Hradec (Prievidza): Rozdiel medzi revíziami
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
typo. gram. |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Hradec''' je [[miestna časť]] mesta [[Prievidza]] v rámci [[mestská časť|mestskej časti]] [[Prievidza V. Štvrte]]. |
'''Hradec''' je [[miestna časť]] mesta [[Prievidza]] v rámci [[mestská časť|mestskej časti]] [[Prievidza V. Štvrte]]. |
||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
Prvé osídlenie lokality sa datuje do mladšej doby kamennej, obdobia tzv. [[Lengyelská kultúra|lengyelskej kultúry]] (3900 |
Prvé osídlenie lokality sa datuje do mladšej doby kamennej, obdobia tzv. [[Lengyelská kultúra|lengyelskej kultúry]] (3900 – 2900 pred Kr.), z ktorého pochádza veľmi dobre zachovalý nález niekoľkých kamenných nástrojov. Ďalšie osídlenie územia Hradca bolo [[Kelti|keltské]] a [[Dákovia|dácke]], ktoré vystriedalo v 6. – 8. storočí [[Slovania|slovanské]]. Slovanské [[hradisko (archeológia)|hradisko]] bolo postavené na blízkom kopci Hrádok a zrejme využívalo pôvodné časti valu keltského opevnenia. Hradisko však plnilo len funkciu strážneho bodu, keďže sa priamo v priestore opevnenia nenašli pozostatky budov. |
||
Pôvodná samostatná obec, resp. osada patrila [[Bojnický zámok|bojnickému panstvu]]. Prvá písomná zmienka je z roku 1433. Z roku 1723 pochádza pečatidlo ktoré má neidentifikovaný znak a v spodnej časti nápis "Oszada Hradecz". Podľa sčítania z roku 1869 mala obec 30 rodín t.j. viac ako 350 obyvateľov.[[60. roky 20. storočia|Od roku 1963]] patrí pod [[Prievidza|Prievidzu]] ako mestská časť štvrte spolu s Veľkou a Malou Lehôdkou. V |
Pôvodná samostatná obec, resp. osada patrila [[Bojnický zámok|bojnickému panstvu]]. Prvá písomná zmienka je z roku 1433. Z roku 1723 pochádza pečatidlo ktoré má neidentifikovaný znak a v spodnej časti nápis "Oszada Hradecz". Podľa sčítania z roku 1869 mala obec 30 rodín t. j. viac ako 350 obyvateľov. [[60. roky 20. storočia|Od roku 1963]] patrí pod [[Prievidza|Prievidzu]] ako mestská časť štvrte spolu s Veľkou a Malou Lehôdkou. V súčasnosti má Hradec okolo 410 obyvatelov (31. 12. 2018). |
||
== Rodáci == |
== Rodáci == |
||
* [[Gašpar Drost (1805 |
* [[Gašpar Drost]] (1805 – 1873) – učiteľ, organista v Chrenovci, tvorca zbierky kolied, študoval na piaristickej škole v Prievidzi |
||
* [[Štefan Drozd (1907 |
* [[Štefan Drozd]] (1907 – 1979) – literárny historik, cirkevný hodnostár |
||
{{Súradnice|48.762991|18.68504|type:city|format=dms|display=title}} |
{{Súradnice|48.762991|18.68504|type:city|format=dms|display=title}} |
||
Verzia z 18:10, 18. október 2020
Hradec je miestna časť mesta Prievidza v rámci mestskej časti Prievidza V. Štvrte.
Dejiny
Prvé osídlenie lokality sa datuje do mladšej doby kamennej, obdobia tzv. lengyelskej kultúry (3900 – 2900 pred Kr.), z ktorého pochádza veľmi dobre zachovalý nález niekoľkých kamenných nástrojov. Ďalšie osídlenie územia Hradca bolo keltské a dácke, ktoré vystriedalo v 6. – 8. storočí slovanské. Slovanské hradisko bolo postavené na blízkom kopci Hrádok a zrejme využívalo pôvodné časti valu keltského opevnenia. Hradisko však plnilo len funkciu strážneho bodu, keďže sa priamo v priestore opevnenia nenašli pozostatky budov.
Pôvodná samostatná obec, resp. osada patrila bojnickému panstvu. Prvá písomná zmienka je z roku 1433. Z roku 1723 pochádza pečatidlo ktoré má neidentifikovaný znak a v spodnej časti nápis "Oszada Hradecz". Podľa sčítania z roku 1869 mala obec 30 rodín t. j. viac ako 350 obyvateľov. Od roku 1963 patrí pod Prievidzu ako mestská časť štvrte spolu s Veľkou a Malou Lehôdkou. V súčasnosti má Hradec okolo 410 obyvatelov (31. 12. 2018).
Rodáci
- Gašpar Drost (1805 – 1873) – učiteľ, organista v Chrenovci, tvorca zbierky kolied, študoval na piaristickej škole v Prievidzi
- Štefan Drozd (1907 – 1979) – literárny historik, cirkevný hodnostár
Súradnice: 48°45′47″S 18°41′06″V / 48,762991°S 18,68504°V
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |