Freya (radar): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 19:41, 25. október 2020

Freya bol prístroj raného vývoja radarovej techniky v Nemeckej ríši vyrábaný spoločnosťou Gema. Bol používaný pre systémy včasného varovania a k dispozícii bol už od začiatku druhej svetovej vojny. Počas nej bolo nainštalovaných viac ako 1 000 prístrojov. Krycie meno Freya získal podľa mena nordickej bohyne Freya, ktorej najcennejší majetok, náhrdelník Brisingamen strážil Heimdal so schopnosťou vidieť ďaleko aj v noci.^[1]

Varianty

FuMG 450 Freya AN, pôvodne označovaný FuMG 41G (s dosahom 120 km)
FuMG Freya LZ (mohol byť prepravovaný letecky)
FuMG 480
FuMG 44 Drehfreya (nem.: otočná Freya), prechodný model k FuMG 44/404 (námorný: FuMO371), Jagdschloss
FuMG 451 Freiburg, 162 – 200 MHz
FuMG 321-328 (námorný model)

Technické parametre

Radar Freya bolo pozemné mobilné zariadenie na kolesovom podvozku s rotujúcim anténnym systémom. Na začiatku mal dosah 121 km. Radar nedokázal určiť výšku lietadla.

FuMG 80 „Freya“
Frekvenčný rozsah	120 – 130 MHz (2,5 – 2,3 m)
Maximálny výkon	20 kW
Opakovacia frekvencia	500 Hz
Dĺžka impulzu	3 μs
Rozsah otáčania	360° mechanicky
Rozsah lúča	0,5°
Dosah	120 – 160 km

Taktika

Radary Freya používali stanice pozemného riadenia. Každá bunka s radarom mala pridelenú skupinu stíhacích lietadiel. Operátori zo zeme rádiovo navádzali stíhačov na zistený cieľ. Veľmi skoro sa začali radary Freya používať v kombináciami s presnými radarmi Würzburg. Freya, ako prehľadový radar detegovala ciele, samotné navádzanie stíhačov zabezpečovali operátori radaru Würzburg, ktorý dokázal zistiť aj výšku cieľa. Táto dvojica tvorila základ nemeckej radarovej obrany počas celej vojny.

Použitie

Na jeseň roku 1939 mala Luftwaffe osem radarových staníc Freya. Boli rozmiestnené na ostrovoch Helgoland (2x), Sylt (2x), Wangerooge (2x), Borkum a Norderney. Účinnosť nemeckej radarovej obrany pocítili briti už pri útoku 22 bombardérov Wellington 18. decembra 1939 na nemecké lode v Helgolandskej zátoke. Lietadlá nenašli žiaden cieľ, avšak boli zachytené radarom z ostrova Wangerooge, ešte vo vzdialenosti 113 km. To bol dostatočný čas na vyslanie nemeckých stíhačiek, ktoré dostihli formáciu na ceste späť a 12 z nich zostrelili.^[2]

Briti detegovali používanie radarov Freya až začiatkom roka 1941, keď si spojili letecké snímky objektu z francúzskeho Auderville a smeru pulzného signálu s frekvenciou 120 MHz, ktorý zachytili už predtým. Do konca októbra mali zmapované pozície 27 radarov. Zároveň zachytili signály s frekvenciou 570 MHz (Würzburg), ktorý zatiaľ nevedeli priradiť žiadnemu známemu zariadeniu.^[3]

Protiopatrenia

Prvým protiopatrením britskej strany bola zmena spôsobu príletu na cieľ. Slabosťou radarovej obrany bolo, že priestor rozdelila na jednotlivé segmenty, pričom v každom segmente mohol byť v nejaskom časovom úseku navádzaný iba jeden nemecký stíhač. Zavedenie prenejšieho britského navigačného systému Gee umožnilo vytvárať tzv. prúd bombardérov. Všetky lietadlá leteli za sebou po rovnakej trase s malými odstupmi medzi sebou. Takto bol segment, ktorým lietadlá prilietali preťažený.^[4]

Neskôr, od roku 1942, sa pridalo aj rušenie pomocou systémov Moonshine a Mandrel.

Referencie

↑ Price (2006, s. 64)
↑ Price (2006, s. 52)
↑ Price (2006, s. 68)
↑ Price (2006, s. 85)

Literatúra

PRICE, Alfred. Historie elektronické války 1939 – 1945. Praha : Mladá fronta, 2006. 272 + 16 s. ISBN 80-204-1373-1. (česky)

Pozri aj

Zoznam nemeckých radarov druhej svetovej vojny

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Freya radar na anglickej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa techniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] Price (2006, s. 64)

[2] Price (2006, s. 52)

[3] Price (2006, s. 68)

[4] Price (2006, s. 85)

[1]

[2]

[3]

[4]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Súbor:Freya-radar-lz.jpg|náhľad|FuMG 401 „Freya LZ“]]
-'''Freya''' bol prístroj raného vývoja radarovej techniky v [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríši]] vyrábaný spoločnosťou [[Gema]]. Bol používaný pre systémy včasného varovania a k dispozícii bol už od začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Počas nej bolo nainštalovaných viac ako 1 000 prístrojov. Krycie meno ''Freya'' získal podľa mena nordickej bohyne [[Freya (bohyňa)|Freya]], ktorej najcennejší majetok, náhrdelník [[Brisingamen]] strážil [[Heimdal]] so schopnosťou vidieť ďaleko aj v noci<ref>{{Harvtxt|Price|2006|St=64}}</ref>.
+'''Freya''' bol prístroj raného vývoja [[radar]]ovej techniky v [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríši]] vyrábaný spoločnosťou [[Gema]]. Bol používaný pre systémy včasného varovania a k dispozícii bol už od začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Počas nej bolo nainštalovaných viac ako 1 000 prístrojov. Krycie meno ''Freya'' získal podľa mena nordickej bohyne [[Freya (bohyňa)|Freya]], ktorej najcennejší majetok, náhrdelník [[Brisingamen]] strážil [[Heimdal]] so schopnosťou vidieť ďaleko aj v noci.<ref>{{Harvtxt|Price|2006|St=64}}</ref>
 == Varianty ==
-* FuMG 450 ''Freya'' AN, pôvodne označovaný FuMG 41G (s dosahom 120&nbsp;km)
+* FuMG 450 ''Freya'' AN, pôvodne označovaný FuMG 41G (s dosahom 120 km)
 * FuMG ''Freya'' LZ (mohol byť prepravovaný letecky)
 * FuMG 480
 * FuMG 44 ''Drehfreya'' (nem.: otočná ''Freya''), prechodný model k FuMG 44/404 (námorný: FuMO371), [[Jagdschloss]]
-* FuMG 451 Freiburg, 162–200&nbsp;MHz
+* FuMG 451 Freiburg, 162{{--}}200 MHz
 * FuMG 321-328 (námorný model)
-==Technické parametre==
+== Technické parametre ==
 Radar ''Freya'' bolo pozemné mobilné zariadenie na kolesovom podvozku s rotujúcim anténnym systémom. Na začiatku mal dosah 121 km. Radar nedokázal určiť výšku lietadla.
 {| class="wikitable"
+|+ FuMG 80 „Freya“
-|- class="hintergrundfarbe5"
-| -/- || FuMG 80 „Freya“
 |-
-| Frekvenčný rozsah || 120–130 [[Megahertz|MHz]] (2,5–2,3 m)
+| Frekvenčný rozsah || 120{{--}}130 [[Megahertz|MHz]] (2,5{{--}}2,3 m)
 |-
 | Maximálny výkon || 20 [[Kilowatt|kW]]
@@ Riadok 27: / Riadok 27: @@
 | Rozsah otáčania || 360° mechanicky
 |-
-| Rozsah lúča || 0.5°
+| Rozsah lúča || 0,5°
 |-
-| Dosah || 120 - 160 km
+| Dosah || 120{{--}}160 km
 |}
-==Taktika==
+== Taktika ==
 Radary ''Freya'' používali stanice pozemného riadenia. Každá bunka s radarom  mala pridelenú skupinu stíhacích lietadiel. Operátori zo zeme rádiovo navádzali stíhačov na zistený cieľ. Veľmi skoro sa začali radary ''Freya'' používať v kombináciami s presnými radarmi [[Würzburg (radar)|Würzburg]]. ''Freya'', ako prehľadový radar detegovala ciele, samotné navádzanie stíhačov zabezpečovali operátori radaru ''Würzburg'', ktorý dokázal zistiť aj výšku cieľa. Táto dvojica tvorila základ nemeckej radarovej obrany počas celej vojny.
 == Použitie ==
 [[Súbor:Auderville Freyas.jpg|náhľad|Postavenie radarov Freya vo francúzskom Auderville odfotografované britským leteckým prieskumom.]]
-Na jeseň roku [[1939]] mala [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]] osem radarových staníc ''Freya''. Boli rozmiestnené na ostrovoch [[Helgoland]] (2x), [[Sylt]] (2x), [[Wangerooge]] (2x), [[Borkum]] a [[Norderney]]. Účinnosť nemeckej radarovej obrany pocítili briti už pri útoku 22 [[Bombardovacie lietadlo|bombardérov]] [[Vickers Wellington|Wellington]] [[18. decembra]] 1939 na nemecké lode v [[Helgolandská zátoka|Helgolandskej zátoke]]. Lietadlá nenašli žiaden cieľ, avšak boli zachytené radarom z ostrova Wangerooge, ešte vo vzdialenosti 113 km. To bol dostatočný čas na vyslanie nemeckých [[Stíhacie lietadlo|stíhačiek]], ktoré dostihli formáciu na ceste späť a 12 z nich zostrelili<ref>{{Harvtxt|Price|2006|St=52}}</ref>.
+Na jeseň roku [[1939]] mala [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]] osem radarových staníc ''Freya''. Boli rozmiestnené na ostrovoch [[Helgoland]] (2x), [[Sylt]] (2x), [[Wangerooge]] (2x), [[Borkum]] a [[Norderney]]. Účinnosť nemeckej radarovej obrany pocítili briti už pri útoku 22 [[Bombardovacie lietadlo|bombardérov]] [[Vickers Wellington|Wellington]] [[18. december|18. decembra]] [[1939]] na nemecké lode v [[Helgolandská zátoka|Helgolandskej zátoke]]. Lietadlá nenašli žiaden cieľ, avšak boli zachytené radarom z ostrova Wangerooge, ešte vo vzdialenosti 113 km. To bol dostatočný čas na vyslanie nemeckých [[Stíhacie lietadlo|stíhačiek]], ktoré dostihli formáciu na ceste späť a 12 z nich zostrelili.<ref>{{Harvtxt|Price|2006|St=52}}</ref>
 Briti detegovali používanie radarov ''Freya'' až začiatkom roka [[1941]], keď si spojili letecké snímky objektu z francúzskeho [[Auderville]] a smeru pulzného signálu s frekvenciou 120 MHz, ktorý zachytili už predtým. Do konca októbra mali zmapované pozície 27 radarov. Zároveň zachytili signály s frekvenciou 570 MHz (''Würzburg''), ktorý zatiaľ nevedeli priradiť žiadnemu známemu zariadeniu.<ref>{{Harvtxt|Price|2006|St=68}}</ref>
 == Protiopatrenia ==
-Prvým protiopatrením britskej strany bola zmena spôsobu príletu na cieľ. Slabosťou radarovej obrany bolo, že priestor rozdelila na jednotlivé segmenty, pričom v každom segmente mohol byť v nejaskom časovom úseku navádzaný iba jeden nemecký stíhač. Zavedenie prenejšieho britského navigačného systému [[Gee]] umožnilo vytvárať tzv. prúd bombardérov. Všetky lietadlá leteli za sebou po rovnakej trase s malými odstupmi medzi sebou. Takto bol segment, ktorým lietadlá prilietali preťažený<ref>{{Harvtxt|Price|2006|St=85}}</ref>.
+Prvým protiopatrením britskej strany bola zmena spôsobu príletu na cieľ. Slabosťou radarovej obrany bolo, že priestor rozdelila na jednotlivé segmenty, pričom v každom segmente mohol byť v nejaskom časovom úseku navádzaný iba jeden nemecký stíhač. Zavedenie prenejšieho britského navigačného systému [[Gee]] umožnilo vytvárať tzv. prúd bombardérov. Všetky lietadlá leteli za sebou po rovnakej trase s malými odstupmi medzi sebou. Takto bol segment, ktorým lietadlá prilietali preťažený.<ref>{{Harvtxt|Price|2006|St=85}}</ref>
 Neskôr, od roku [[1942]], sa pridalo aj rušenie pomocou systémov [[Moonshine]] a [[Mandrel]].
 == Referencie ==
+{{referencie}}
-<references/>
-== Zdroje ==
+== Literatúra ==
-* {{citácia knihy | meno = Alfred | priezvisko = Price | titul = Historie elektronické války 1939 – 1945 | vydavateľ =  Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = 272 + 16 | isbn = 80-204-1373-1 |jazyk = česky}}
+* {{citácia knihy | ref = CITEREFPrice2006 | meno = Alfred | priezvisko = Price | titul = Historie elektronické války 1939 – 1945 | vydavateľ =  Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = 272 + 16 | isbn = 80-204-1373-1 | jazyk = česky}}
-* {{preklad|en|Freya radar|970030054}}
-==Pozri aj==
+== Pozri aj ==
-[[Zoznam nemeckých radarov druhej svetovej vojny]]
+* [[Zoznam nemeckých radarov druhej svetovej vojny]]
+== Zdroj ==
+* {{preklad|en|Freya radar|970030054}}
 {{Technický výhonok}}