Haldaneova dilema: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Stagnacia (diskusia | príspevky)
Vytvorená stránka „thumb| J.B.S.Haldane-genetik a evolučný biológ '''Haldaneova dilema''' je označenie pre prekvapujúci výsledok matematického modelu, ktor…“
Značky: sekcia Referencie umiestnenie šablóny Preklad nový článok bez náležitostí
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 04:38, 8. august 2020

J.B.S.Haldane-genetik a evolučný biológ

Haldaneova dilema je označenie pre prekvapujúci výsledok matematického modelu, ktorým sa významný evolučný biológ J.B.S.Haldane snažil určiť počet generácií organizmu potrebný na rozšírenie a zafixovanie jednej, zvýhodňujúcej, vlastnosti (génu) v populácii. Výsledok ku ktorému dospel bol približne 300 generácii. Pri organizmoch s dlhým vývojom potomstva až po reprodukčný vek (napr. človek) a početne vysokým obsahom génov, to znamená, že na jeho evolučný vývoj nutne treba pomerne veľa času. Ten však musí harmonizovať s časom, aký pripúšťa datovanie vykopaných nálezov. Haldane bol prekvapený týmto číslom aj implikáciami, čo z toho vznikajú, ale očakával, že po „drastickej uprave“ tohto modelu v budúcnosti - započítaním vplyvov, čo on neuvažoval – sa tento paradox vyrieši. V súčasnosti jeho dilema je stále predmetom diskusií a sporov. Hlavne zástancovia kreacionizmu ju často menujú ako jednu z vážnych výziev pre makroevolučnú teóriu. Hoci sa vyskytli štúdie naznačujúce prijateľnjšie (rýchlejšie) tempo evolúcie organizmov, neboli úplne prijaté v biologických kruhoch a túto otázku považujú stále za otvorenú výskumu.[1][2] [3][4]

Matematický model

Na odhad rýchlosti fixácie novátorského génu v populácii využil klasickú schému mendelovského kríženia dvoch nezávislých znakov (alel) a (neexistovali počítačové simulácie) približné matematické odhady potrebných pravdepodobností pre prežitie organizmov v populácii.

Pôvod pojmu

Tento pojem prvýkrát použil paleontológ Leigh Van Valen v štúdii „Haldane's dilemma, evolutionary rates and heterosis“ v roku 1963. Upozornil na paradox, že rýchlejšia fixácia novátorského génu v populáciii, vyžaduje rýchlejšie vyhynutie tých, ktorí tento gén nemajú.[5]

Pozri aj

  • Genetický drift

Referencie

</references>

Literatúra

  • Haldane, J.B.S., "The Cost of Natural Selection", J. Genet. 55:511–524, 1957. [1]
  • Van Valen, Leigh, "Haldane's Dilemma, evolutionary rates, and heterosis", Amer. Nat. 47:185–190, 1963.

Externé linky

  • Haldane's dilemma[2]
  • Nunney, Leonard, "The cost of natural selection revisited", Ann. Zool. Fennici. 40:185–194, 2003 [3]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Haldane's dilemma na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

  1. Haldane, J.B.S., "The Cost of Natural Selection", J. Genet. 55:511–524, 1957. http://www.blackwellpublishing.com/ridley/classictexts/haldane2.pdf
  2. Haldane's dilemma http://creationwiki.org/Haldane's_Dilemma
  3. Nunney, Leonard, "The cost of natural selection revisited", Ann. Zool. Fennici. 40:185–194, 2003 http://www.sekj.org/PDF/anz40-free/anz40-185.pdf
  4. Grant, Verne & Flake, Robert, "Solutions to the Cost-of-Selection Dilemma", Proc Natl Acad Sci U S A. 71(10): 3863–3865, Oct. 1974. http://www.pubmedcentral.nih.gov/pagerender.fcgi?tool=pmcentrez&artid=434284&pageindex=1
  5. Van Valen, Leigh, "Haldane's Dilemma, evolutionary rates, and heterosis", Amer. Nat. 47:185–190, 1963.