Starokatolícka delegatúra Utrechtskej únie na Slovensku

Starokatolícka cirkev na Slovensku (Utrechtská únia) alebo Starokatolícka cirkev v ČR s pôsobením na Slovensku (oficiálne Starokatolícka delegatúra Utrechtskej únie na Slovensku) je kresťanská cirkev pôsobiaca na Slovensku.

Narozdiel od Starokatolíckej cirkvi na Slovensku (ktorá nie je v Utrechtskej únii tzv. cirkev arcibiskupa Bačinského) nie je štátom registrovaná. Starokatolícka cirkev arcibiskupa Bačinského vystúpila z Utrechtskej únie v roku 2004, kvôli nesúhlasu so svätením žien a podpore homosexuálnych partnerstiev. To viedlo k tomu že dnes máme na Slovensku dve starokatolícke cirkvi. Českú starokatolícku cirkev s pôsobením na Slovensku (ktorá je v Utrechtskej únii) a Starokatolícku cirkev na Slovensku (cirkev arcibiskupa Bačinského).

História

Kvôli odtrhnutiu sa Starokatolíckej cirkvi na Slovenensku (cirkvi arcibiskupa Bačinského) od Utrechtskej únie, na Slovensku nepôsobila žiadna starokatolícka cirkev v tejto únii. Tomu bolo tak až do marca 2016, kedy v Bratislave začalo pôsobiť misíijne spoločenstvo Českej Starokatolíckej cirkvi pod názvom Starokatolíci v Bratislave.

Charakteristika

Starokatolíci v Bratislave o sebe tvrdia že sa usilujú tvoriť modernú, ľudskú a ekumenickú cirkev a hľadať stvárnenie kresťanstva v 21. storočí. To sa prejavuje aj v svätení žien (zatiaľ len za diakonky), podporou LGBT* ľudí (aj keď zatiaľ nemajú cirkevný obrad pre požehnanie homo-zväzku, ale prebieha o tom živá diskusia) alebo aj ekumenizmom ale aj v mnohých iných smeroch. Sú akousi kombináciou rímskeho katoliczmu, pravoslávia, anglikanizmu a luteranizmu.

Ekumenická spolupráca

Starokatolíci v Bratislave sa usilujú tvoriť ekumenické spoločenstvo kde ma miesto každý bez rozdielu k akej cirkvi patrí. Taktiež u nich môže sviatosti príjimať každý veriaci v Krista bez rozdielu na cirkev. Starokatolíci v Bratislave často spolupracujú s cirkevným zborom ECAV Bratislava-Staré Mesto a Cirkvou československou husitskou. Utrechtská únia je v plnom sviatostnom spoločenstve s Anglikánskym spoločenstvom a Švédskou luteránskou cirkvou.

Vierouka

Starokatolíci sa usilujú tvoriť tzv. strednú cestu kresťanstva. Jednak strednú cestu medzi západom (Katolíckou cirkvou) a východom (Pravoslávnymi cirkvami. Znamená to že sa hlásia ku ideálu nerozdelenej cirkvi spred roku 1054 (teda z čias spred Veľkej schizmy - rozdeleniu kresťanstva na západ a východ). To sa prejavuje že vo svojej teológii sú blízko pravoslávnym. Napr.: neuznanie primátu pápeža a jeho neomylnosti, nepoužíavanie filoque, uznanie len prvých siedmich ekumenických koncilov (koncilov spred roku 1054) a koncilov ktoré niesú v rozpore so spomínaními siedmimi, atd.

Taktiež sa usilujú tvoriť strednú cestu medzi katolicizmom a protestantizmom. To sa prejavuje napr. že majú (podobne ako evanjelici) verejnú aj ušnú spoveď, vysluhujú zásadne pod obojím atd.. Majú veľmi blízko k anglikánskym cirkvám ale aj k luteránskym cirkvám.

Rozdiely medzi Rímskokatolíckou cirkvou

· Starokatolíci neuznávajú primát pápeža nad celou cirkvou a ani jeho neomylnosť.

· Starokatolíci spolu s rímskokatolíkmi veria v reálnu prítomnosť Krista v eucharistii, no narozdiel od nich, neznávajú pojem transubstanciácia (prepodstatnenie) a spolu s pravoslávnymi veria že je to tajomstvo ktoré nemožno vtesnať do teologických poučiek.

· Starokatolíci sa nemodlia k svätým ako rímskokatolíci, ale tzv. zo svätými a v spoločenstve s nimi. Rímskokatolíci zvyknú používať Svätý/á meno svätého/svätice - oroduj za nás. No starokatolíci používaju: So svätým/ou meno svätého/svätice - chválime ťa Pane. Aj napriek tomu však starokatolíci slávia sviatky svätých a vážia si ich a považujú ich za vzory vo viere.

· Celibát u starokatolíckych biskupov, kňazov aj diakonov je dobrovoľný.

· Starokatolíci neuznávajú dogmy o nepoškvrnenom počatí a nanebovzatí Panny Márii (rovnako ako pravoslávny veria v unutie). Avšak veria vo večné panenstvo Panny Márie.

· Nepoužívajú v Nicejsko-carihradskom vyznaní viery filoque.

· Rozvedeným (rovnako ako pravoslávny) umožnujú uzavrieť nové manželstvo a pristupovanie ku všetkým sviatostiam.

· Starokatolíci v ČR umožňujú svätenie žien ( zatiaľ len za diakonky), a otvorenejšie pristupujú k LGBT* vzťahom.

· Cirkev má tzv. episkopálno-synodálne zriadenie. To znamená že rozhodujúci orgán nieje len biskup ale aj synoda. Biskup je volený synodou zloženou z kléru aj laikov.

· Veriaci majú možnosť zvoliť poprípade odvolať farára.

· Spoveď je ušná aj verejná, narozdiel od rímskokatolíckej spovede neexistuje pokuta a rozdeľovanie na ťažké a ľahké hriechy (a teda ani povinnosť vyznať všetky ťažké hriechy). Má (podobne ako u evanjelikov) podobu skôr duchovného rozhovoru s rozhrešením.

· Nehodné/svätokrádežne príjimanie nieje ako u rímskokatolíkov s vedomím ťažkého hriechu, ale s neľutovaním hriechov a neverením v to o čo vo sviatosti Oltárnej ide.

Rozdiely medzi Starokatolíckou cirkvou (arcibiskupa Bačinského)

· Otvorenejší prístup k LGBT* vzťahom.

· Svätenie žien (zatiaľ len za diakonky).

Rozdiely medzi Evanjelickou cirkvou a.v. na Slovensku

· Starokatolíci neuznávajú Sola Scriptura (Jedine Písmo) ale aj cirkevnú tradíciu. Veria (rovnako ako anglikáni) v tzv. trojnožku - Písmo, Tradícia a rozum.

· Starokatolícka liturgika je katolíckejšia - používanie ornátu atd.

Farnosti

Na Slovensku majú zatiaľ dve farnosti. V Bratislave (bohoslužby v Primaciálnom paláci v kaplnke sv. Ladislava) a v Trnave ( kaplnke Pánovho vzkriesenia - Evanjelický cintorín) Zatiaľ jediný kňaz pôsobiaci na Slovensku je ThDr. Martin Kováč.

Zdroje

https://starokatolici.eu/

Extérne odkazy

Stránka Starokatolíckej cirkvi v ČR s pôsobením na Slovensku