť reálne [[farebné spektrum]], ale iba výsledok pôsobenia zloženého spektra na jednotlivé svetlocitlivé bunky oka.
Existujú preto prípady, keď získame zhodné podnety generované od rôznych zdrojov, pričom nevieme rozlíšiť rôzne farebné spektrá, pretože ich integrálne pôsobenie vyvoláva zhodnú [[retinálna reakcia|retinálnu reakciu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Měřicí úlohy do laboratorních cvičení
preto prípady, keď získame zhodné podnety, ktoré vydávajú rôzličné zdroje, pričom nevieme rozlíšiť rozličné farebné spektrá, lebo ich celistvé pôsobenie vyvoláva zhodnú [[retinálna reakcia|retinálnu reakciu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Měřicí úlohy do laboratorních cvičení
| url = http://www.ueen.feec.vutbr.cz/light-laboratory/files/sylabus/21_Mereni_a_overeni_metamerizmu_barev.pdf | vydavateľ = Fakulta elektrotechniky a komunikačních technologií, VUT Brno | jazyk = po česky}}</ref>
| url = http://www.ueen.feec.vutbr.cz/light-laboratory/files/sylabus/21_Mereni_a_overeni_metamerizmu_barev.pdf | vydavateľ = Fakulta elektrotechniky a komunikačních technologií, VUT Brno | jazyk = po česky}}</ref>


Rovnako tak sa môžu chovať i kolorimetre, ktoré vyhodnocujú farebné súradnice. Dôsledkom tohto javu je, že viac spektrálnych distribúcií sa môžu javiť ako farebne zhodné, pričom tomu tak vo skutočnosti nie je.
Tak isto sa môžu správať aj kolorimetre, ktoré vyhodnocujú farebné súradnice. Dôsledok tohto javu je to, že viac spektrálnych distribúcií sa môže javiť ako farebne zhodných, pričom to tak vo skutočnosti nie je.


== Dôsledy ==
== Dôsledy ==
Ľudské vnímanie [[farba|farieb]] je dané farbou telesa a jeho [[osvetlenie|osvetlením]]. Farba telesa vzniká [[optika|optickými]] vlastnosťami jeho povrchu - časť zloženého svetla jednotlivých [[vlnová dĺžka|vlnových dĺžok]] sa odrazí, časť sa pohltí. Podobne aj svetlo osvetľujúce teleso je zložené z rôznych vlnových dĺžok, ktoré sú dané farebným spektrom zdroja svetla a farebným spektrom už raz odrazeného svetla (od stien, tienidla lampy, prostredia). Ľudské oko (aj kolorimetre) preto môžu pri jednom druhu osvetlenia vyhodnotiť dva rôzne farebné objekty ako farebne absolútne zhodné, ale pri inom druhu osvetlenia sa javia ako farebne podstatne rozdielne.
Vnímanie [[farba|farieb]] zrakom je dané farbou telesa a jeho [[osvetlenie|osvetlením]]. Farba telesa vzniká [[optika|optickými]] vlastnosťami jeho povrchu - časť zloženého svetla jednotlivých [[vlnová dĺžka|vlnových dĺžok]] sa odrazí, časť sa pohltí. Podobne aj svetlo osvetľujúce teleso sa skladá z rôznych vlnových dĺžok, ktoré sú dané spektrom farieb zdroja svetla s spektrom farieb už raz odrazeného svetla (od stien, tienidla lampy, prostredia). Ľudské oko (aj kolorimetre) preto môžu pri jednom druhu osvetlenia vyhodnotiť dva rôzne farebné objekty ako farebne absolútne zhodné, ale pri inom druhu osvetlenia sa javia ako farebne podstatne rozdielne.


Prakticky sa s týmto javom môžeme stretnúť pri osvetlení prirodzeným a umelým svetlom. Napr. [[automobil]] s prestriekanou časťou karosérie sa pri prirodzenom svetle javí ako farebne konštantný, pri umelom osvetlení však nastriekané časti majú úplne iný odtieň. Podobne farebne zladené časti oblečenia v predajni sa na vonkajšom osvetlení javia ako farebne úplne odlišné.
Prakticky sa s týmto javom môžeme stretnúť pri osvetlení prirodzeným a umelým svetlom. Napr. [[automobil]] s nastriekanou časťou karosérie sa pri prirodzenom svetle javí ako farebne nemenný, no pri umelom osvetlení majú nastriekané časti úplne iný odtieň. Podobne farebne zladené časti oblečenia v predajni sa na vonkajšom osvetlení javia ako farebne úplne odlišné.


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 20:52, 14. júl 2020

Dva plechy potiahnuté "rovnakými" farbami pri dennom svetle D65 (vľavo); pod zdrojom A (v strede) - horná polovica sa javí červenšia, a pod svetlom TL84 (vpravo) - dolná polovica sa javí tmavšia

Metamerizmus (iné názvy: metaméria, metamera) je jav, ktorý súvisí s integrálnym vnímaním farebných podnetov.

Keďže náš zrak, tak isto ako bežné kolorimetre, vníma svetlo ako celistvú zložku (svetlo zložené z viacerých vlnových dĺžok), nie je schopný zistiť reálne farebné spektrum, ale iba výsledok pôsobenia zloženého spektra na jednotlivé svetlocitlivé bunky oka. Sú preto prípady, keď získame zhodné podnety, ktoré vydávajú rôzličné zdroje, pričom nevieme rozlíšiť rozličné farebné spektrá, lebo ich celistvé pôsobenie vyvoláva zhodnú retinálnu reakciu.[1]

Tak isto sa môžu správať aj kolorimetre, ktoré vyhodnocujú farebné súradnice. Dôsledok tohto javu je to, že viac spektrálnych distribúcií sa môže javiť ako farebne zhodných, pričom to tak vo skutočnosti nie je.

Dôsledy

Vnímanie farieb zrakom je dané farbou telesa a jeho osvetlením. Farba telesa vzniká optickými vlastnosťami jeho povrchu - časť zloženého svetla jednotlivých vlnových dĺžok sa odrazí, časť sa pohltí. Podobne aj svetlo osvetľujúce teleso sa skladá z rôznych vlnových dĺžok, ktoré sú dané spektrom farieb zdroja svetla s spektrom farieb už raz odrazeného svetla (od stien, tienidla lampy, prostredia). Ľudské oko (aj kolorimetre) preto môžu pri jednom druhu osvetlenia vyhodnotiť dva rôzne farebné objekty ako farebne absolútne zhodné, ale pri inom druhu osvetlenia sa javia ako farebne podstatne rozdielne.

Prakticky sa s týmto javom môžeme stretnúť pri osvetlení prirodzeným a umelým svetlom. Napr. automobil s nastriekanou časťou karosérie sa pri prirodzenom svetle javí ako farebne nemenný, no pri umelom osvetlení majú nastriekané časti úplne iný odtieň. Podobne farebne zladené časti oblečenia v predajni sa na vonkajšom osvetlení javia ako farebne úplne odlišné.

Referencie

  1. Měřicí úlohy do laboratorních cvičení [online]. Fakulta elektrotechniky a komunikačních technologií, VUT Brno. Dostupné online. (po česky)