Vezikula: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 17:36, 19. august 2020

Vezikula je názov pre štruktúru vo vnútri alebo mimo bunky a ohraničenú (fosfo)lipidovou 2-vrstvou. Vezikuly vznikajú pri príjme, výdaji alebo transporte materiálov bunkou. Môžu sa zlúčiť s plazmovou membránou, aby sa ich obsah preniesol do bunky alebo mimo nej a aj s organelami v bunke pri transporte materiálov pre ne. Majú viaceré významné využitia pre bunku, lebo vo vnútri majú iné zlúčeniny než sú priamo tam na mieste v bunke a preto sa nimi organizuje vnútorné prostredie bunky. Nimi sa robí nielen metabolizmus a transport materiálov, ale aj ovplyvňovanie niektorých reakcií v bunke. Alzheimerova choroba, neurologické aj metabolické nemoci sa spájajú s nesprávnym priebehom vezikulárneho transportu.^[1] ^[2]

Typy

vakuoly – organely čo obsahujú veľa zásobnej vody pre bunku
lyzozómy – sú využívané na metabolizmus bunky - potrava sa „vtiahne“ exocytózou do bunky a v lyzozómoch rozkladá na potrebné zlúčeniny využiteľné pre bunku. Tiež trávia organely, čo zle pracujú alebo nie sú potrebné – nazývame to autofágia.
Transportné vakuoly – presúvajú látky vnútri bunky. Veľa bielkovín vzniká v ribozómoch v endoplazmatickom retikule, ale upravujú sa ešte v Golgiho aparáte a tam sú preto presúvané, ale aj iné bielkoviny treba presunúť ešte z Golgiho aparátu (pre využitie) na iné miesto - organely - lyzozómy a iné.
Ostatné – prenášajú látky z bunky mimo ňu^[3]

Transport

Niektoré vezikuly vznikajú z membrány endoplazmatického retikula a iné vytvára bunková stena – zabratím materiálu mimo bunky. Na stavbu vezikuly sa používa niekoľko molekúl, zatiaľ poznáme: klatrín, COPI a COPII. Vnútri sa prenášajú potrebná zlúčenina a vezikula sa označí receptorom, aby iné receptory poznali, čo za „tovar“ prenáša. Receptory na vonkajšku vezikuly nazývame v-SNARE a tie, čo „patria“ k nim (v cieli) nazývame t-SNARE. Receptory si navzájom väzbami „pasujú“ a viažu sa na seba. Preto len „správny tovar“ sa prenesie na príslušnú membránu. Treba veľký počet SNARE rôznych receptorov, lebo aj prenášaný počet rôznych látok v bunke je mimoriadny. Transport „nákladu“ ale môže prebiehať aj „zároveň“ - (multi)vezikulárny transport. Vezikuly sa umiestnia za sebou v tzv. multivezikulárnom telese – endozóme a viaceré „náklady“ sa na cieľovom mieste vyložia a tam receptormi, čo majú na sebe vezikuly rozlíšia. Len receptor na „kamióne“ má rovnakú „ŠPZ“ pre všetky, čo sú v ňom. Nielen význam (multi)vezikulárneho transportu vyvoláva snahy o vysvetlenie jeho vzniku v organizmoch. Vážnym impulzom najmä v posledných rokoch to boli zástancovia hnutia inteligentného dizajnu, ktorý ho označujú za prípad mechanizmu tzv. „nezjednodušiteľnej zložitosti“ a preto tvrdia, že nie je možné, aby bol vytvorený nikým neriadenými, čisto materialistickými (evolučnými) procesmi. Práve to, že pozostáva z viacerých závislých a prepojených etáp v čase a aj prepojených častí, ho robí náročným na vysvetlenie náhodným vznikom. Receptor na vezikule je „nadbytočný“ a „nevýhodný“ pre bunku pri začiatku procesu, význam má až v cieli, ale na začiatku „nevieme“, že v cieli tento receptor „treba“. Ani cieľový receptor nemá prečo vznikať, lebo „nevie“, že „tovar“ sa označí príslušným v-SNARE, čo on rozoznáva. Zatiaľ neboli ešte vyvinuté prijateľné riešenia vytvorenia multivezikulárneho transportu.^[4]^[5]

Pozri aj

Referencie

↑ Katzmann DJ, Odorizzi G, Emr SD (2002). "Receptor downregulation and multivesicular-body sorting" (PDF). Nat. Rev. Mol. Cell Biol. 3 (12): 893–905. doi:10.1038/nrm973. PMID 12461556 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12461556/
↑ Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.
↑ Lipids, Membranes and Vesicle Trafficking - The Virtual Library of Biochemistry, Molecular Biology and Cell Biology http://www.biochemweb.net/lipids_membranes.shtml
↑ Katzmann DJ, Odorizzi G, Emr SD (2002). "Receptor downregulation and multivesicular-body sorting" (PDF). Nat. Rev. Mol. Cell Biol. 3 (12): 893–905. doi:10.1038/nrm973. PMID 12461556 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12461556/
↑ Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vesicle_(biology_and_chemistry) na anglickej Wikipédii.

Literatúra

Alberts, Bruce; et al. (1998). Essential Cell Biology: An Introduction to the Molecular Biology of the Cell. Garland Pub. ISBN 978-0-8153-2971-8.
Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.
Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002

Externé odkazy

Lipids, Membranes and Vesicle Trafficking - The Virtual Library of Biochemistry, Molecular Biology and Cell Biology

[1] Katzmann DJ, Odorizzi G, Emr SD (2002). "Receptor downregulation and multivesicular-body sorting" (PDF). Nat. Rev. Mol. Cell Biol. 3 (12): 893–905. doi:10.1038/nrm973. PMID 12461556 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12461556/

[2] Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.

[3] Lipids, Membranes and Vesicle Trafficking - The Virtual Library of Biochemistry, Molecular Biology and Cell Biology http://www.biochemweb.net/lipids_membranes.shtml

[4] Katzmann DJ, Odorizzi G, Emr SD (2002). "Receptor downregulation and multivesicular-body sorting" (PDF). Nat. Rev. Mol. Cell Biol. 3 (12): 893–905. doi:10.1038/nrm973. PMID 12461556 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12461556/

[5] Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-[[File: Liposome scheme-en.svg   |thumb| Stavba vezikuly]]
+[[Súbor:Liposome scheme-en.svg|náhľad|Stavba vezikuly]]
+'''Vezikula''' je názov pre štruktúru vo vnútri alebo mimo bunky a ohraničenú (fosfo)lipidovou 2-vrstvou. Vezikuly vznikajú pri príjme, výdaji alebo transporte materiálov bunkou. Môžu sa zlúčiť s plazmovou membránou, aby sa ich obsah preniesol do bunky alebo mimo nej a aj s organelami v bunke pri transporte materiálov pre ne. Majú viaceré významné využitia pre bunku, lebo vo vnútri majú iné zlúčeniny než sú priamo tam na mieste v bunke a preto sa nimi organizuje vnútorné prostredie bunky. Nimi sa robí nielen [[metabolizmus]] a transport materiálov, ale aj ovplyvňovanie niektorých reakcií v bunke. [[Alzheimerova choroba]], neurologické aj metabolické nemoci sa spájajú s nesprávnym priebehom vezikulárneho transportu.<ref>Katzmann DJ, Odorizzi G, Emr SD (2002). "Receptor downregulation and multivesicular-body sorting" (PDF). Nat. Rev. Mol. Cell Biol. 3 (12): 893–905. doi:10.1038/nrm973. PMID 12461556 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12461556/</ref> <ref>Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.</ref>
-'''Vezikula''' – názov pre štruktúru vo vnútri alebo mimo bunky a ohraničenú (fosfo)lipidovou 2-vrstvou. Vezikuly vznikajú pri príjme, výdaji alebo transporte materiálov bunkou. Môžu sa zlúčiť s plazmovou membránou, aby sa ich obsah preniesol do bunky alebo mimo nej a aj s organelami v bunke pri transporte materiálov pre ne. Majú viaceré významné využitia pre bunku, lebo vo vnútri majú iné zlúčeniny než sú priamo tam na mieste v bunke a preto sa nimi organizuje vnútorné prostredie bunky. Nimi sa robí nielen [[metabolizmus]] a transport materiálov, ale aj ovplyvňovanie miektorých reakcií v bunke. [[Alzheimerova choroba]], neurologické aj metabolické nemoci sa spájajú s nesprávnym priebehom vezikulárneho transportu.<ref>Katzmann DJ, Odorizzi G, Emr SD (2002). "Receptor downregulation and multivesicular-body sorting" (PDF). Nat. Rev. Mol. Cell Biol. 3 (12): 893–905. doi:10.1038/nrm973. PMID 12461556
-https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12461556/</ref> <ref>Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.</ref>
 ==Typy==
+[[Súbor: Aufbau einer Tierischen Zelle.jpg|náhľad|Typy vezikúl]]
+* vakuoly – organely čo obsahujú veľa zásobnej vody pre bunku
-[[File: Aufbau einer Tierischen Zelle.jpg    |thumb| Typy vezikúl]]
+* lyzozómy – sú využívané na metabolizmus bunky - potrava sa „vtiahne“ exocytózou do bunky a v lyzozómoch rozkladá na potrebné zlúčeniny využiteľné pre bunku. Tiež trávia organely, čo zle pracujú alebo nie sú potrebné – nazývame to [[autofágia]].
+* Transportné vakuoly – presúvajú látky vnútri bunky. Veľa bielkovín vzniká v ribozómoch v endoplazmatickom retikule, ale upravujú sa ešte v Golgiho aparáte a tam sú preto presúvané, ale aj iné bielkoviny treba presunúť ešte z Golgiho aparátu (pre využitie) na iné miesto - organely - lyzozómy a iné.
-* vakuoly 	– organely čo obsahujú veľa zásobnej vody pre bunku
+* Ostatné – prenášajú látky z bunky mimo ňu<ref>Lipids, Membranes and Vesicle Trafficking - The Virtual Library of Biochemistry, Molecular Biology and Cell Biology http://www.biochemweb.net/lipids_membranes.shtml</ref>
-* lyzozómy 	– sú využívané na metabolizmus bunky - potrava sa „vtiahne“ 	exocytózou do bunky a v lyzozómoch rozkladá na potrebné 	zlúčeniny využiteľné pre bunku. Tiež trávia organely, čo zle 	pracujú alebo nie sú potrebné – nazývame to [[autofágia]].
-* Transportné 	vakuoly – presúvajú látky vnútri bunky. Veľa bielkovín 	vzniká v ribozómoch v endoplazmatickom retikule, ale upravujú sa 	ešte v Golgiho aparáte a tam sú preto presúvané, ale aj iné 	bielkoviny treba presunúť ešte z Golgiho aparátu (pre využitie) 	na iné miesto - organely - lyzozómy a iné.
-* Ostatné 	– prenášajú látky z bunky mimo ňu <ref>Lipids, Membranes and Vesicle Trafficking - The Virtual Library of Biochemistry, Molecular Biology and Cell Biology http://www.biochemweb.net/lipids_membranes.shtml</ref>
 ==Transport==
+[[Súbor: ESCRT MVB Formation.jpg|náhľad|Multivezikulárny transport]]
+Niektoré vezikuly vznikajú z membrány endoplazmatického retikula a iné vytvára [[bunková stena]] – zabratím materiálu mimo bunky. Na stavbu vezikuly sa používa niekoľko molekúl, zatiaľ poznáme: [[klatrín]], [[COPI]] a COPII. Vnútri sa prenášajú potrebná zlúčenina a vezikula sa označí [[receptor]]om, aby iné receptory poznali, čo za „tovar“ prenáša. Receptory na vonkajšku vezikuly nazývame v-SNARE a tie, čo „patria“ k nim (v cieli) nazývame t-SNARE. Receptory si navzájom väzbami „pasujú“ a viažu sa na seba. Preto len „správny tovar“ sa prenesie na príslušnú membránu. Treba veľký počet SNARE rôznych receptorov, lebo aj prenášaný počet rôznych látok v bunke je mimoriadny. Transport „nákladu“ ale môže prebiehať aj „zároveň“ - (multi)vezikulárny transport. Vezikuly sa umiestnia za sebou v tzv. multivezikulárnom telese – endozóme a viaceré „náklady“ sa na cieľovom mieste vyložia a tam receptormi, čo majú na sebe vezikuly rozlíšia. Len receptor na „kamióne“ má rovnakú „ŠPZ“ pre všetky, čo sú v ňom. Nielen význam (multi)vezikulárneho transportu vyvoláva snahy o vysvetlenie jeho vzniku v organizmoch. Vážnym impulzom najmä v posledných rokoch to boli zástancovia hnutia inteligentného dizajnu, ktorý ho označujú za prípad mechanizmu tzv. „nezjednodušiteľnej zložitosti“ a preto tvrdia, že nie je možné, aby bol vytvorený nikým neriadenými, čisto materialistickými (evolučnými) procesmi. Práve to, že pozostáva z viacerých závislých a prepojených etáp v čase a aj prepojených častí, ho robí náročným na vysvetlenie náhodným vznikom. Receptor na vezikule je „nadbytočný“ a „nevýhodný“ pre bunku pri začiatku procesu, význam má až v cieli, ale na začiatku „nevieme“, že v cieli tento receptor „treba“. Ani cieľový receptor nemá prečo vznikať, lebo „nevie“, že „tovar“ sa označí príslušným v-SNARE, čo on rozoznáva. Zatiaľ neboli ešte vyvinuté prijateľné riešenia vytvorenia multivezikulárneho transportu.<ref>Katzmann DJ, Odorizzi G, Emr SD (2002). "Receptor downregulation and multivesicular-body sorting" (PDF). Nat. Rev. Mol. Cell Biol. 3 (12): 893–905. doi:10.1038/nrm973. PMID 12461556 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12461556/</ref><ref>Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.</ref>
-[[File: ESCRT MVB Formation.jpg   |thumb| Multivezikulárny transport ]]
-Niektoré vezikuly vznikajú z membrány endoplazmatického retikula a iné vytvára [[bunková stena]] – zabratím materiálu mimo bunky. Na stavbu vezikuly sa používa niekoľko molekúl-zatiaľ poznáme: [[klatrín]], [[COPI]] a COPII. Vnútri sa prenášajú potrebná zlúčenina a vezikula sa označí [[receptor]]om, aby iné receptory poznali, čo za „tovar“ prenáša. Receptory na vonkajšku vezikuly nazývame v-SNARE a tie, čo „patria“ k nim (v cieli) nazývame t-SNARE. Receptory si navzájom väzbami „pasujú“ a viažu sa na seba. Preto len „správny tovar“ sa prenesie na príslušnú membránu. Treba veľký počet SNARE rôznych receptorov, lebo aj prenášaný počet rôznych látok v bunke je mimoriadny. Transport „nákladu“ ale môže prebiehať aj „zároveň“ - (multi)vezikulárny transport. Vezikuly sa umiestnia za sebou v tzv. multivezikulárnom telese – endozóme a viaceré „náklady“ sa na cieľovom mieste vyložia a tam receptormi, čo majú na sebe vezikuly rozlíšia. Len receptor na „kamióne“ má rovnakú „ŠPZ“ pre všetky, čo sú v ňom. Nielen význam (multi)vezikulárneho transportu vyvoláva snahy o vysvetlenie jeho vzniku v organizmoch. Vážnym impulzom najmä v posledných rokoch to boli zástancovia hnutia inteligentného dizajnu, ktorý ho označujú za prípad mechanizmu tzv. „nezjednodušiteľnej zložitosti“ a preto tvrdia, že nie je možné, aby bol vytvorený nikým neriadenými, čisto materialistickými (evolučnými) procesmi. Práve to, že pozostáva z viacerých závislých a prepojených etáp v čase a aj prepojených častí, ho robí náročným na vysvetlenie náhodným vznikom. Receptor na vezikule je „nadbytočný“ a „nevýhodný“ pre bunku pri začiatku procesu, význam má až v cieli, ale na začiatku „nevieme“, že v cieli tento receptor „treba“. Ani cieľový receptor nemá prečo vznikať, lebo „nevie“, že „tovar“ sa označí príslušným v-SNARE, čo on rozoznáva. Zatiaľ neboli ešte vyvinuté prijateľné riešenia vytvorenia multivezikulárneho transportu.<ref>Katzmann DJ, Odorizzi G, Emr SD (2002). "Receptor downregulation and multivesicular-body sorting" (PDF). Nat. Rev. Mol. Cell Biol. 3 (12): 893–905. doi:10.1038/nrm973. PMID 12461556
-https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12461556/</ref><ref>Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.</ref>
 ==Pozri aj==
 * [[COPI]]
 * [[COPII]]
 * [[Receptor]]
 * [[Lyzozóm]]
+* [[Inteligentný dizajn]]
-* [[Inteligentný 	dizajn]]
 * [[Klatrín]]
 * [[SNARE]]
 ==Referencie==
+{{Referencie}}
+* {{Preklad|en|Vesicle_(biology_and_chemistry)|952096459}}
-</references>
 ==Literatúra==
-* Alberts, Bruce; et al. (1998). Essential 	Cell Biology: An Introduction to the Molecular Biology of the Cell. 	Garland Pub. ISBN 978-0-8153-2971-8.
+* Alberts, Bruce; et al. (1998). ''Essential Cell Biology: An Introduction to the Molecular Biology of the Cell''. Garland Pub. ISBN 978-0-8153-2971-8.
+* Behe, M.: ''Darwinova černá skříňka''. Návrat domů, Praha. 2001.
+* Strobel, L.: ''Kauza Stvoriteľ''. Porta Libri Bratislava 2002
-* Behe, M.: 	Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.
-* Strobel, 	L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002
-==Externé linky==
-* Lipids, 	Membranes and Vesicle Trafficking - The Virtual Library of 	Biochemistry, Molecular Biology and Cell Biology 	[http://www.biochemweb.net/lipids_membranes.shtml]
+==Externé odkazy ==
+* [http://www.biochemweb.net/lipids_membranes.shtml Lipids, Membranes and Vesicle Trafficking - The Virtual Library of Biochemistry, Molecular Biology and Cell Biology]
+[[Kategória:Cytológia]]
-{{Preklad|en|Vesicle_(biology_and_chemistry)|}}