Dúha: Rozdiel medzi revíziami
gramatika |
Bez shrnutí editace Značky: vrátené vizuálny editor |
||
| Riadok 16: | Riadok 16: | ||
}}</ref> Modré svetlo (kratšia vlnová dĺžka) sa láme pod väčším uhlom ako červené svetlo, ale pretože oblasť zadnej strany kvapky má ohnisko vnútri kvapky, [[spektrum]] samo prechádza, a preto sa červené svetlo zobrazí vyššie na oblohe a vytvára vonkajšiu farbu dúhy. |
}}</ref> Modré svetlo (kratšia vlnová dĺžka) sa láme pod väčším uhlom ako červené svetlo, ale pretože oblasť zadnej strany kvapky má ohnisko vnútri kvapky, [[spektrum]] samo prechádza, a preto sa červené svetlo zobrazí vyššie na oblohe a vytvára vonkajšiu farbu dúhy. |
||
[[Isaac Newton]] ako prvý vo svojej práci o optike z roku [[1672]] ukázal, že biele [[svetlo]] je možné zložiť z farebných spektrálnych lúčov, a vysvetlil zákonitosti dúhových farieb. Dúha obsahuje farby [[svetelné spektrum|svetelného spektra]]: [[červená]] (vonkajšia strana), [[oranžová]], [[žltá]], [[zelená]], [[modrá]], tmavomodrá (indigo) a [[fialová]] (vnútorná strana). Existuje aj tzv. vedľajšia dúha, ktorá je slabšia a má obrátené poradie farieb. Vzácny je výskyt viacerých dúh súčasne.<ref name="čeman" /> |
[[Isaac Newton]] ako prvý vo svojej práci o optike z roku [[1672]] ukázal, že biele [[svetlo]] je možné zložiť z farebných spektrálnych lúčov, a vysvetlil zákonitosti dúhových farieb. Dúha obsahuje farby [[svetelné spektrum|svetelného spektra]]: [[červená]] (vonkajšia strana), [[oranžová]], [[žltá]], [[zelená]], [[modrá]], tmavomodrá (indigo) a [[fialová]] (vnútorná strana). Existuje aj tzv. vedľajšia dúha, ktorá je slabšia a má obrátené poradie farieb. Vzácny je výskyt viacerých dúh súčasne.<ref name="čeman" /> to je fsetko :( |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 13:39, 1. október 2020
Dúha je optický úkaz vznikajúci v atmosfére Zeme. Vznik dúhy je spôsobený disperziou slnečného svetla prechádzajúceho kvapkou. Predpokladom pre vznik dúhy je prítomnosť vodných kvapiek v atmosfére a Slnka, ktorého svetlo cez kvapky môže prechádzať. Pretože voda má väčší index lomu ako vzduch, svetlo sa na ich rozhraní láme. Uhol lomu je rôzny pre rôzne vlnové dĺžky svetla a teda svetlo sa rozkladá na jednotlivé farebné zložky, ktoré sa odrážajú na vnútornej stene a kvapku opúšťajú pod rôznymi uhlami s najväčšou intenzitou svetla pri uhloch okolo 40° – 42°. Pri výške slnka nad 42° sa nedá pozorovať.[1] Modré svetlo (kratšia vlnová dĺžka) sa láme pod väčším uhlom ako červené svetlo, ale pretože oblasť zadnej strany kvapky má ohnisko vnútri kvapky, spektrum samo prechádza, a preto sa červené svetlo zobrazí vyššie na oblohe a vytvára vonkajšiu farbu dúhy.
Isaac Newton ako prvý vo svojej práci o optike z roku 1672 ukázal, že biele svetlo je možné zložiť z farebných spektrálnych lúčov, a vysvetlil zákonitosti dúhových farieb. Dúha obsahuje farby svetelného spektra: červená (vonkajšia strana), oranžová, žltá, zelená, modrá, tmavomodrá (indigo) a fialová (vnútorná strana). Existuje aj tzv. vedľajšia dúha, ktorá je slabšia a má obrátené poradie farieb. Vzácny je výskyt viacerých dúh súčasne.[1] to je fsetko :(
Referencie
- ↑ a b ČERMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Dúha
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dúha
Wikislovník ponúka heslo Dúha
|
Tento článok týkajúci sa astronómie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
