Východoslovenské roľnícke povstanie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 21:23, 26. október 2020

Východoslovenské roľnícke povstanie (iné názvy: cholerové povstanie^[1], sedliacke povstanie^[1]) bolo najväčšie povstanie poddaných na Slovensku.^[2] Odohralo sa v júli a auguste 1831 v Zemplínskej, Abovskej, Šarišskej a Spišskej župe. Do povstania sa zapojilo mnoho roľníckych usadlostí. Spolu to bolo viac ako 150 obcí. Povstania sa aktívne zúčastnilo vyše 40 000 povstalcov.^[2]

Príčiny vypuknutia

V roku 1830 bola veľká neúroda, ktorá prehĺbila zlé sociálne podmienky poddaných. Na ich náladu vplývali i revolučné udalosti v Poľsku (tzv. Novembrové povstanie), revolučná vlna šíriaca sa v Európe v roku 1830 (tzv. júnová revolúcia vo Francúzsku, revolúcia v Belgicku.

Bezprostredným impulzom povstania boli preventívne opatrenia proti cholerovej epidémii, ktoré mali podobu dezinfekcie studní a potokov chlórovým vápnom a tiež vnucovania bizmutového prášku chorým, po ktorom však umrelo niekoľko detí. Negramotný ľud si tieto opatrenia vysvetlil ako úmysel pánov otráviť poddaných a zmocniť sa ich majetku.^[2]

Historička a etnologička Zuzana Panczová vo svojej knihe^[3] uvádza práve toto povstanie ako historický príklad existence konšpiračných teórii na našom území. Po tom, čo štát zaviedol prísne kontroly a obmedzil pohyb ľudí (zrušili sa trhy a jarmoky) čo vyvolalo nevôľu, ľudia si ich začali vysvetľovať ako pokus vlády zamedziť šíreniu revolučných myšlienok. Obzvlášť ťažko ľudia niesli zákaz náboženských obradov. Týkal sa nielen obradov pri pochovávaní obetí cholery (tým nebolo poskytované ani posledné pomazanie), ale aj bohoslužieb a vysluhovania sviatostí. Odpor proti úradným opatreniam využili aj agitátori (povstania). Šírili sa názory, že "nákazlivosť cholery je dezinformácia, šírená ako ďalší spôsob týrania ľudu zo strany panstva“, píše Panczová.^[3] Objavili sa prípady aj absurdných obvinení, že jed podávajú i kňazi prostredníctvom sviatosti oltárnej a úradníci vraj namiesto dezinfekcie v skutočnosti do studní sypú otravu.

Cholere, od 22. júla do 27. augusta 1831, napríklad len v zemplínskych obciach Soľ, Čaklov, Hlinné, Rudlov a Zámutov padlo za obeť až 407 ľudských životov. Celkovo v Uhorsku v priebehu roku 1831 podľahlo cholere odhadom 200 000 ľudí.^[4]

Priebeh

Na čelo povstania sa postavil Peter Tašnádi (Tasnády), nepodarilo sa mu však povstalcov koordinovať, vzbura bola živelná, a tak vojsko nemalo väčší problém povstanie potlačiť.^[5]^{:513, 515}

Výsledok

Po potlačení povstania zasadali štatariálne súdy a tie do 8. novembra 1831 (keď panovník zakázal ďalšie represie) popravili 119 osôb^[5]^:515, okolo 4 000 bolo odsúdených na palicovanie a väzenie^[2]. Povstanie nebolo jediné - v nasledujúcich rokoch sa na Slovensku odohralo viacero podobných.^[5]^:515

Pamätník

Na pamiatku povstania postavili v roku 1938 na kopci Furča pri Haniske pamätník obetiam povstania. Pamätník je dielom sochára Jozefa Pospíšila.

V roku 1956 bol postavený aj pamätník v obci Zemplínska Teplica pred základnou školou. Autorom je akademický sochár František Patočka.

Ohlas povstania v literárnej tvorbe

Toto revolučné hnutie východoslovenských roľníkov našlo odraz aj v literárnej tvorbe slovenských spisovateľov obzvlášť v dobe socialistického realizmu. Napríklad: Jonáš Záborský opisuje priebeh týchto udalostí v poviedke „Hlovík medzi vzbúreným ľudom“. Jožo Nižnánsky opísal celkový priebeh povstania v známom románe Cholera. Hana Zelinová spomína povstanie v románe Alžbetin dvor. V knihe Milana Varsíka Dotyky s minulosťou sa tiež dočítame o tejto rebélii. Námet povstania spracoval aj Tomáš Winkler a to v knihe Cesty na popravisko.

Referencie

↑ ^a ^b VÝCHODOSLOVENSKÉ ROĽNÍCKE POVSTANIE. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 349 – 350.
↑ ^a ^b ^c ^d východoslovenské roľnícke povstanie. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI. T – Ž. Bratislava : Veda, 1982. 776 s. S. 397 – 398.
↑ ^a ^b PANCZOVÁ, Zuzana. Konšpiračné teórie : témy, historické kontexty a argumentačné stratégie. 1. slov. vyd. Bratislava : Veda; Ústav etnológie SAV, 2017. 155 s. (Etnologické štúdie; zv. 29.) Dostupné online. ISBN 978-80-224-1546-0. S. 43.
↑ ŠKVARNA, D.: Východoslovenské roľnícke povstanie. In: História revue, roč. 1., 2001, č. 4, s. 11.
↑ ^a ^b ^c Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s.

Literatúra

BENKOVSKÁ, Melánia a kol.: Roľnícke povstanie 1831 : zborník príspevkov prednesených na konferencii "Roľnícke povstanie na východnom Slovensku v roku 1831 a jeho miesto v triednych bojoch poddaného ľudu" : Košice 15. - 16. október 1981. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo pre Východoslovenské múzeum v Košiciach, 1984. 164 s.
KOTOROVÁ-JENČOVÁ, Mária – ŠAFRANKO, Peter (eds.): Východoslovenské roľnícke povstanie 1831 : referáty z odborného seminára : 7. september 2006, Vranov nad Topľou. Hanušovce nad Topľou : Vlastivedné múzeum, 2007. 64 s. ISBN 978-80-969862-0-0
ŠKVARNA, Dušan: Východoslovenské roľnícke povstanie : Spontánna sebaobrana a rozkoš násilia. In: História revue, roč. 1., 2001, č. 4, s. 11 - 13.

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[LSD-1] VÝCHODOSLOVENSKÉ ROĽNÍCKE POVSTANIE. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 349 – 350.

[ES-2] východoslovenské roľnícke povstanie. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI. T – Ž. Bratislava : Veda, 1982. 776 s. S. 397 – 398.

[:6-3] PANCZOVÁ, Zuzana. Konšpiračné teórie : témy, historické kontexty a argumentačné stratégie. 1. slov. vyd. Bratislava : Veda; Ústav etnológie SAV, 2017. 155 s. (Etnologické štúdie; zv. 29.) Dostupné online. ISBN 978-80-224-1546-0. S. 43.

[4] ŠKVARNA, D.: Východoslovenské roľnícke povstanie. In: História revue, roč. 1., 2001, č. 4, s. 11.

[DS-5] Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

@@ Riadok 20: / Riadok 20: @@
 Na pamiatku povstania postavili v roku [[1938]] na kopci [[Furča (Haniska)|Furča]] pri [[Haniska (okres Prešov)|Haniske]] [[Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania|pamätník]] obetiam povstania. Pamätník je dielom sochára [[Jozef Pospíšil|Jozefa Pospíšila]].
-V roku 1956 bol postavený aj pamätník v obci [[Zemplínska Teplica]] /pred základnou školou/. Autorom je akademický sochár František Patočka.
+V roku 1956 bol postavený aj pamätník v obci [[Zemplínska Teplica]] pred základnou školou. Autorom je akademický sochár [[František Patočka]].
 == Ohlas povstania v literárnej tvorbe ==
-Toto revolučné hnutie východoslovenských roľníkov našlo hlboký odraz aj v literárnej tvorbe slovenských spisovateľov. Napríklad: [[Jonáš Záborský]] opisuje priebeh týchto udalostí v poviedke „Hlovík medzi vzbúreným ľudom“. [[Jožo Nižnánsky]] opísal celkový priebeh povstania v známom románe ''Cholera''. [[Hana Zelinová]] spomína povstanie v románe ''[[Alžbetin dvor (román)|Alžbetin dvor]]''. V knihe [[Milan Varsík|Milana Varsíka]] ''Dotyky s minulosťou'' sa tiež dočítame o tejto rebélii. Námet povstania spracoval aj [[Tomáš Winkler]] a to v knihe ''Cesty na popravisko''.
+Toto revolučné hnutie východoslovenských roľníkov našlo odraz aj v literárnej tvorbe slovenských spisovateľov obzvlášť v dobe [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Napríklad: [[Jonáš Záborský]] opisuje priebeh týchto udalostí v poviedke „Hlovík medzi vzbúreným ľudom“. [[Jožo Nižnánsky]] opísal celkový priebeh povstania v známom románe ''Cholera''. [[Hana Zelinová]] spomína povstanie v románe ''[[Alžbetin dvor (román)|Alžbetin dvor]]''. V knihe [[Milan Varsík|Milana Varsíka]] ''Dotyky s minulosťou'' sa tiež dočítame o tejto rebélii. Námet povstania spracoval aj [[Tomáš Winkler]] a to v knihe ''Cesty na popravisko''.
 == Referencie ==