Štiav lúčny: Rozdiel medzi revíziami
Slovenské botanické názvoslovie |
|||
| Riadok 42: | Riadok 42: | ||
== Výskyt == |
== Výskyt == |
||
Vyskytuje se takmer na celom [[Európa|európskom]] kontinente, od západu po [[Ural]] a [[Kaukaz]] na východe. Zo severnej strany je jeho európsky areál ohraničený [[Škandinávia|Škandináviou]] a na juhu siaha až na severozápad [[Afrika|Afriky]]. V [[Ázia|Ázii]] je rozšírený cez celý [[Sibír]] až na [[Ďaleký východ]], do [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] a cez severné územie [[Čína|Činy]] a [[Mongolsko|Mongolska]] až na [[Kórejský polostrov]] a [[ |
Vyskytuje se takmer na celom [[Európa|európskom]] kontinente, od západu po [[Ural]] a [[Kaukaz]] na východe. Zo severnej strany je jeho európsky areál ohraničený [[Škandinávia|Škandináviou]] a na juhu siaha až na severozápad [[Afrika|Afriky]]. V [[Ázia|Ázii]] je rozšírený cez celý [[Sibír]] až na [[Ďaleký východ]], do [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] a cez severné územie [[Čína|Činy]] a [[Mongolsko|Mongolska]] až na [[Kórejský polostrov]] a [[Taiwan]]. Zasahuje aj do severných oblastí [[India|Indie]], [[Pakistan]]u a do [[Tibet]]u. Udáva sa, že sa v blízkosti [[Himaláje|Himalájí]] vyskytuje až do [[nadmorská výška|nadmorskej výšky]] 4 000 m. Druhotne sa dostal do [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] aj [[Austrália|Austrálie]]. Vyskytuje sa aj na Slovensku.<ref name = botany/><ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Hassler | jméno = M. | titul = Catalogue of Life 2016: xxxxx | url = http://www.catalogueoflife.org/col/search/all/fossil/0/match/1 | datum aktualizace = 2016 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Naturalis biodiverzity Center, Leiden, NL | issn = 2405-8858 | jazyk = en}}</ref> |
||
== Ekológia == |
== Ekológia == |
||
Verzia z 09:19, 30. júl 2020
 |
Podľa názoru niektorých redaktorov by sa mal tento článok presunúť na názov Štiav lúčny. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii. |
 |
Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pomôž Wikipédii tým, že ho vhodne vylepšíš, alebo rozšíriš. Pozri si kritériá na minimálny článok, inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku. Neodstraňuj túto šablónu ak nedošlo k podstatnému vylepšeniu článku. Ak si článok založil, odstránenie šablóny prenechaj inému redaktorovi. Ak nebude tento článok do 14 dní prijateľne upravený, bude pravdepodobne zmazaný. Preto buďte pri úprave smelí! Dátum označenia je 27. 7. 2020, k zmazaniu dôjde 10. 8. 2020. Ak si umiestnil/a túto šablónu do článku, vyhľadaj autora v histórii článku a vlož na jeho diskusnú stránku oznam: {{Urgentne upraviť autor|Štiav lúčny}} --~~~~ |
| Štiav lúčny | |
 kvitnúci štiav lúčny (Rumex acetosa) | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Carl Linné | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Štiav lúčny alebo štiav kyslý (Rumex acetosa alebo Acetosa pratensis) je často sa vyskytujúci, stredne vysoká trvalka, druh rozsiahleho rodu štiav. V slovenskej prírode je pôvodným druhom, okrem doby kvitnutia je rastlinou celkom nenápadnou a je považovaný za burinu.
Výskyt
Vyskytuje se takmer na celom európskom kontinente, od západu po Ural a Kaukaz na východe. Zo severnej strany je jeho európsky areál ohraničený Škandináviou a na juhu siaha až na severozápad Afriky. V Ázii je rozšírený cez celý Sibír až na Ďaleký východ, do Strednej Ázie a cez severné územie Činy a Mongolska až na Kórejský polostrov a Taiwan. Zasahuje aj do severných oblastí Indie, Pakistanu a do Tibetu. Udáva sa, že sa v blízkosti Himalájí vyskytuje až do nadmorskej výšky 4 000 m. Druhotne sa dostal do Severnej a Južnej Ameriky aj Austrálie. Vyskytuje sa aj na Slovensku.[1][2]
Ekológia
Druh je typickou rastlinou vlhkých lúk, pastvín, polí, riečnych a potočných brehov, rastie tiež v priekopoch pozdĺž ciest alebo niekedy aj na skládkach, väčšinou na dobre preslnenom stanovisku. Najlepšie mu vyhovujú pôdy vlhké až mokré, výživné, bohaté dusíkom, neutrálne až kyslé, ktoré sú hlboké, hlinité alebo rašelinové. Výrazne prevažuje jeho výskyt na prirodzenom stanovisku, iba málo ovplyvňovanom ľudskou činnosťou.
Nadzemná časť tohto hemikryptofytu na jeseň odumiera, ale skoro na jar opäť vyraší. Kvitne od mája do júla.[1][3][4]
Popis
Dvojdomá, vytrvalá bylina vysoká 30 až 100 cm vyrastajúca z trvalého, guľovitého koreňa. Byle sú priame, málo vetvené, pozdĺžne ryhované, niekedy akoby s inoväťou a zospodu načervenalé. Listy bývajú mierne dužinaté a majú veľmi premenlivý tvar. Prízemné sú kopijovito podlhovasté, na bázi majú špicaté, strelovito odstávajúce laloky a bývajú asi trikrát dlhšie než širšie. Horné byľové listy sú kopijovité, prisadlé a objímajú byľ bazálnými lalokmi. Blanité pätky na bázach listov sú dlho třásnité.
V hornej časti sa byľ metlinovito rozvetvuje do niekoľkých vetví a na nich vyrastajú na tenkých, načervenalých stopkách drobné, jednopohlavné kvety združené po 4 až 8 do praslenov. Květy majú šesť zelených, viac či menej načervenalých okvetných lístkov, tri vonkajšie sú menšie a tri vnútorné väčšie. V samičom kvete je šesť tyčiniek s jemnými nitkami s prašníkmi a v samičom z troch plodolistov vytvorený vrchný, jednovaječný semenník s tromi načervenalými, štetčekovými bliznami. Peľ je na blizny prenášený vetrom, už slabý vánok stačí k rozochveniu prašníkov. Len zriedka sú kvety opeľované hmyzom, ktorý si prilieta pre peľ.
Po opelení sa zo semeníku vyvinie jednosemenná trojhranná nažka a vonkajšie okvetné lístky se ohnú naspäť. Vnútorné lístky podrastú a tesne obalia nažku, sú však väčšie a vytvoria na nej tri krídelká. Takto vzniknúté útvary – krovky – bývajú veľké 3,5 až 5 mm, sú ružovkasté, blanité, srdcovito okrúhle a na báze majú malý výrastok, zvaný mozoľok. Nažky vnútri sú lesklé, hnedé až čierne.
Rostlina sa prevažne rozmnožuje semenami (nažkami), ktoré po dozretí odpadávajú od stopiek a sú pomocou krídielok roznášané vetrom aj na väčšie vzdialenosti. Zakorenená rastlina sa na stanovisku rozrastá novými byľami rašiacimi z vetvenej hlavy nehlboko siahajúceho koreňa.[1][3][4][5][6][7]
Význam
Rastlina obsahuje množstvo kyseliny šťavelovej, antrachinóny a dalšie organické kyseliny, vitamín A, vitamín C, vitamín B1 a mnohé minerálne látky (draslík, vápnik, železo). Je využívaná v liečitelstve, v apríli sa zbiera jej list, menej často koreň. Užíva sa prevažne navonok, napríklad formou kašovitých obkladov pri ochoreniach kože alebo ako kloktadlo pri aftách v ústach. Sušený koreň býva súčasťou preháňavo pôsobiacich čajov. Z koreňa je možné pripraviť trvalé žlté a z byle červené farbivo.
Pre osviežujúcu kyslú chuť sa v teplých letných mesiacoch listy niekedy žuvajú, na jar sa z mladých lístkov pripravuje polievka alebo sú súčasťou šalátov. Pre veľký obsah šťavelanov môže konzumácia v surovom stave spôsobiť zdravotné problémy, hlavne u chorých na dnu, kojacich žien alebo osôb náchylných na tvorbu obličkových kameňov; tepelnou úpravou sa toto nebezpečie stráca.
Štiav lúčny je burinatá rastlina bez väčšieho ekonomického významu. Najviac škodí pri raste vo viacročných krmovinách, kde znižuje ich kvalitu. Je naopak dôležitou rastlinou pre niektoré druhy motýľov, ktoré na jeho listy kladú vajíčka a potom slúžia ako živná rastlina ich húseníc; takto sa rozmnožuje napr. ohniváčik zlatobyľový (Lycaena virgaureae), ohniváčik hadovníkový (Lycaena helle), ohniváčik štiavový, (Lycaena hippothoe), ohniváčik čiernokrídly (Lycaena phlaeas). Jeho semená sú potravou pre mnohé vtáky i drobné cicavce.[6][8][9]
Galeria
-
Nákres kvitnúceho štiavu lúčneho -
Ružica listov -
Dozrievajúce plody -
Lúka zamorená štiavom lúčnym
.jpg)
Referencie
- ↑ a b c Chyba citácie Neplatná značka
<ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvombotany - ↑ Šablóna:Citace elektronické monografie
- ↑ a b Šablóna:Citace monografie
- ↑ a b Šablóna:Citace elektronické monografie
- ↑ Šablóna:Citace elektronické monografie
- ↑ a b Šablóna:Citace elektronické monografie
- ↑ Šablóna:Citace elektronické monografie
- ↑ Šablóna:Citace elektronické monografie
- ↑ Šablóna:Citace elektronické monografie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štiav lúčny
