Štiav lúčny

Štiav lúčny
kvitnúci štiav lúčny (Rumex acetosa)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné (Spermatophyta) Skupina krytosemenné (Angiospermae) Oddelenie magnóliorasty (Magnoliophyta) Nadtrieda (superclassis) dvojklíčnolistové (Dicotyledonopsida) Trieda (classis) magnólie (Magnoliopsida) Podtrieda (subclassis) klinčekové (Caryophyllidae) Rad (ordo) klinčekotvaré (Caryophyllales) Čeľaď (familia) stavikrvovité (Polygonaceae) Rod (genus) štiav (Rumex) Druh (species) štiav lúčny (Rumex acetosa)
Carl Linné
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Štiav lúčny alebo štiav kyslý (Rumex acetosa alebo Acetosa pratensis) je druh rastliny z čeľade stavikrvovité, zaraďovaný do rodu štiav v širšom zmysle (Rumex) alebo do rodu štiav v užšom zmysle (Acetosa).

Je to často sa vyskytujúca, stredne vysoká trvalka. V slovenskej prírode je pôvodným druhom, okrem obdobia kvitnutia je rastlinou celkom nenápadnou a považuje sa za burinu.

Výskyt

Vyskytuje sa takmer na celom európskom kontinente, od západu po Ural a Kaukaz na východe. Zo severnej strany je jeho európsky areál ohraničený Škandináviou a na juhu siaha až na severozápad Afriky. V Ázii je rozšírený cez celý Sibír až na Ďaleký východ, do Strednej Ázie a cez severné územie Činy a Mongolska až na Kórejský polostrov a Taiwan. Zasahuje aj do severných oblastí Indie, Pakistanu a do Tibetu. Udáva sa, že sa v blízkosti Himalájí vyskytuje až do nadmorskej výšky 4 000 m. Druhotne sa dostal do Severnej a Južnej Ameriky aj Austrálie. Vyskytuje sa aj na Slovensku.

Ekológia

Druh je typickou rastlinou vlhkých lúk, pastvín, polí, riečnych a potočných brehov, rastie aj v priekopoch pozdĺž ciest alebo niekedy aj na skládkach, väčšinou na dobre preslnenom stanovisku. Najlepšie mu vyhovujú pôdy vlhké až mokré, výživné, bohaté dusíkom, neutrálne až kyslé, ktoré sú hlboké, hlinité alebo rašelinové. Výrazne prevažuje jeho výskyt na prirodzenom stanovisku, iba málo ovplyvňovanom ľudskou činnosťou.

Nadzemná časť tohto hemikryptofytu na jeseň odumiera, ale skoro na jar opäť vyklíči. Kvitne od mája do júla.

Opis

Dvojdomá, vytrvalá bylina vysoká 30 až 100 cm vyrastajúca z trvalého, guľovitého koreňa. Byle sú priame, málo vetvené, pozdĺžne ryhované, niekedy akoby s inovaťou a zospodu červenasté. Listy bývajú mierne dužinaté a majú veľmi premenlivý tvar. Prízemné sú kopijovito podlhovasté, na báze majú špicaté, strelovito odstávajúce laloky a bývajú asi trikrát dlhšie než širšie. Horné byľové listy sú kopijovité, prisadnuté a objímajú byľ bazálnymi lalokmi.

V hornej časti sa byľ metlinovito rozvetvuje do niekoľkých vetví a na nich vyrastajú na tenkých, červenastých stopkách drobné, jednopohlavné kvety združené po 4 až 8 do praslenov. Kvety majú šesť zelených, viac-menej červenastých okvetných lístkov, tri vonkajšie sú menšie a tri vnútorné väčšie. V samičom kvete je šesť tyčiniek s jemnými nitkami s peľnicami a v samičom z troch plodolistov vytvorený vrchný, jednovaječný semenník s tromi červenastými bliznami. Peľ na blizny prenáša vietor, už slabý vánok stačí na rozochvenie peľníc. Len zriedkavo sú kvety opeľované hmyzom, ktorý si prilieta po peľ.

Po opelení sa zo semeníka vyvinie jednosemenná trojhranná nažka a vonkajšie okvetné lístky se ohnú naspäť. Vnútorné lístky podrastú a tesne obalia nažku, sú však väčšie a vytvoria na nej tri krídelká. Takto vzniknuté útvary – krovky – bývajú veľké 3,5 až 5 mm, sú ružovkasté, blanité, srdcovito okrúhle a na báze majú malý výrastok, zvaný mozolček. Nažky vnútri sú lesklé, hnedé až čierne.

Rastlina sa prevažne rozmnožuje semenami (nažkami), ktoré po dozretí odpadávajú od stopiek a sú pomocou krídeliek roznášané vetrom aj na väčšie vzdialenosti. Zakorenená rastlina sa na stanovisku rozrastá novými byľami rastúcimi z vetvenej hlavy nehlboko siahajúceho koreňa.

Význam

Rastlina obsahuje veľa kyseliny šťavelovej, antrachinóny a ďalšie organické kyseliny, vitamín A, vitamín C, vitamín B1 a mnohé minerálne látky (draslík, vápnik, železo). Využíva sa v liečiteľstve, v apríli sa zbiera jej list, menej často koreň. Používa sa prevažne navonok, napríklad formou kašovitých obkladov pri ochoreniach kože alebo ako kloktadlo pri aftách v ústach. Sušený koreň býva súčasťou preháňavo pôsobiacich čajov. Z koreňa možno pripraviť trvalé žlté a z byle červené farbivo.

Pre osviežujúcu kyslú chuť sa v teplých letných mesiacoch listy niekedy žujú, na jar sa z mladých lístkov pripravuje polievka alebo sú súčasťou šalátov. Pre veľký obsah šťavelanov môže konzumácia v surovom stave spôsobiť zdravotné problémy, hlavne u  chorých na dnu, dojčiacich žien alebo osôb náchylných na tvorbu obličkových kameňov; tepelnou úpravou sa toto nebezpečie stráca.

Štiav lúčny je burinatá rastlina bez väčšieho ekonomického významu. Najviac škodí pri raste vo viacročných krmovinách, kde znižuje ich kvalitu. Je naopak dôležitou rastlinou pre niektoré druhy motýľov, ktoré na jeho listy kladú vajíčka, a potom slúži ako živná rastlina ich húseníc; takto sa rozmnožuje napr. ohniváčik zlatobyľový (Lycaena virgaureae), ohniváčik hadovníkový (Lycaena helle), ohniváčik štiavový, (Lycaena hippothoe), ohniváčik čiernokrídly (Lycaena phlaeas). Jeho semená sú potravou pre mnohé vtáky i drobné cicavce.

Galéria

• 
  Nákres kvitnúceho štiavu lúčneho
• 
  Ružica listov
• 
  Dozrievajúce plody
• 
  Lúka zamorená štiavom lúčnym

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štiav lúčny

Externé odkazy

• Botanický ústav AV ČR – rozšíření šťovíku kyselého v ČR