Aun Schan Su Ťij: Rozdiel medzi revíziami

	Aun Schan Su Ťij
	mjanmarská prodemokratická; aktivistka a politička
	; odovzdávanie Sacharovovej ceny; 22. októbra 2013
Narodenie	19. jún 1945 (78 rokov); Rangún, Mjanmarsko
Podpis
Odkazy
Commons	Aun Schan Su Ťij
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 20:46, 29. september 2020

Nositeľ Nobelovej ceny

Aun Schan Su Ťij (* 19. jún 1945, Rangún, Mjanmarsko) je prodemokratická aktivistka a politička v Mjanmarsku (bývalej Barme). V roku 1990 dostala Sacharovovu cenu za slobodu myslenia (formálne suspendovaná v 2020)^[1], v roku 1991 Nobelovu cenu za mier.

Životopis

Je dcérou zdravotnej sestry Kchin Ťij a generála Aun Schana, ktorý v roku 1947 vyjednal nezávislosť Barmy od Spojeného kráľovstva a v tom istom roku bol zavraždený svojimi konkurentmi.

V roku 1948 bola vyhlásená nezávislosť Barmy a o dva roky sa jej matka stala veľvyslankyňou v Indii. Su Ťij matku nasledovala do Naí Dillí, kde absolvovala strednú školu.

Od roku 1967 študovala v Oxforde v Anglicku filozofiu, prírodné vedy a ekonómiu. Tu stretla svojho budúceho manžela Michaela Arisa, ktorý študoval tibetskú civilizáciu. O tri roky sa zosobášili a odišli do Bhutánu, kde pracovala ako výskumná pracovníčka na Kráľovskom ministerstve zahraničných vecí. Do Anglicka sa s manželom vrátila pred narodením prvého syna Alexandra v roku 1973. Michael sa zamestnal na univerzite v Oxforde v odbore tibetských a himalájskych štúdií. Druhý syn Kim sa narodil v roku 1977.

V tomto období začala Su Ťij pracovať na životopise svojho otca.

Do Mjanmarska sa vrátila v roku 1988, aby sa starala o svoju chorú matku.

V tom istom roku odstúpil dlhoročný vodca vládnucej socialistickej strany generál Ne Win, čo viedlo k masovým demonštráciám za demokratizáciu. Demonštrácie boli násilne potlačené a moc prevzala nová vojenská junta. Su Ťij, silno ovplyvnená filozofiou nenásilia Móhandása Gándhího, vstúpila do politiky, aby pomohla demokratizačnému procesu. Vládnuca vojenská junta ju ale v roku 1989 uvrhla do domáceho väzenia. Bola jej ponúknutá sloboda, ak odíde z krajiny – Su Ťij to však odmietla.

Vojenská junta v roku 1990 vyhlásila všeobecné voľby, ktoré strana Národná Liga pre demokraciu (NLD), vedená Aun Schan Su Ťij, presvedčivo vyhrala. Výsledky však junta vyhlásila za neplatné a odmietla jej odovzdať moc. To viedlo k medzinárodnému odsúdeniu barmského vojenského režimu a (čiastočne aj) k udeleniu Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij v nasledujúcom roku. Finančnú cenu v hodnote 1,3 milióna dolárov Su Ťij použila na založenie zdravotnej a vzdelávacej nadácie pre ľud Barmy. V roku 1990 jej Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu (V roku 2020 bola vylúčená spomedzi laureátov z dôvodu jej nečinnosti pri páchaní násilia na Rohingoch.)^[1].

Z domáceho väzenia bola prepustená v júli 1995. Bolo jej tiež dané jasne najavo, že ak opustí krajinu, aby navštívila svoju rodinu v Anglicku, nebude jej povolený návrat. Su Ťij zostala v Mjanmarsku a už sa nikdy nestretla so svojím manželom, ktorý zomrel v roku 1999.

Opakovane mala znemožnené stretnúť sa s prívržencami svojej strany a v septembri 2000 bola znova v domácom väzení. Po sérii rokovaní vedených Organizáciou Spojených národov (OSN) bola prepustená 6. mája 2002. O rok neskôr, v máji 2003, ju po zrážkach opozície s bezpečnostnými jednotkami vládnucej junty opäť zatkli a následne jej znovu nariadili domáce väzenie.^[2] Prepustili ju až po viac než siedmich rokoch, 13. novembra 2010.^[3]

Referencie

↑ ^a ^b Mjanmarskú líderku Aun Schan Su Ťij vylúčili spomedzi laureátov Sacharovovej ceny [online]. SITA, 2020-09-10, [cit. 2020-09-29]. Dostupné online.
↑ spravodajstvo BBC
↑ hnonline.sk správa TASR

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aun Schan Su Ťij

Externé odkazy

[SITA-1] Mjanmarskú líderku Aun Schan Su Ťij vylúčili spomedzi laureátov Sacharovovej ceny [online]. SITA, 2020-09-10, [cit. 2020-09-29]. Dostupné online.

[2] spravodajstvo BBC

[3] .sk správa TASR

[1]

[2]

[3]

@@ Riadok 10: / Riadok 10: @@
    |Miesto úmrtia    =
  }}
-'''Aun Schan Su Ťij''' (* [[19. jún]] [[1945]], [[Rangún]], [[Mjanmarsko]]) je [[demokracia|prodemokratická]] aktivistka a politička v Mjanmarsku (bývalej Barme). V roku [[1990]] dostala [[Sacharovova cena za slobodné myslenie|Sacharovovu cenu za slobodu myslenia]], v roku [[1991]] [[Nobelova cena za mier|Nobelovu cenu za mier]].
+'''Aun Schan Su Ťij''' (* [[19. jún]] [[1945]], [[Rangún]], [[Mjanmarsko]]) je [[demokracia|prodemokratická]] aktivistka a politička v Mjanmarsku (bývalej Barme). V roku [[1990]] dostala [[Sacharovova cena za slobodné myslenie|Sacharovovu cenu za slobodu myslenia]] (formálne suspendovaná v [[2020]])<ref name="SITA">{{Citácia elektronického dokumentu
+  | priezvisko =
+  | meno =
+  | odkaz na autora =
+  | titul = Mjanmarskú líderku Aun Schan Su Ťij vylúčili spomedzi laureátov Sacharovovej ceny
+  | url = https://www.webnoviny.sk/mjanmarsku-liderku-aun-schan-su-tij-vylucili-spomedzi-laureatov-sacharovovej-ceny/
+  | dátum vydania = 2020-09-10
+  | dátum aktualizácie =
+  | dátum prístupu = 2020-09-29
+  | vydavateľ = SITA
+  | miesto =
+  | jazyk =
+}}</ref>, v roku [[1991]] [[Nobelova cena za mier|Nobelovu cenu za mier]].
 == Životopis ==
@@ Riadok 25: / Riadok 37: @@
 V tom istom roku odstúpil dlhoročný vodca vládnucej [[socializmus|socialistickej]] strany generál Ne Win, čo viedlo k masovým demonštráciám za demokratizáciu. Demonštrácie boli násilne potlačené a moc prevzala nová [[vojenská junta]]. Su Ťij, silno ovplyvnená filozofiou nenásilia [[Móhandás Karamčand Gándhí|Móhandása Gándhího]], vstúpila do politiky, aby pomohla demokratizačnému procesu. Vládnuca vojenská junta ju ale v roku [[1989]] uvrhla do domáceho väzenia. Bola jej ponúknutá sloboda, ak odíde z krajiny{{--}}Su Ťij to však odmietla.
-Vojenská junta v roku [[1990]] vyhlásila všeobecné voľby, ktoré strana ''Národná Liga pre demokraciu'' (NLD), vedená Aun Schan Su Ťij, presvedčivo vyhrala. Výsledky však junta vyhlásila za neplatné a odmietla jej odovzdať moc. To viedlo k medzinárodnému odsúdeniu barmského vojenského režimu a (čiastočne aj) k udeleniu [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny za mier]] Aun Schan Su Ťij v nasledujúcom roku. Finančnú cenu v hodnote 1,3 milióna dolárov Su Ťij použila na založenie zdravotnej a vzdelávacej nadácie pre ľud Barmy. V roku [[1990]] jej [[Európsky parlament]] udelil [[Sacharovova cena za slobodné myslenie|Sacharovovu cenu]].
+Vojenská junta v roku [[1990]] vyhlásila všeobecné voľby, ktoré strana ''Národná Liga pre demokraciu'' (NLD), vedená Aun Schan Su Ťij, presvedčivo vyhrala. Výsledky však junta vyhlásila za neplatné a odmietla jej odovzdať moc. To viedlo k medzinárodnému odsúdeniu barmského vojenského režimu a (čiastočne aj) k udeleniu [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny za mier]] Aun Schan Su Ťij v nasledujúcom roku. Finančnú cenu v hodnote 1,3 milióna dolárov Su Ťij použila na založenie zdravotnej a vzdelávacej nadácie pre ľud Barmy. V roku [[1990]] jej [[Európsky parlament]] udelil [[Sacharovova cena za slobodné myslenie|Sacharovovu cenu]] (V roku [[2020]] bola vylúčená spomedzi laureátov z dôvodu jej nečinnosti pri páchaní násilia na Rohingoch.)<ref name="SITA"/>.
 Z domáceho väzenia bola prepustená v júli [[1995]]. Bolo jej tiež dané jasne najavo, že ak opustí krajinu, aby navštívila svoju rodinu v Anglicku, nebude jej povolený návrat. Su Ťij zostala v Mjanmarsku a už sa nikdy nestretla so svojím manželom, ktorý zomrel v roku [[1999]].