Kresťanskodemokratické hnutie: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
d Verzia používateľa 194.154.245.140 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od EmBe SK
Značka: rollback
Riadok 14: Riadok 14:
|Poslancov = 0 ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])<ref name="veresova">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlinovo KDH sa posilnilo o odídenú poslankyňu od Matoviča | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/hlinovo-kdh-sa-posilnilo-o-odidenu-poslankynu-od-matovica/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-18 | dátum prístupu = 2019-10-22 }}</ref> <br /> 2 ([[Európsky parlament]])
|Poslancov = 0 ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])<ref name="veresova">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlinovo KDH sa posilnilo o odídenú poslankyňu od Matoviča | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/hlinovo-kdh-sa-posilnilo-o-odidenu-poslankynu-od-matovica/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-18 | dátum prístupu = 2019-10-22 }}</ref> <br /> 2 ([[Európsky parlament]])
|Volebný výsledok = 4,65 % ([[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|Voľby do NR SR 2020]]) <br /> 9,69 % ([[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|Európske voľby 2019]])
|Volebný výsledok = 4,65 % ([[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|Voľby do NR SR 2020]]) <br /> 9,69 % ([[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|Európske voľby 2019]])
|Ideológie = [[pohanstvo]] <br /> [[antikrestanizmus]] <br /> [[korupcia]] <br /> [[upratanie odpadu zo štátnych peňazí za 1,4 milióna]]<ref>{{Citácia knihy
|Ideológie = [[kresťanská demokracia]] <br /> [[sociálny konzervativizmus]] <br /> [[pro-europanizmus]] <br /> [[antikomunizmus]]<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Jarošová
| priezvisko = Jarošová
| meno = Petra
| meno = Petra

Verzia z 20:38, 3. august 2020

Súradnice: 48°08′29″S 17°07′01″V / 48,141398°S 17,116868°V / 48.141398; 17.116868

Kresťanskodemokratické hnutie
Kresťanskodemokratické hnutie
Základné informácie
SkratkaKDH
Založenie17. február 1990
PredsedaPavol Zajac (poverený vedením)[1]
PodpredsedaPeter Bobula
Milan Majerský
Pavol Zajac
Najviac poslancov31 (1990)
Poslancov0 (NR SR)[2]
2 (Európsky parlament)
Volebný výsledok4,65 % (Voľby do NR SR 2020)
9,69 % (Európske voľby 2019)
Ideológiekresťanská demokracia
sociálny konzervativizmus
pro-europanizmus
antikomunizmus[3]
Politické spektrumstredopravica[4]
IČO00586846
Počet členov▼ 8 948 (31.12.2017)[5]
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuSkupina Európskej ľudovej strany
Európska politická stranaEurópska ľudová strana
Medzinárodné organizácieCentristická demokratická internacionála (pozorovateľ)
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaKresťanskodemokratická mládež Slovenska
SídloŠafárikovo námestie 4
811 02 Bratislava
Farby              
Biela, Modrá, Červená
Webwww.kdh.sk
Sídlo na Šafárikovom námestí 4 v Bratislave
Bývalé sídlo na Bajkalskej 25 v Bratislave
Politika na Slovensku
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová

Predseda NR SR: Peter Žiga

Predseda vlády SR: Robert Fico
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
SMER – SD · HLAS – SD · SNS
Opozícia
PS · SaS · SLOVENSKO · KDH
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023
2023 · od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
2023 – 2027
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989) · 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.) · 1992 (fed.) · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Kresťanskodemokratické hnutie, skratka KDH, je stredopravá kresťanskodemokratická politická strana pôsobiaca v ČSFR a na Slovensku, ktorá vo svojich stanovách sa deklaruje za hnutie konzervatívne a demokratické, usilujúce sa o uplatnenie kresťanských a konzervatívnych hodnôt v politickom živote spoločnosti, štátu a medzinárodného spoločenstva. Súčasným povereným predsedom strany po parlamentných voľbách 2020 je Pavol Zajac. K februáru 2019 deklarovali príslušnosť k hnutiu dvaja poslanci NR SR a traja europoslanci. V komunálnych voľbách 2018 KDH získalo samostatne 157 starostov a primátorov a 2350 poslancov, ďalšie stovky v rôznych koalíciách, čím sa stalo druhou najúspešnejšou politickou stranou.[6]

Vedenie strany

Podľa stanov KDH je ústredným koordinačným a riadiacim orgánom politiky hnutia trinásťčlenné predsedníctvo. Tvoria ho predseda, podpredsedovia, predseda poslaneckého klubu, predseda konzília, koordinátor pre regióny a ďalší členovia volení Radou KDH.

Predsedníctvo KDH tvorí:[7]

História

Počiatky KDH do roku 1994

Kresťanskodemokratické hnutie vzniklo 17. februára 1990 ustanovujúcim snemom v Nitre (registrácia Ministerstvom vnútra SR od 23. februára 1990), čím sa stalo jedným z najstarších subjektov na politickej scéne Slovenska po roku 1989. Vznik podnietila výzva z dňa 30. novembra 1989 na zakladanie kresťanskodemokratických klubov (KDK) na Slovensku. Pri zakladaní a profilácii KDH zohrali významnú úlohu najmä ľudia z katolíckeho disentu, ale aj ľudia blízki VPN.[8]

Kluby vznikali spočiatku spolu, na zmiešaných územiach ako „dvojjazyčné“ i maďarské. V marci 1990 však došlo k definitívnemu oddeleniu maďarských kresťanských demokratov od KDH a ich zástupcovia sa rozhodli na svojom stretnutí v Bratislave 17. marca vytvoriť Maďarské kresťanskodemokratické hnutie [8].

Hnutie si v prvej polovici roku 1990 vytvorilo záujmové organizácie a zväzy, vznikli Kresťanskodemokratická mládež Slovenska (KDMS), Zväz kresťanských lekárov a zdravotníkov (ZKLaZ), ktorého predsedom sa stal Alojz Rakús, Združenie kresťanskodemokratických poľnohospodárov Slovenska (ZKDPS), Kresťanskodemokratický zväz pracovníkov vedy a školstva (KDZPVŠ), Kresťanskodemokratický zväz žien Slovenska a Kresťanskodemokratické združenie ekológov Slovenska.[8]

V prvých slobodných voľbách v roku 1990 získalo hnutie 19,21 %, ale výsledok bol sklamaním, nakoľko KDH dlho viedlo v prieskumoch verejnej mienky. Následne sa KDH stalo súčasťou koalícií na federálnej aj národnej úrovni (tam spolu s VPN a DS). V SNR obsadilo 31 kresiel a v oboch snemovniach FZ 25 kresiel. V komunálnych voľbách v novembri 1990 získalo KDH najviac poslancov – 10 564 (27,4 %) a 541 primátorov a starostov (19,8 %).

Na začiatku roku 1991 malo KDH približne 50 tisíc členov, po rozdelení VPN sa stal Ján Čarnogurský v apríli 1991 predsedom slovenskej vlády. Na sneme KDH v novembri 1991 sa stal predsedom hnutia opäť Ján Čarnogurský, jeho protikandidátom bol Ján Klepáč. Skupina okolo J. Klepáča navrhovala konfederatívne usporiadanie ČSFR, prípadne referendum o samostatnom Slovensku, pre nezhody vo vnútri KDH sa rozhodli založiť v marci 1992 Slovenské kresťansko-demokratické hnutie (SKDH).

KDH išlo do volieb v roku 1992 s volebným programom pod heslom „Stabilita dnes – prosperita zajtra“.[8]. KDH však získalo vo voľbách do SNR iba 8,89 % a stalo sa opozičnou stranou. Na sneme v septembri 1992 sa hnutie pretransformovalo (štruktúrou) na politickú stranu. Za predsedu bol opäť zvolený Ján Čarnogurský a za nových podpredsedov pre jednotlivé oblasti František Mikloško (tlač a vonkajšie pôsobenie), Ivan Šimko (vnútorná politika), Emil Komárik (zahraničná politika) a Anton Anderko (regionálna politika).[8] Na jeseň 1992 hlasovalo KDH v SNR v júli proti prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky a v septembri 1992 proti prijatiu Ústavy Slovenskej republiky.[9] Strana tak hlasovala z presvedčenia, že urýchlený nepripravený rozpad ČSFR poškodí Slovensko a taktiež z obáv, že by rozpad ČSFR by mohol vyvolať podobný násilný konflikt ako na Balkáne.[10]

V januári 1993 KDH neúspešne navrhlo na prezidenta Antona Neuwirtha, počas celého roka pôsobilo v opozícii a organizovalo napríklad mítingy v bratislavskom PKO. V roku 1994 po páde druhej Mečiarovej vlády sa KDH na krátky čas stalo od marca do decembra 1994 súčasťou vlády pod vedením Jozefa Moravčíka. KDH v nej malo 5 kresiel: Ivan Šimko (podpredseda vlády), Július Brocka (sociálne veci), Mikuláš Dzurinda (doprava), Ladislav Pittner (vnútro) a Ľubomír Roman (kultúra).

V opozícii 1994-1998

Vo voľbách do NR SR v roku 1994 kandidovali na kandidátke KDH aj bývalí členovia VPN a ODÚ. KDH získalo 10,08 % a stalo sa opäť súčasťou opozície. V komunálnych voľbách 1994 získalo KDH 415 starostov a primátorov a spolu 6 920 poslancov, čím sa stalo druhou najúspešnejšou stranou pri poslancoch a treťou pri starostoch. Na sneme v decembri 1994 bol za predsedu opäť zvolený Ján Čarnogurský, za podpredsedov F. Mikloško, I. Šimko, M. Dzurinda a Ján Figeľ.[8]

V rokoch 1994 – 1998 pôsobila KDH ako najsilnejšia opozičná strana, v roku 1996 vznikla Modrá koalícia (KDH-DÚ-DS), v roku 1997 pretvorená na tzv. dúhovú koalíciu (pričlenenie SDSS a SZS), hovorcom a neskôr predsedom následne vzniknutej SDK sa stal Mikuláš Dzurinda. KDH v tomto období dôrazne vystupovalo proti autoritatívnym praktikám vládnej moci, spoluorganizovalo viaceré veľké mítingy (do dejín sa zapísali hlavne viaceré mítingy na Námestí SNP, na ktorých sa zúčastnili desaťtisíce ľudí). Modrá koalícia zorganizovala petíciu za priamu voľbu prezidenta (viac ako 550-tisíc podpisov) a petíciu za spravodlivé voľby (470-tisíc podpisov), ktoré vyústili do referenda v roku 1997, ktoré bolo nakoniec zmarené.[11] KDH bolo zodpovedné za veľkú časť kampane SDK, najmä vo vidieckom prostredí, kam ostatné strany koalície nemali záujem chodiť na mítingy.[8]

KDH v koaličných vládach 1998 - 2006

Po voľbách do NR SR v septembri 1998 sa KDH (ako súčasť SDK) stalo súčasťou vládnej koalície (spolu s SDĽ, SMK a SOP), jeho podpredseda (a predseda SDK) Mikuláš Dzurinda sa stal predsedom vlády a predseda KDH J. Čarnogurský sa stal ministrom spravodlivosti. Po spore vo vnútri SDK sa časť poslancov KDH na čele s Mikulášom Dzurindom oddelila a v roku 2000 založili vlastnú stranu SDKÚ. KDH si v roku 2000 zvolila po desiatich rokoch nového predsedu Pavla Hrušovského, nakoľko Ján Čarnogurský nekandidoval. Hrušovský na sneme porazil protikandidáta Jána Figeľa.[12]

Od parlamentných volieb v roku 1998 (vtedy boli členovia KDH na kandidátke Slovenskej demokratickej koalície) do februára 2006 bolo KDH súčasťou vládnej koalície. Po parlamentných voľbách v roku 2002 vznikla koalícia SDKÚ-KDH-SMK-ANO. V nej obsadili tri miesta aj členovia KDH - Daniel Lipšic bol podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti, Vladimír Palko ministrom vnútra a Martin Fronc ministrom školstva. KDH sa podarilo presadiť cieľ z volebného programu – zisk nestáleho kresla pre Slovensko v Bezpečnostnej rade OSN. KDH naopak nesúhlasilo s vyslaním slovenských vojsk do Iraku v roku 2003, zvyšok koalície s HZDS však vyslanie schválil. V marci, resp. máji 2005 Slovensko vstúpilo do NATO a EÚ. Vo prvých voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2004 obsadilo KDH so ziskom 16,89 % 4. miesto a získalo 3 kreslá europoslancov (Ján Hudacký, Miroslav Mikolášik a Anna Záborská).[13] V januári (v EP) a v máji (v NR SR) 2005 hlasovali poslanci KDH proti prijatiu Zmluvy o Ústave pre Európu, keďže dokument hnutie považovalo za príliš socialistický a smerujúci k superštátu.[14] Vtedajší predseda strany a zároveň predseda NR SR Pavol Hrušovský zhrnul, že požiadavky Slovenska (zrušenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou, princíp jedného eurokomisára za krajinu či zmienka o kresťanstve v preambule zmluvy) ešte zo septembra 2003 neboli Úniou akceptované a vzhľadom na to KDH dokument nepodporilo.[15] KDH vo februári 2006 odišlo z vlády potom, ako premiér Dzurinda opätovne odmietol zaradiť do parlamentu návrh zákona o výhrade vo svedomí, ktoré chcelo hnutie presadiť ako jednu zo svojich priorít.[16] Od februára 2006 do volieb v júli 2006 tak hnutie ostalo v opozícii.

KDH medzi rokmi 2006 - 2016

V parlamentných voľbách v roku 2006 si hnutie vytýčilo dosiahnuť métu 10 % hlasov a ideálne nevstupovať do koalície so stranou SMER-SD.[16] Volebný výsledok v podobe 8,31 % bol sklamaním a v hnutí panoval v júli 2006 rozkol ohľadom možného vstupu do vlády so Smerom.[16] Toto rezolútne odmietali Daniel Lipšic či Vladimír Palko, rezervovanejší postoj mal predseda Hrušovský a za koalíciu sa podľa Vladimíra Palka vyjadrovali Brocka, Fronc, Bobula, Alojz Přidal a Šimko.[16] Vstup do vlády väčšinovo podporovali krajské a okresné orgány strany, naopak proti bola väčšina radových členov a voličov. Pri hlasovaní Rady KDH Hrušovský s piatimi ďalšími členmi schválili vstup do vlády so Smerom a SMK v pomere 6:5. Proti boli Lipšic, Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer.[16] Peter Bobula tvrdil, že hlasovanie nebolo o vstupe do vlády, ale o súhlase s rokovaním so Smerom.[17] Nakoniec však Smer medzičasom zložil vládnu koalíciu s HZDS a SNS a KDH zostalo v opozícii. Kvôli nespokojnosti s vývojom v strane následne začiatkom roku 2008 zo strany odišli štyria z jedenástich členov predsedníctva a dlhoroční členovia Palko, F. Mikloško, Minárik Bauer. Založili nový politický subjekt – Konzervatívni demokrati Slovenska.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2009 skončilo KDH opäť na štvrtom mieste, no oproti minulým voľbám oslabilo, získalo 10,87 % hlasov, čo mu stačilo na zisk dvoch mandátov pre Mikolášika a Záborskú.[18] Na sneme v septembri 2009 bolo zvolené nové vedenie na čele s predsedom Jánom Figeľom, ktorý po deviatich rokoch vystriedal Pavla Hrušovského, ktorý sa rozhodol na jar 2009 opätovne nekandidovať.[12]

Po parlamentných voľbách v roku 2010 strana získala 8,52 % hlasov a stala sa súčasťou vládnej koalície so stranami SDKÚ-DS, SaS a MOST-HÍD. Vo vláde Ivety Radičovej získala strana tri kreslá - Ján Figeľ sa stal podpredsedom vlády a ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Daniel Lipšic sa stal ministrom spravodlivosti a Ivan Uhliarik zastával pozíciu ministra zdravotníctva.

Po rozpade vlády Ivety Radičovej sa v marci 2012 konali predčasné parlamentné voľby. KDH síce mierne posilnilo, získalo 8,82 % hlasov, 16 mandátov a stalo sa druhou najsilnejšou stranou, avšak strana SMER-SD pri zdrvujúcom víťazstve získala 83 kresiel a mohla vládnuť sama. KDH preto v období 2012-2016 pôsobilo v parlamente v opozícii. Predseda KDH Ján Figeľ pôsobil ako podpredseda parlamentu. Stranu v máji 2012 opustila skupina okolo vtedajších podpredsedov strany Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, ktorá kritizovala skostnatelosť pravice a tiež zle vedenú kampaň vo voľbách v roku 2012 a následne vytvorila projekt Nová väčšina.[19] Vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2014 KDH posilnilo. Stalo sa druhou najsilnejšou stranou so ziskom 13,21 % hlasov. Získalo nárok na dva mandáty, ktoré opäť obsadili Mikolášik a Záborská.[20]

Volebné obdobie 2016-2020

Pod vedením Jána Figeľa sa KDH v parlamentných voľbách v marci 2016 nedostalo prvýkrát od svojho vzniku do parlamentu, keď získalo 4,94 % hlasov. Figeľ krátko po voľbách na svoju funkciu abdikoval. V júni 2016 sa stal novým predsedom KDH Alojz Hlina. Hlina obhájil post predsedu aj v marci 2018, keď mu protikandidátom bol poslanec NR SR Richard Vašečka. Z 338 hlasov delegátov získal Hlina 233, Vašečka 101.[21]

Po parlamentných voľbách 2016 prebiehala v KDH diskusia o ďalšom smerovaní. Hlinova línia vo vedení strany ostro odmieta spoluprácu s ľavicovým Smerom aj s krajne pravicovou stranou ĽSNS.[21] V súvislosti s hľadaním priestoru na politickej scéne bol zorganizovaný seminár k základnej idei strany, kde bola prezentovaná vízia tvorby veľkej politickej strany do budúcna. Kandidát KDH na europoslanca, Ivan Šimko v nej odmietol myšlienku boja proti liberalizmu. [22] Do KDH vstúpili v priebehu volebného obdobia 2016 - 2020 poslanci NR SR Richard Vašečka (pôvodne v OĽaNO, neskôr prestúpil do KÚ) a Igor Janckulík (z MOST-HÍD), vďaka čomu získalo hnutie zastúpenie v parlamente napriek neúspechu vo voľbách.[23] Taktiež do KDH vstúpil europoslanec za SDKÚ-DS Ivan Štefanec. Naopak, z KDH v januári 2019 vystúpila europoslankyňa Anna Záborská, aby vo februári založila vlastnú stranu, Kresťanská únia.

Výsledky volieb do EP v roku 2019 na úrovni obcí. KDH bolo úspešné najmä na Orave, Spiši a Šariši, obce, kde hnutie zvíťazilo, sú v modrej farbe.

Prezidentské voľby a Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019

V prezidentských voľbách v roku 2019 KDH nepostavilo svojho kandidáta na prezidenta. V otázke podpory kandidátov sa rozhodovalo medzi Veronikou Remišovou (ktorá nakoniec nekandidovala) a Františkom Mikloškom (ktorý kandidoval ako nezávislý),[24] k čomu sa Mikloško vyjadril nasledovne[25]:

V politike sa pohybujem takmer 30 rokov, ale s takýmto komickým vyhlásením som sa za ten čas ešte nestretol. Návrh Alojza Hlinu je vzdušným zámkom – Alojz Hlina nedisponuje Veronikou Remišovou ako političkou strany OĽANO, ani mnou ako nezávislým kandidátom." "Vo štvrtok 13. decembra vyjadrilo mojej kandidatúre podporu Predsedníctvo a Ústredie Zväzu kresťanských seniorov na Slovensku, za čo im vyjadrujem vďaku."

Napriek počiatočnému otáľaniu KDH nakoniec rozhodlo, že v prvom kole prezidentských volieb podporí Mikloška, rozhodla tak 17. februára 2019 rada KDH. V druhom kole podporí tiež Mikloška, pokiaľ postúpi, keďže alternatíva k nemu, Robert Mistrík, nakoniec z volieb odstúpil.[26] Po prvom kole Mikloško nechcel povedať, či bude v druhom kole voliť Zuzanu Čaputovú,[27] ale tri desiatky signatárov, ktorí vyzvali Mikloška kandidovať, zverejnili vyhlásenie, v ktorom vyjadrili podporu Čaputovej.[28]

Rada KDH v decembri 2018 zvolila prvých šesť kandidátov KDH pre voľby do Európskeho parlamentu: Marián Čaučík, Andrej Klapica, Miriam Kuzárová, Miriam Lexmann, Peter Stach a Ivan Štefanec. Neskôr na kandidátku pribudol napríklad bývalý predseda Ján Figeľ. KDH nakoniec vo voľbách skončilo na 4. mieste, získalo 9,69 % hlasov a dva poslanecké mandáty pre Štefanca a Lexmann.[29] Lexmannovej mandát sa však kontroverzne vďaka schváleným pravidlám volieb uplatní až po Brexite, čím KDH po voľbách de facto získalo len jeden mandát, pričom Sloboda a Solidarita s menším počtom hlasov získala dve kreslá hneď od počiatku.[30] KDH sa v prípade Lexmann paradoxu obrátilo v júni a znovu aj v októbri 2019 na Ústavný súd SR, ktorý však v prospech čakajúcej poslankyne aj kvôli nedostatku sudcov v lete roku 2019 nerozhodol.[31] Podľa predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana sa súd prípadom mal zaoberať.[32]

V roku 2019 do KDH tiež postupne vstúpili tri poslankyne NR SR pôvodne zvolené na kandidátke hnutie OĽaNO – Soňa Gaborčáková, Elena Červeňáková a Anna Verešová.[2] KDH tým navýšilo počet svojich poslancov v parlamente na štyroch.

Vstup poslankyne NR SR Anny Verešovej do KDH v septembri 2019. Zľava: členka predsedníctva strany Caroline Líšková, Verešová a predseda Alojz Hlina.

Volebná kampaň pre Voľby do NR SR v roku 2020

V júli 2019 sa strana dohodla na predvolebnej spolupráci s Progresívnym Slovenskom a SPOLU-OD pred voľbami v roku 2020. Strany sa dohodli, že budú pracovať na spoločných témach a v rozdielnych oblastiach budú hľadať kompromisy. Dohoda obsahuje záväzok po voľbách vytvoriť spoločnú koalíciu, ak to bude možné.[33] Predseda Alojz Hlina odmietol rozdúchavanie ideologických rozdielov medzi stranami (postoje ku LGBT či potratom) a avizoval sústredenie sa na iné, pre Slovensko dôležitejšie témy ako dane či zákonník práce.[34] Proti koalícii KDH s liberálnejšími stranami sa vyslovil hovorca Aliancie za rodinu Anton Chromík, ktorý varoval, že tak KDH môže napomôcť schváleniu registrovaných partnerstiev pre osoby rovnakého pohlavia a radil, aby si strana ešte pred skladaním koalície stanovila jasné červené čiary.[35] V auguste 2019 KDH deklarovalo, že registrované partnerstvá nepodporí a v prípade takého hlasovania môže odísť z prípadnej vlády.[36] K dohode o neútočení medzi KDH a PS/SPOLU sa v novembri 2019 pridala tiež strana ZA ĽUDÍ exprezidenta Andreja Kisku.[37]

29. októbra 2019 strana predstavila svoj volebný program pod názvom REŠTART – Nádej pre Slovensko.[38] Odmieta v ňom nové dane, hlavnou témou je rodinná politika a ochrana najslabších.[39] KDH ako prvá strana so šancou na vstup do parlamentu zverejnilo svoju kandidátnu listinu pre parlamentné voľby. Listinu schválili na Rade KDH 16. novembra 2019.[40] Strana v nej prvý raz použila tzv. modulový systém, teda zoskupenie kandidátov do tematických modelov. Zahrnuté sú modely Sila kresťanského a konzervatívneho sveta (20 kandidátov), Krajskí lídri K8 (8 kandidátov), Primátori a starostovia (30 kandidátov), Zdravotníctvo (10 kandidátov), Školstvo (10 kandidátov), Mladí (10 kandidátov) a Veľký modul ľudí, ktorí chcú pomôcť kresťanskej demokracii (51 kandidátov). Prvých 11 miest na kandidátke obsadili členovia predsedníctva strany, jednotkou je predseda Hlina, dvojkou župan Prešovského kraja Milan Majerský, trojkou podpredseda Pavol Zajac.[41] Pri schválení listiny sa strana prihlásila k odkazu 17. novembra a k boju proti oligarchii a extrémizmu.[40] KDH tiež rozhodlo, že do volieb pôjde samostatne.[42]

Volebné obdobie 2020-2024

KDH v parlamentných voľbách vo februári 2020 získalo 4,65 % hlasov (v absolútnych číslach 134 099, čo bolo viac hlasov než v roku 2016, v relatívnych číslach však menej) a opäť sa nedostalo do NR SR. V reakcii na volebný neúspech ohlásil 1. marca 2020 Alojz Hlina svoje odstúpenie z funkcie predsedu strany.[43] Ako dôvody neúspechu boli uvádzané najčastejšie neschopnosť obhájiť pakt o neútočení s liberálnymi stranami voči konzervatívnych kritikom, fakt, že kresťanskodemokratické sily sa roztrieštili do viacerých kandidujúcich subjektov či spôsob vystupovania predsedu Hlinu vo volebnej kampani.[44] Úspechom hnutia bol fakt, že Soňa Gaborčáková, ktorá v roku 2019 prestúpila z poslaneckého klubu OĽaNO do KDH sa stala štátnou tajomníčkou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.[45] Vedením strany bol do ďalšieho snemu poverený Pavol Zajac.[46] Snem KDH sa mal konať 13. júna 2020, bol však oproti pôvodným plánom odložený kvôli pandémii koronavírusu.[47] Uskutoční sa 22. augusta 2020 v Ružomberku.[48] Záujem kandidovať na post predsedu ohlásil predseda PSK, Milan Majerský.[47]

Volebné výsledky

Voľby do Národnej rady SR

Výsledky volieb do Národnej rady SR (do roku 1993 Slovenskej národnej rady), v ktorých sa zúčastnila strana KDH.

Voľby Počet hlasov Počet hlasov % Počet mandátov Umiestnenie Parlamentné postavenie
1990 648 782 19,21 %
31 / 150
 2. miesto koalícia s VPN a DS
1992 273 945 8,89 %
18 / 150
 3. miesto opozícia / koalícia* s SDĽ a DÚ
1994 289 987 10,08 %
17 / 150
 4. miesto opozícia
1998** 884 497 26,33 %
42 / 150
 2. miesto koalícia s SDK, SDĽ, SMK a SOP
2002 237 202 8,25 %
15 / 150
 5. miesto koalícia s SDKÚ, SMK a ANO***
2006 191 443 8,31 %
14 / 150
 6. miesto opozícia
2010 215 755 8,52 %
15 / 150
 4. miesto koalícia s SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd
2012 225 361 8,82 %
16 / 150
 2. miesto opozícia
2016 128 908 4,94 %
0 / 150
 9. miesto hnutie sa nedostalo do NR SR****
2020 134 099 4,65 %
0 / 150
 8. miesto hnutie sa nedostalo do NR SR

* po páde vlády Vladimíra Mečiara od 15. marca 1994 do dňa predčasných volieb 30. septembra 1994 vytvorilo KDH vládnu koalíciu s SDĽ a novovzniknutou Demokratickou úniou

** politici KDH kandidovali (ako formálni členovia Slovenskej demokratickej koalície) na kandidátke SDK, samostatne však ku koaličnej zmluve KDH pristúpilo až v roku 2000

*** vo februári 2006 KDH vystúpilo z vládnej koalície a do konca volebného obdobia (do júna 2006) zostalo v opozícii

**** na konci volebného obdobia malo KDH 4 poslancov, zvolených pôvodne za #SIEŤ a OĽaNO

Mapy volebných výsledkov

  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010
  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012
  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016
  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020

Prezidentské voľby

Voľby Kandidát Výsledok prvého kola Výsledok druhého kola
Počet hlasov Počet hlasov % Výsledok Počet hlasov Počet hlasov % Výsledok
1999 Rudolf Schuster[49] 1 396 950 47,37 % 1. miesto 1 727 481 57,18 % zvolený
2004 František Mikloško 129 414 6,50 % 5. miesto nepostúpil
2009 Iveta Radičová 713 735 38,05 % 2. miesto 988 808 44,47 % nezvolená
2014 Pavol Hrušovský 63 298 3,33 % 6. miesto nepostúpil
2019 František Mikloško 122 916 5,72 % 5. miesto nepostúpil

Voľby do Európskeho parlamentu

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana KDH.

Voľby Počet hlasov Počet hlasov % Počet mandátov Umiestnenie Parlamentné postavenie
2004 113 655 16,19 %
3 / 14
 4. miesto účasť vo frakcii EPP-ED
2009 89 905 10,87 %
2 / 13
 4. miesto účasť vo frakcii EPP
2014 74 108 13,21 %
2 / 13
 2. miesto účasť vo frakcii EPP
2019 95 588 9,69 %
2 / 14
 4. miesto účasť vo frakcii EPP

Medzi rokmi 2016-2019 KDH zastupovali traja europoslanci[50]: Miroslav Mikolášik, Anna Záborská a Ivan Štefanec (vo voľbách do EP v roku 2014 kandidoval za SDKÚ).[51]

Mapy volebných výsledkov

  • Výsledky vo voľbách do EP v roku 2019
    Výsledky vo voľbách do EP v roku 2019

Voľby do orgánov samosprávnych krajov

Voľby Počet mandátov
predsedov
VÚC 		Počet mandátov
predsedov VÚC
(ako koalícia) 		Umiestnenie Počet mandátov
poslancov
 Počet mandátov
poslancov
(ako koalícia) 		Počet
mandátov
poslancov % 		Umiestnenie
2001
1 / 8
2 / 8
I 		2. miesto
18 / 401
75 / 401
II 		41,02 %II 1. miesto
2005
0 / 8
1 / 8
I 		-
6 / 412
163 / 412
III 		41,02 %II 1. miesto
2009
0 / 8
2 / 8
* 		-
51 / 408
132 / 408
** 		12,50 % 3. miesto
2013
0 / 8
1 / 8
I 		- ?
156 / 408
** 		38,24 % -
2017
1 / 8
***
5 / 8
*** 		1. miesto ***
46 / 408
105 / 401
**** 		11,47 % 3. miesto

Vysvetlivky

I 1 mandát predsedu VÚC ako koaličná podpora

II 18 mandátov samostatne, 57 ako súčasť koalície s ANO s DS (doplnenej o strany: SDKÚ v Banskobystrickom kraji; SDKÚ a SMK v Bratislavskom kraji).

III 6 mandátov samostatne, 163 ako súčasť koalícií - neurčiteľný podiel pre KDH (so stranami DS a SDKÚ v TTSK, ZSK, BBSK a PSK; so stranami HZD, SF, SNS a SMER-SD v TSK; so stranami ĽS-HZDS, SNS, SDKÚ a SMER-SD v NSK a so stranou OKS v KSK).

* 2 mandáty predsedu VÚC ako koaličná podpora (1 kandidát SDKÚ-DS, 1 SMER-SD).

** V roku 2009 ako súčasť pravicovej dvoj-koalície s SDKÚ-DS (doplnenej o strany: OKS a SMK-MKP v Bratislavskom kraji; SMER a ĽS-HZDS v Nitrianskom kraji). V roku 2013 ako súčasť pravicovej dvoj-koalície s SDKÚ-DS (doplnenej o strany MOST-HÍD v Košickom a Prešovskom kraji; o MOST a SaS v Žilinskom kraji; MOST, SaS, OKS a NOVA v Trenčianskom kraji; MOST, SaS, OKS, SMK-MKP a SZ v Bratislavskom kraji); a ako súčasť dvoj-koalície so SMER-SD v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji.

*** 1 mandát predsedu VÚC ako člen hnutia KDH, ďalšie 4 mandáty ako koaličná podpora KDH predsedu VÚC vo voľbách.

**** Ako súčasť pravicovej koalície KDH, NOVA, OĽaNO, SaS (doplnenej o strany: OKS, Zmena zdola, DÚ, SMK-MKP v Bratislavskom kraji; OKS, Zmena zdola, DÚ v Trnavskom a Trenčianskom kraji; OKS a Šanca v Nitrianskom kraji a OKS v Žilinskom kraji).

Komunálne voľby

Voľby Počet mandátov
starostov
a primátorov 		Počet mandátov
starostov
a primátorov % 		Umiestnenie Počet
mandátov
poslancov 		Počet
mandátov
poslancov % 		Umiestnenie
1990 541 19,80 % 3. miesto 10 564 27,45 % 1. miesto
1994 428 15,24 % 4. miesto 7 850 20,50 % 2. miesto
1998 220 ? 5. miesto ? ? ?
2002
206 / 2911
 7,19 % 4. miesto
2904 / 21477
 13,52 % 2. miesto
2006
162 / 2903
 5,58 % 6. miesto
2605 / 21272
 12,24 % 3. miesto
2010
161 / 2907
 5,46 % 3. miesto
2591 / 21004
 12,32 % 3. miesto
2014
122 / 2909
 4,19 % 3. miesto
2190 / 20753
 10,55 % 3. miesto
2018
157 / 2904
 5,40 % 4. miesto
2350 / 20646
 11,38 % 3. miesto

V tabuľke sú zahrnuté iba počty kandidátov výhradne za KDH. Vo všetkých voľbách boli utvárané aj početné koalície viacerých strán, ďalšie mandáty starostov, primátorov aj poslancov KDH získalo v koalíciách s inými stranami.

Volebné preferencie

Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR do marca 2009. (Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.) Od apríla 2009 preferencie podľa agentúry Focus. (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – júl 2009, august a november 2010, január, apríl a august 2011, júl a október 2012; podľa MVK – september 2019)

Hrubo vyznačené hodnoty znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2002 8,8 8,1 5,1 7,7 7,1 6,9 7,9 7,0 7,2 . 8,8 8,8
2003 9,8 10,5 11,2 12,0 10,4 9,1 11,7 9,6 8,8 11,9 10,1 7,8
2004 9,9 9,7 9,6 7,6 8,8 9,3 9,9 10,3 12,1 14,1 14,7 9,6
2005 15,9 19,7 9,6 23,3 9,7 10,2 10,2 7,2 12,3 11,0 10,9 10,8
2006 9,1 11,4 7,6 9,4 10,2 8,9 8,3 7,3 8,3 8,3 7,8 8,8
2007 7,3 6,9 7,0 8,9 7,8 7,5 9,6 8,8 9,6 9,8 8,6 8,4
2008 8,2 7,4 6,9 7,6 7,7 7,9 8,2 8,5 8,4 8,5 6,6 7,2
2009 6,4 9,3 10,6 8,0 8,0 8,3 10,1 9,9 11,2 10,1 10,2 11,0
2010 9,0 9,6 9,7 8,6 8,3 9,2 9,0 10,0 10,8 7,4 11,0 8,7
2011 11,6 10,2 6,3 10,1 9,5 10,0 11,7 8,7 9,0 9,7 9,9 10,0
2012 9,3 10,3 10,4 7,8 10,7 10,8 8,7 9,4 11,7 9,8 10,9 11,9
2013 10,9 10,9 10,2 10,4 10,8 . . . 11,9 12,8 . .
2014 . 12,7 . . 9,9 9,3 9,7 10,9 10,8 9,9 8,8 10,8
2015 . 10,9 . 9,9 9,4 9,5 . 8,8 8,2 7,1 7,7 7,4
2016 7,1 7,5 4,1 . 4,3 4,8 . 4,6 6,0 . 6,3 5,9
2017 5,3 5,5 . 5,4 . 5,7 6,3 6,2 6,4 7,3 7,2 .
2018 7,4 . 7,0 6,8 . 6,7 . 7,1 5,5 . 7,7 6,5
2019 7,0 6,5 7,5 6,8 7,5 7,0 . 7,5/7,3 9,4 6,5 5,7 5,7
2020 6,0/5,7 5,4 4,1 4,5 4,8 4,61/4,02

1 prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho

2 prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho

Politici Kresťanskodemokratického hnutia

Články o politikoch Kresťanskodemokratického hnutia sú uvedené v kategórii Politici KDH.

Predsedovia KDH

Členská základňa

Podľa oficiálnych údajov mala strana k 31. decembru 2017 8 948 členov[5], čo oproti roku 2016 predstavuje pokles o 859 členov.[52]

Pozri aj

Referencie

  1. ↑ a b TASR. Krajské predsedníctvo KDH v Trenčíne nesúhlasí so zvolaním marcového snemu. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2020-03-02. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. ISSN 1336-720X.
  2. ↑ a b Hlinovo KDH sa posilnilo o odídenú poslankyňu od Matoviča. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2019-09-18. Dostupné online [cit. 2019-10-22].
  3. ↑ JAROŠOVÁ, Petra; KOZLOVÁ, Michaela; POTÚČEK, Martin; VOTRUBOVÁ, Zuzana. Evropské politické strany po východním rozšíření Evropské unie. Ed. Vít Hloušek a Petr Kaniok. Brno : Masarykova univerzita v Brne - Mezinárodní politologický ústav, 2006 (2007 tlač). Dostupné online. ISBN 80-210-4171-4. S. 37. (po česky)
  4. ↑ HENDERSON, Karen. Minorities and Politics in the Slovak Republic [online]. Cambridge University Press, 1999. Dostupné online.
  5. ↑ a b KDH. KDH : Výročná správa za rok 2017 [online]. KDH, 2018-03-21, [cit. 2019-06-11]. Dostupné online.
  6. ↑ Nezávislí získali 1232 z takmer 3000 samospráv, účasť bola 48,67 % [online]. Teraz.sk, 11.11.2018, [cit. 2019-03-02]. Dostupné online.
  7. ↑ Predsedníctvo [online]. www.kdh.sk, [cit. 2016-07-24]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c d e f g BOBULA, Peter. História KDH [online]. [Bratislava]: Kresťanskodemokratické hnutie, [cit. 2013-10-14]. Dostupné online.
  9. ↑ TASR. VÝROČIE: Takto hlasovali poslanci o Deklarácii o zvrchovanosti SR. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2015-07-17. Dostupné online [cit. 2019-11-20].
  10. ↑ Slováci by mali byť hrdí na 25. november 1992 [online]. noviny.sk, [cit. 2019-11-20]. Dostupné online.
  11. ↑ GÁLIS, Tomáš. Vymyslel si pečiatky a zmaril referendum – Krajči sa po zrušení amnestií môže chystať pred súd. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-06-01. Dostupné online [cit. 2019-11-20]. ISSN 1339-844X.
  12. ↑ a b TÓDOVÁ, Monika. Hrušovský: Figeľ dorástol. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2009-03-02. Dostupné online [cit. 2019-11-20]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ Fronc, Hudacký a Záborská na čele kandidátky do eurovolieb [online]. noviny.sk, 27.9.2008, [cit. 2019-11-20]. Dostupné online.
  14. ↑ TASR. Poslanci KDH nehlasovali za ústavu. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2005-01-12. Dostupné online [cit. 2019-11-20]. ISSN 1336-197X.
  15. ↑ KDH v rozprave čelilo presile. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2005-05-12. Dostupné online [cit. 2019-11-20]. ISSN 1335-4418.
  16. ↑ a b c d e PALKO, Vladimír. Čo sa stalo v KDH. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2008-03-02. Dostupné online [cit. 2019-11-20]. ISSN 1336-653X.
  17. ↑ GÁLIS, Tomáš. Podpredseda KDH Bobula: Nechceme, aby sa pre naše sebectvo do 2. kola dostali Kotleba a Harabin. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-12-28. Dostupné online [cit. 2020-01-23]. ISSN 1339-844X.
  18. ↑ Euro voľby 2009 na Slovensku [online]. vysledkyvolieb.sk, [cit. 2019-11-20]. Dostupné online.
  19. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Lipšic končí v KDH, založenie novej strany odsúva na leto [online]. SME, 27.5.2012, [cit. 2019-07-15]. Dostupné online.
  20. ↑ Euro voľby 2014 na Slovensku [online]. vysledkyvolieb.sk, [cit. 2019-11-20]. Dostupné online.
  21. ↑ a b KDH si zvolilo predsedu. Hlina jasne porazil Vašečku [online]. Hospodárske noviny, 17.3.2018, rev. 2018-03-17, [cit. 2019-07-15]. Dostupné online.
  22. ↑ ŠIMKO, Ivan. Vystúpenie na pracovnom seminári k základnej idei veľkej politickej strany [online]. IvanŠimko.sk, rev. 2018-12-11, [cit. 2019-03-02]. Dostupné online.
  23. ↑ Nezaradený poslanec Janckulík vstúpil do KDH [online]. Sme, 4.2.2019, [cit. 2019-03-02]. Dostupné online.
  24. ↑ KDH nepostaví vlastného kandidáta na prezidenta [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
  25. ↑ KDH hľadá zhodu na kandidátovi, spomína primárky medzi Remišovou a Mikloškom [online]. www.postoj.sk, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
  26. ↑ TASR. KDH v prvom kole prezidentských volieb podporí Františka Mikloška. Denník Postoj (Bratislava: Postoy), 2019-02-16. Dostupné online [cit. 2019-02-17]. ISSN 1336-720X.
  27. ↑ František Mikloško neodporúča svojim voličom v druhom kole voliť Maroša Šefčoviča. "Je kandidát Smeru a kandidát Roberta Fica a to je prvá vec [online]. Denník N, 2019-03-17, [cit. 2019-03-28]. Dostupné online.
  28. ↑ Mikloškovi podporovatelia sa pred druhým kolom volieb postavili za Čaputovú [online]. www.postoj.sk, [cit. 2019-03-28]. Dostupné online.
  29. ↑ TASR, TREND.sk. Oznámili oficiálne výsledky: Progresívci a Spolu zvíťazili, Smer prepadol. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2019-05-26. Dostupné online [cit. 2019-11-20]. ISSN 1336-2674.
  30. ↑ TASR. KDH podalo na Ústavný súd sťažnosť pre výsledky eurovolieb. Prekáža im spôsob prideľovania mandátov. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-06-04. Dostupné online [cit. 2019-11-20]. ISSN 1336-1996.
  31. ↑ TIMCSÁK, Martin. Doplatila by Miriam Lexmann aj na medzeru v práve? [online]. epravo.sk, 16.7.2019, [cit. 2019-11-20]. Dostupné online.
  32. ↑ Ústavný súd sa podľa predsedu Fiačana mal zaoberať sťažnosťou KDH na výsledok eurovolieb. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2019-08-07. Dostupné online [cit. 2019-11-20].
  33. ↑ Aktualizované: Koalícia Progresívne Slovensko/Spolu podpísala dohodu o predvolebnej spolupráci s KDH. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2019-07-10. Dostupné online [cit. 2019-11-20].
  34. ↑ VALOVIČ, Peter. PS, Spolu a KDH sa chcú rozprávať slušne, majú pakt o neútočení (video). sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-07-10. Dostupné online [cit. 2019-11-20]. ISSN 1335-4418.
  35. ↑ CHROMÍK, Anton. Bude KDH vo vláde, keď prejdú registrované partnerstvá? [online]. Konzervatívny denník Postoj Blog, 9.7.2019, [cit. 2019-07-12]. Dostupné online.
  36. ↑ Postoj. KDH nezahlasuje za registrované partnerstvá, môže vystúpiť z koalície. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2019-08-09. Dostupné online [cit. 2019-11-20]. ISSN 1336-720X.
  37. ↑ FILOVÁ, Katarína. Kiska sa pridal k opozičným stranám. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-11-11. Dostupné online [cit. 2019-11-20]. ISSN 1336-197X.
  38. ↑ - KDH [online]. kdh.sk, [cit. 2019-11-28]. Dostupné online.
  39. ↑ ŠALGOVÁ, Ivana. KDH predstavilo program. Odmietajú nové dane. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2019-10-29. Dostupné online [cit. 2019-11-28]. ISSN 1336-653X.
  40. ↑ a b Schválili sme kandidátnu listinu do volieb 2020 [online]. kdh.sk, 18.11.2019, [cit. 2019-11-20]. Dostupné online.
  41. ↑ Kandidátna listina pre voľby do NR SR 2020 [online]. kdh.sk, [cit. 2019-11-20]. Dostupné online.
  42. ↑ KDH schválilo kandidátku, strana pôjde do volieb samostatne. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2019-11-16. Dostupné online [cit. 2019-11-20]. ISSN 1336-653X.
  43. ↑ GEHREROVÁ, Ria. Hlinove prosby nedostali KDH do parlamentu, v pondelok odstúpi. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-03-01. Dostupné online [cit. 2020-06-05]. ISSN 1339-844X.
  44. ↑ .týždeň - Prečo sa KDH nedostalo do parlamentu? [online]. facebook.com, [cit. 2020-06-05]. Dostupné online.
  45. ↑ JABRIK, Peter. S KDH vo voľbách neuspela. Aj tak je štátnou tajomníčkou. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-03-23. Dostupné online [cit. 2020-06-05]. ISSN 1335-4418.
  46. ↑ TASR. Zajac: Zvolať snem KDH v marci je potrebné pre legitímnosť štatutára. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-03-03. Dostupné online [cit. 2020-06-05].
  47. ↑ a b TASR. Snem KDH pre pandémiu koronavírusu presunuli. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2020-05-16. Dostupné online [cit. 2020-06-05]. ISSN 1336-197X.
  48. ↑ Tragédia vo Vrútkach. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 1336-720X.
  49. ↑ GÁLIS, Tomáš. Podpredseda KDH Bobula: Nechceme, aby sa pre naše sebectvo do 2. kola dostali Kotleba a Harabin. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-12-28. Dostupné online [cit. 2020-06-09]. ISSN 1339-844X.
  50. ↑ Poslanci EP – KDH [online]. kdh.sk, [cit. 2018-03-14]. Dostupné online.
  51. ↑ Poslanci EP zo Slovenska [online]. www.europarl.europa.eu, [cit. 2018-03-14]. Dostupné online.
  52. ↑ Výročná správa KDH za rok 2016 bod 4. [online]. [Cit. 2017-04-24]. Dostupné online.

Literatúra

Externé odkazy

Portal Slovenský portál
Politický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kresťanskodemokratické_hnutie&oldid=7069847“