Anton Moróc: Rozdiel medzi revíziami
d po maďarsky Antal Mórocz |
kat |
||
| Riadok 55: | Riadok 55: | ||
[[Kategória:Morócovci]] |
[[Kategória:Morócovci]] |
||
[[Kategória:Osobnosti z Holíc]] |
[[Kategória:Osobnosti z Holíc]] |
||
[[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] |
|||
Verzia z 12:56, 28. júl 2020
| Anton Moróc | |
| uhorský šľachtic | |
| Narodenie | 1545 |
|---|---|
| Úmrtie | 1594 |
| Národnosť | uhorská |
| Rodičia | Peter Moróc |
| Manželka | Anna Bessenyey de Galántha |
Anton Moróc de Beketfalva (po maďarsky Antal Mórocz; * cca 1545, Beketfalva (dnešné Holice), Slovensko - † po 1594) bol uhorský šľachtic. Bol synom Petra Moróca (* cca 1510, † po 1592) adresáta erbovej listiny (1572).
Životopis
Narodil sa do sedliackej rodiny Morócovcov zo Žitného ostrova v osade Beketfalva (dnešné Holice - Beketfa, okres Dunajská Streda), ktorá patrila k panstvu Prešporok a Holickej stolici. Morócovci patrili v rámci tejto stolice k tzv. kráľovským sedliakom, ktorí mali väčšie právomoci, ako tradiční nevoľníci. Anton (maď. Antal) nadobudol v mladosti vyššie vzdelanie a po ukončení škôl ho prijali do svojich služieb zemepán, prešporský župan Mikuláš Salma a šľachtic Eraz Einzing (išlo o ríšskych šľachticov). Anton Moróc sa ich pomocou vyčlenil zo svojho sedliackeho zázemia a dostal sa do prostredia šľachtickej spoločnosti v okolí panovníckeho dvora. Jeho patróni ho za verné služby odmenili pôdou. Dali mu do zálohy Beczketházu, pustú usadlosť pri Beketfalve (1563) ako aj ďalšie nehnuteľnosti v okolí. Neskôr mu pomohli k nadobudnutiu erbovej listiny. Panovník Maximilián II. vo Viedni dňa 25. júna 1572 udelil Antonovi Morócovi, ako aj jeho otcovi Petrovi Morócovi, erb a uhorský šľachtický stav. Armáles vyhlásili 21. mája 1576 na kongregácii prešporskej stolice v Šamoríne, čím Morócovcov aj oficiálne prijali do šľachtickej komunity tejto stolice. Neskôr dostali od prešporského župana Mikuláša Salma v zastúpení kráľa kúriu v Beketfalve a ešte druhú šľachtická kúriu v blízkej osade Bodófalva. Morócovci získali kráľovské potvrdenie tejto držby (1578, 1584). Tým sa rod zaradil medzi majetnú nižšiu šľachtu a jeho pôvodne prázdny titulárny prídomok „de Beketfalva“ – sa zmenil na riadny šľachtický predikát.[1] Anton Moróc sa následne dostal do stoličnej samosprávy, ktorého si tam priviedol švagor František Esterházi, spočiatku bol prísažným prísediacim, neskôr bol zvolený za jedného zo štyroch stoličných služných. Táto spolupráca prekvitala takmer dve desaťročia počas celých osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 16. storočia. Dôkazom dobrých vzťahov medzi príbuznými bola aj skutočnosť, že sa František stal tútorom Antonovho syna Wolfganga, budúceho uhorského vicepalatína.[2]
- Najbližšia rodina Antona Moróca[1]
- Peter Moróc (* cca 1510 – † po 1592), otec, kráľovský sedliak z Beketfalvy, adresát erbovej listiny (1572)
- Anna Bessenyey z Galanty († po 1618), manželka, dcéra Juraja Bessenyeya
- Pavol Moróc (* 1583 – † 1648), brat, prešporský sudca
- Wolfgang Moróc (* 1575 – † 1648), syn, podžupan Prešporskej stolice, radca Uhorskej komory, uhorský podpalatín
- Anna Morócová (* 1578), dcéra
- Katarína Morócová (* 1578 – † 1604), dcéra
- Zuzana Morócová (* 1578), dcéra
Referencie
- ↑ a b FEDERMAYER, Frederik. Wolfgang Mórócz z Beketfalvy (1575–1648). Spoločenský vzostup kariérneho úradníka v ranonovovekom Uhorsku. Theatrum historiae (Pardubice: Univerzita Pardubice), 2011, čís. 9, s. 201 – 223. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. ISSN 2571-0621.
- ↑ DUCHOŇOVÁ, Diana. Palatín Mikuláš Esterházy : dvorská spoločnosť a aristokratická každodennosť. preprac. a dopl. vyd. Bratislava : Historický ústav SAV; Veda, 2017. 558 s. ISBN 978-80-224-1606-1. S. 27.