Bifórium: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace Značky: umiestnenie šablóny Preklad vizuálny editor |
d ref. |
||
| Riadok 20: | Riadok 20: | ||
|rok=2014 |
|rok=2014 |
||
|isbn=978-80-223-3776-2 |
|isbn=978-80-223-3776-2 |
||
|strany=194}}</ref> Obdobnou formou združeného okna je [[trifórium]]. Bifórium sa začalo objavovať na konci [[Starovek|antiky]] a najmä v [[Ranokresťanské umenie|rannokresťanskej architektúre]]. V [[Byzantská architektúra|byzantskej architektúre]] sa skôr bežne vyskytuje trifórium ale aj bifórium ako je napríklad Bazilika Sant'Apollinare Nuovo v [[Ravenna|Ravenne]]. V západnej predrománskej architektúre je bifórium oveľa častejšie vo [[Vizigóti|vizigótskych]] a predrománskych kostoloch v [[Astúria|Astúrií]] a [[Galícia|Galícií]]. Najčastejšie sa vyskytujú v románskom, potom v gotickom slohu. Bifórium zohráva osobitnú úlohu v [[Maurské umenie|maurskom štýle]] a [[Mudejard|mudejarskom štýle]] na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|strany=194}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Haviar|meno=Tomáš|titul=Spišské renesančné zvonice|vydanie=|vydavateľ=Vydavateľstvo Matici slovenskej|miesto=Martin|rok=2011|isbn=978-80-8115-054-8|strany=100|meno2=Michaela|priezvisko2=Haviarová}}</ref> Obdobnou formou združeného okna je [[trifórium]]. Bifórium sa začalo objavovať na konci [[Starovek|antiky]] a najmä v [[Ranokresťanské umenie|rannokresťanskej architektúre]]. V [[Byzantská architektúra|byzantskej architektúre]] sa skôr bežne vyskytuje trifórium ale aj bifórium ako je napríklad Bazilika Sant'Apollinare Nuovo v [[Ravenna|Ravenne]]. V západnej predrománskej architektúre je bifórium oveľa častejšie vo [[Vizigóti|vizigótskych]] a predrománskych kostoloch v [[Astúria|Astúrií]] a [[Galícia|Galícií]]. Najčastejšie sa vyskytujú v románskom, potom v gotickom slohu. Bifórium zohráva osobitnú úlohu v [[Maurské umenie|maurskom štýle]] a [[Mudejard|mudejarskom štýle]] na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
|titul=biforium, bifora, tweelicht |
|titul=biforium, bifora, tweelicht |
||
|url=https://www.joostdevree.nl/shtmls/biforium.shtml |
|url=https://www.joostdevree.nl/shtmls/biforium.shtml |
||
| Riadok 39: | Riadok 39: | ||
|jazyk=sk |
|jazyk=sk |
||
|meno=Alexandra a Štefan |
|meno=Alexandra a Štefan |
||
|priezvisko=Podolinskí}}</ref> Bifórium bolo často používané aj v období [[Renesancia|renesancie]]. V [[Baroková architektúra|barokovej]] a [[Klasicistická architektúra|klasicistickej architektúre]] bolo bifórium do značnej miery zabudnuté alebo nahradený prvkami, ako je napríklad [[benátske okno]]. V [[19. storočie|19. storočí]] sa bifórium vrátilo do módy hlavne v období |
|priezvisko=Podolinskí}}</ref> Bifórium bolo často používané aj v období [[Renesancia|renesancie]]. V [[Baroková architektúra|barokovej]] a [[Klasicistická architektúra|klasicistickej architektúre]] bolo bifórium do značnej miery zabudnuté alebo nahradený prvkami, ako je napríklad [[benátske okno]]. V [[19. storočie|19. storočí]] sa bifórium vrátilo do módy hlavne v období [[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmu]], neorománskej a neogotickej architektúre. |
||
[[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmu]], neorománskej a neogotickej architektúre. |
|||
== Galéria == |
== Galéria == |
||
Verzia z 09:48, 7. september 2020
Bifórium alebo bifora (lat. biforis) je forma združeného okna deleného stredným stĺpom na dve oblúkové polia, typické predovšetkým pre románsku a gotickú architektúru.[1][2][3][4] Obdobnou formou združeného okna je trifórium. Bifórium sa začalo objavovať na konci antiky a najmä v rannokresťanskej architektúre. V byzantskej architektúre sa skôr bežne vyskytuje trifórium ale aj bifórium ako je napríklad Bazilika Sant'Apollinare Nuovo v Ravenne. V západnej predrománskej architektúre je bifórium oveľa častejšie vo vizigótskych a predrománskych kostoloch v Astúrií a Galícií. Najčastejšie sa vyskytujú v románskom, potom v gotickom slohu. Bifórium zohráva osobitnú úlohu v maurskom štýle a mudejarskom štýle na Pyrenejskom polostrove.[5][6] Bifórium sa primárne používalo na sakrálnych stavbách niekedy aj v dvoch či troch úrovniach nad sebou. Výnimočné prípady použitia sú na svetských stavbách ako je napríklad románsky palác na Spišskom hrade. Okná s rozdeľoval v strede stĺp s pätkou a hlavicou, v neskororománskom období mal už aj polygonálny prierez ovplyvnený prenikajúcou gotikou. Pri tehlovej architektúre a neskôr v gotickom období bol stredový stĺp nahradený jednoduchým murovaným pilierom.[7] Bifórium bolo často používané aj v období renesancie. V barokovej a klasicistickej architektúre bolo bifórium do značnej miery zabudnuté alebo nahradený prvkami, ako je napríklad benátske okno. V 19. storočí sa bifórium vrátilo do módy hlavne v období eklekticizmu, neorománskej a neogotickej architektúre.
Galéria
-
-
-
-
Románske bifórium na hrade Hornberg v Nemecku. -
Gotické bifórium. -
Giottova zvonica vo Florenci, Taliansko. -
Kostol svätého Jakuba staršieho vo Štvrtku na Ostrove. -
Evanjelický kostol v Ochtinej. -
Kostol svätého Martina v Martinčeku. -
Kostol svätého Vavrinca v Hrabušiciach. -
Kostol Ducha Svätého v Žehre. -
Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule. -
Románsky palác na Spišskom hrade. -
Románsky okenný stĺpik z bifória. prvá polovica 13. storočia, Spišský hrad. -
Gotické bifórium na Starej radnici v Bratislave. -
Bifórium na renesančnej zvonici v Strážkach.
.jpg)
_-_panoramio_(5).jpg)
.jpg)
Referencie
- ↑ bifórium In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ bifórium In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 43.
- ↑ ŠEDIVÁ, Zdenka, a kol Architektonická a umenovedná terminológia používania pri opise epigrafických nosičov zo Slovenska. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2014. ISBN 978-80-223-3776-2. S. 194.
- ↑ HAVIAR, Tomáš; HAVIAROVÁ, Michaela. Spišské renesančné zvonice. Martin : Vydavateľstvo Matici slovenskej, 2011. ISBN 978-80-8115-054-8. S. 100.
- ↑ biforium, bifora, tweelicht [online]. www.joostdevree.nl, [cit. 2020-08-10]. Dostupné online.
- ↑ SMITH, Timothy B.. Art as Politics in Late Medieval and Renaissance Siena. [s.l.] : Routledge, 2017. ISBN 9781351575591. S. 53.
- ↑ PODOLINSKÍ, Alexandra a Štefan. Bifórium [online]. apsida.sk, [cit. 2020-08-10]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bifórium
Externé odkazy
- Bifórium
- Apsida.sk
- 3D model románskeho bifória
- Bifórium (po poľsky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bifora (architecture) na anglickej Wikipédii.