Antimikrobiálna rezistencia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
!!!!!!
Stagnacia (diskusia | príspevky)
409 editací
d pridaná Kategória:Mikrobiológia pomocou použitia HotCat
Riadok 45: Riadok 45:
[[Kategória:Antibiotiká]]
[[Kategória:Antibiotiká]]
[[Kategória:Evolučná biológia]]
[[Kategória:Evolučná biológia]]
[[Kategória:Mikrobiológia]]

Verzia z 06:06, 25. august 2020

 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Baktérie na ľavej miske boli všetky zničené rôznymi antibiotikami z bielych krúžkov. Iné baktérie, na pravej strane, sú však rezistentné voči 4 rôznym antibiotikám.[1]

Antimikrobiálna rezistencia je označenie schopnosti mikroorganizmov prežiť pôsobenie antimikrobiálnych prostriedkov. Zahŕňa aj pojem antibiotická rezistencia, ktorý sa vzťahuje na baktérie a antibiotiká.[2]

Mechanizmus vzniku a fungovania

Schéma objavenia sa antimikrobiálnej rezistencie – rôzne baktérie v najvyššom riadku boli vystavené antimikrobiálnej látke, prežili len tie, ktoré boli voči nej najviac odolné (tmavočervené v strednom riadku), a len tie sa následne mohli rozmnožiť, čiže prudko vzrástol typ baktérií rezistentných na antimikrobiálnu látku

Vyvinutie sulfónamidov a antibiotík znamenal významný úspech lekárskej vedy, ktorá potom dokázala zachrániť životy pred chorobami, ktoré zabíjali ľudí tisícročia. Avšak počiatočné nadšenie pomerne rýchlo vystriedalo rozčarovanie, lebo viaceré mikróby prestávali na túto liečbu reagovať. Predpokladalo sa, že ide o darwinovské - evolučné prispôsobenie baktérií, ale rýchlosť s akou táto rezistencia vznikla a aj sa šírila, znamenala, že nejde o relevantný príklad pre „klasický“ evolučný scenár „cyklus mutácia-selekcia“ za vzniku úplne novátorskej schopnosti (hoci sa tak veľa rokov predkladal aj v odbernej literatúre), ale skôr len o obyčajný prípad kolísania početnosti určitej, lenže už pôvodnej, výhodnejšej variácie organizmu v populácii. V súčasnosti sú nám zatiaľ vlastne už známe tri spôsoby objavenia rysu nereagovať na útočné prostriedky mikroorganizmami:

  • najčastejší - existenciou už odolných mikróbov a ich neskorším prudkým rozšírením sa po zániku neodolných
  • získaním rezistencie od už odolných iných mikróbov horizontálnym prenosom genetickej informácie
  • vlastnou náhodnou mutáciou

V roku 1952 štúdia dokázala, že baktérie rezistentné voči penicilínu existovali už v období pred jeho používaním v liečbe. Rezistentné baktérie boli tiež objavené už v pôde pochádzajúcej približne z roku 1689. Rezistenciu si môžu mikroorganizmy odovzdávať niekoľkými spôsobmi a tak ju získať aj tie, ktoré ju nikdy nemali a ani neboli v styku s antibiotikami. Sú to najviac: transformácia, transdukcia, konjugácia.[3][4]

Neúčinnosť napríklad antibiotík je spôsobená následným správaním baktérií:

  • menia antibiotikum
  • majú zmenenú štruktúru a antibiotikum sa už nemá akým spôsobom na ne naviazať
  • používajú iné metabolické procesy a antibiotikum už tieto nereflektuje
  • neprepúšťajú alebo vylučujú antibiotikum zo svojho vnútra[5][6]

Všetky typy mikróbov vykazujú schopnosť získať rezistenciu a niektoré sú dokonca rezistentné voči veľa rôznym antimikrobiálnym látkam. V súčasnosti sú preto na prudkom vzostupe rôzne ochorenia – pooperačná sepsa, zápalové ochorenia, GIT ochorenia, a aj tie, ktoré sa považovali za už „vyriešené“, napríklad tuberkulóza, kvapavka a iné.[7]

Príčiny a taktiky riešenia

Obrázok znázorňuje porovnanie úmrtnosti na antimikrobiálnu rezistenciu s inými najčastejšími príčinami (rakovina, autonehody, cukrovka...) v súčasnosti a v roku 2050

Za hlavnú príčinu tohto javu sa považuje „nadužívanie“ antibiotík a antimikrobiálnych prostriedkov a aj ich nesprávne používanie. Bývajú napríklad predpisované aj v nepotrebných terapiách ( napríklad na vírusové ochorenia), nebýva úplne využívaná celá dávka pacientom a potom zostanú prežité baktérie v pacientovom organizme, zvyšujú rast k´mených živočíchov aj „prevencia“ ich zdravia.

Rezistentné mikróby sa šíria v prírode a prenášajú navzájom medzi organizmami. Tie potom nereagujú na liečbu bývalými prostriedkami a vývoj nových antimikrobiálnych prostriedkov je pomalý a drahý. Vývoj nových antimikrobiálnych prostriedkov je veľmi nákladný a nie je taký ziskový v porovnaní s prípravkami predpisovanými na chronické choroby, čiže zdravotnícky pracovníci ho nechcú robiť. Zvýšenie dávky antibiotík zachráni síce ľudské životy alebo zdravie (napríklad pri kandidóze),[8] ale za cenu veľmi vážnych vedľajších účinkov alebo finančných nákladov. Preto sa začínajú presadzovať alternatívne spôsoby prevencie a liečby alebo aj zvýšené karanténne opatrenia v nemocniciach. Veľmi účinné a pritom „ľahké“ opatrenia sú: antibiotiká používať len po predpísaní lek´árom, neukončiť ich užívanie skôr než je predpísané aj v prípade zlepšenia zdravotného stavu, nešíriť ich tým, ktorým neboli predpísané, predchádzať infekcii (už pravidelné a precízne umytie rúk spraví veľa), používať vhodné antibiotiká, užívať antibiotiká len v prípade potreby.[9][10]

Spoločnosť

Svetová výstraha v roku 2014 znela: „táto vážna hrozba už nie je predpoveď, ale odohráva sa v tomto čase, v celom svete a môže dopadnúť na hocikoho, hocijakého veku a v hociktorej krajine.“[11]

Referencie

  1. ↑ Kirby-Bauer Disk Diffusion Susceptibility Test Protocol, Jan Hudzicki, ASM http://www.microbelibrary.org/component/resource/laboratory-test/3189-kirby-bauer-disk-diffusion-susceptibility-test-protocol
  2. ↑ "Antimicrobial resistance Fact sheet N°194". who.int. April 2014 http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs194/en/
  3. ↑ Ochiai, K.; Yamanaka, T; Kimura, K; Sawada, O (1959). "Inheritance of drug resistance (and its transfer) between Shigella strains and Between Shigella and E.coli strains". Hihon Iji Shimpor (in Japanese). 34: 1861.
  4. ↑ "What is Drug Resistance?". www.niaid.nih.gov https://www.niaid.nih.gov/topics/antimicrobialResistance/Understanding/Pages/drugResistanceDefinition.aspx
  5. ↑ [Criswell, Daniel. "The "Evolution" of Antibiotic Resistance." Institute for Creation Research. N.p., 2004.
  6. ↑ Li XZ, Nikaido H (2009). "Efflux-Mediated Drug Resistance in Bacteria: an Update". Drugs. 69 (12): 1555–623. doi:10.2165/11317030-000000000-00000. PMC 2847397. PMID 19678712 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19678712
  7. ↑ "Biggest Threats - Antibiotic/Antimicrobial Resistance - CDC". www.cdc.gov. http://www.cdc.gov/drugresistance/biggest_threats.html
  8. ↑ "Biggest Threats - Antibiotic/Antimicrobial Resistance - CDC". www.cdc.gov. http://www.cdc.gov/drugresistance/biggest_threats.html
  9. ↑ Gever, John (2011-02-04). "Pfizer Moves May Dim Prospect for New Antibiotics". MedPage Today.
  10. ↑ "WHO's first global report on antibiotic resistance reveals serious, worldwide threat to public health" http://www.who.int/mediacentre/news/releases/2014/amr-report/en/
  11. ↑ "WHO's first global report on antibiotic resistance reveals serious, worldwide threat to public health" http://www.who.int/mediacentre/news/releases/2014/amr-report/en/

Pozri aj

Zdroj

  • Soulsby EJ (2005). "Resistance to antimicrobials in humans and animals: Overusing antibiotics is not the only cause and reducing use is not the only solution". British Medical Journal. 331 (7527): 1219–20. doi:10.1136/bmj.331.7527.1219. PMC 1289307. PMID 16308360. [1]
  • Arias CA, Murray BE (2009). "Antibiotic-Resistant Bugs in the 21st Century — A Clinical Super-Challenge". New England Journal of Medicine. 360 (5): 439–443. doi:10.1056/NEJMp0804651. PMID 19179312 [2]
  • Animácia antibiotickej rezistencie [3]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Antimikrobiálna_rezistencia&oldid=7079194“