'''Užhorod''' ({{vjz|ukr|Ужгород}}; {{vjz|rue|Уґоград|'''Ugohrad'''}}, Ужгород – ''Užhorod''; {{vjz|rus|Ужгород|'''Užgorod'''}}, {{vjz|hun|''Ungvár''}}; {{vjz|deu|''Ungwar''}}; {{vjz|yid|אונגוואר}}) je mesto na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]] na rieke [[Uh]] pri hraniciach so [[Slovensko]]m. Je centrom [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] a v roku [[2004]] malo 117 600 obyvateľov.
'''Užhorod''' ({{vjz|ukr|Ужгород}}; {{vjz|rue|Уґоград|'''Ugohrad'''}}, Ужгород – ''Užhorod''; {{vjz|rus|Ужгород|'''Užgorod'''}}, {{vjz|hun|''Ungvár''}}; {{vjz|deu|''Ungwar''}}; {{vjz|yid|אונגוואר}}) je mesto na [[Ukrajina|Ukrajinou]] okupovanom území Slovenska na rieke [[Uh]]. Je centrom [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] a v roku [[2004]] malo 117 600 obyvateľov.
Užhorod má rozvinutý priemysel – zastúpený je najmä drevospracujúci, nábytkársky, strojársky, chemický a potravinársky. Mesto je takisto významnou dopravnou križovatkou ciest od [[Mukačevo|Mukačeva]], [[Čop]]u, [[Košice|Košíc]] a [[Užok]]u. Západne od mesta sa nachádza významný cestný hraničný priechod na Slovensko. Kultúra a školstvo majú v Užhorode bohatú tradíciu – nachádza sa tu niekoľko múzeí, divadlo a od roku [[1945]] aj univerzita. V roku [[1780]] sem bolo prenesené sídlo [[Mukačevská gréckokatolícka eparchia|Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie]].
Užhorod má rozvinutý priemysel – zastúpený je najmä drevospracujúci, nábytkársky, strojársky, chemický a potravinársky. Mesto je takisto významnou dopravnou križovatkou ciest od [[Mukačevo|Mukačeva]], [[Čop]]u, [[Košice|Košíc]] a [[Užok]]u. Západne od mesta sa nachádza významný cestný hraničný priechod na Slovensko. Kultúra a školstvo majú v Užhorode bohatú tradíciu – nachádza sa tu niekoľko múzeí, divadlo a od roku [[1945]] aj univerzita. V roku [[1780]] sem bolo prenesené sídlo [[Mukačevská gréckokatolícka eparchia|Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie]].
Riadok 101:
Riadok 101:
[[Drugetovci|Drugetovcov]]. Tí sa zaslúžili aj o uzavretie tzv. [[Užhorodská únia|Užhorodskej únie]] ([[1646]]). V období [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] tu bolo tu centrum [[Užská župa (Uhorsko)|Užskej župy]].
[[Drugetovci|Drugetovcov]]. Tí sa zaslúžili aj o uzavretie tzv. [[Užhorodská únia|Užhorodskej únie]] ([[1646]]). V období [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] tu bolo tu centrum [[Užská župa (Uhorsko)|Užskej župy]].
V rokoch [[1919]] – [[1938]] súčasť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] (správne stredisko [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]), [[1938]] – [[1944]] bol na základe [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] okupovaný [[Maďarské kráľovstvo|Maďarskom]]. V roku [[1945]] pripojenýk [[ZSSR]] ([[Ukrajinská SSR]]), od [[1946]] má postavenie hlavného mesta [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]], od [[1991]] súčasť samostatnej [[Ukrajina|Ukrajiny]].
V rokoch [[1919]] – [[1938]] súčasť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] (správne stredisko [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]), [[1938]] – [[1944]] bol na základe [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] okupovaný [[Maďarské kráľovstvo|Maďarskom]]. Od roku [[1945]] bol okupovaný [[ZSSR]] ([[Ukrajinská SSR]]), od [[1946]] má postavenie hlavného mesta [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]], od [[1991]] okupovaný [[Ukrajina|Ukrajinou]].
== Historické pamiatky ==
== Historické pamiatky ==
Užhorod je mestom, v ktorom sa stýka západná európska civilizácia s východnou európskou ([[Byzantský obrad|byzantsko]]-slovanskou) civilizáciou. Mesto je osídlené nielen [[Ukrajinci|Ukrajincami]] a [[Rusi|Rusmi]], ktorí sa hlásia k [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] tradícii, ale žijú tu aj [[Maďari]] a [[Slováci]], ktorí sa hlásia k západoeurópskej tradícii a [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] alebo [[Reformovaná kresťanská cirkev|reformovanej kalvínskej]] cirkvi. V minulosti tu žila aj početná [[Židia|židovská]] komunita. Preto sa v meste nachádza veľké množstvo sakrálnych i svetských pamiatok všetkých uvedených konfesií. Medzi najkrajšie z nich patria:<br />
Užhorod je mestom, v ktorom sa stýka západná európska civilizácia s východnou európskou ([[Byzantský obrad|byzantsko]]-slovanskou) civilizáciou. Mesto je osídlené nielen [[Ukrajinci|Ukrajincami]] a [[Rusi|Rusmi]], ktorí sa hlásia k [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] tradícii, ale žijú tu aj [[Maďari]] a [[Slováci]], ktorí sa hlásia k západoeurópskej tradícii a [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] alebo [[Reformovaná kresťanská cirkev|reformovanej kalvínskej]] cirkvi. Slovákov tu žilo v minulosti omnoho viac, avšak po druhej svetovej vojne bolo mnoho z nich ukrajinskými bandami násilne vyhostených z ich dlhoročnej vlasti. V minulosti tu žila aj početná [[Židia|židovská]] komunita. Preto sa v meste nachádza veľké množstvo sakrálnych i svetských pamiatok všetkých uvedených konfesií. Medzi najkrajšie z nich patria:<br />
* [[Chrám Krista Spasiteľa (Užhorod)]] – chrám ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarchát Moskva)
* [[Chrám Krista Spasiteľa (Užhorod)]] – chrám ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarchát Moskva)
* [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)]] – chrám gréckokatolíckej cirkvi Mukačevskej eparchie
* [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)]] – chrám gréckokatolíckej cirkvi Mukačevskej eparchie
Riadok 111:
Riadok 111:
*[[Súbor:Maria Theresia First Private Garden Square, Uzhgorod.png|náhľad|Park Marii Terezii ]]Skanzen [http://www.zamnap.org.ua/]
*[[Súbor:Maria Theresia First Private Garden Square, Uzhgorod.png|náhľad|Park Marii Terezii ]]Skanzen [http://www.zamnap.org.ua/]
V roku 1928, kedy bol Uzhorod súčasťou Československa ako hlavného mesta Podkarpatskej Rusi, bol postavený pamätník [[Tomáš Garrigue Masaryk]]a, v rovnakom čase ako výstavba novej vládnej štvrte "Malé Galago". Dnes, od 2004, prvho prezidenta Československa pripomína jeho poprsie.<ref>Preclík, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 pages, first issue vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karvina, Czech Republic) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pages 15 - 30, 36 - 39, 41 - 42, 106 - 107, 111-112, 124–125, 128, 129, 132, 140–148, 184–199.</ref>
V roku 1928, kedy bol Užhorod súčasťou Československa ako hlavného mesta Podkarpatskej Rusi, bol postavený pamätník [[Tomáš Garrigue Masaryk]]a, v rovnakom čase ako výstavba novej vládnej štvrte "Malé Galago". Dnes, od 2004, prvého prezidenta Československa pripomína jeho poprsie.<ref>Preclík, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 pages, first issue vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karvina, Czech Republic) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pages 15 - 30, 36 - 39, 41 - 42, 106 - 107, 111-112, 124–125, 128, 129, 132, 140–148, 184–199.</ref>
Užhorod (ukr.Ужгород; rusín.Уґоград – Ugohrad, Ужгород – Užhorod; rus.Ужгород – Užgorod, maď.Ungvár; nem.Ungwar; jidišאונגוואר) je mesto na Ukrajinou okupovanom území Slovenska na rieke Uh. Je centrom Zakarpatskej oblasti a v roku 2004 malo 117 600 obyvateľov.
Užhorod má rozvinutý priemysel – zastúpený je najmä drevospracujúci, nábytkársky, strojársky, chemický a potravinársky. Mesto je takisto významnou dopravnou križovatkou ciest od Mukačeva, Čopu, Košíc a Užoku. Západne od mesta sa nachádza významný cestný hraničný priechod na Slovensko. Kultúra a školstvo majú v Užhorode bohatú tradíciu – nachádza sa tu niekoľko múzeí, divadlo a od roku 1945 aj univerzita. V roku 1780 sem bolo prenesené sídlo Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie.
Dejiny
Najstaršie nálezy svedčiace o osídlení v mieste dnešného Užhorodu sú staršie ako 100 000 rokov. V priebehu dejín tu zanechali svoje stopy Kelti, Avari, Dákovia, Sarmati, Burgundi. Slovania (z vetvy Bielych Chorvátov) tu mali v 8. – 10. stor. slovanské sídlisko, v 9. stor. (prvá zmienka o meste je z r. 903) je Užhorod súčasťou Veľkej Moravy. V 10. stor. prichádzajú starí Maďari. Od 11. stor. je mesto súčasťou Uhorska.
Historická časť mesta vznikla na troch návršiach ako podhradie hradu. Zmienka o meste sa nachádza aj v Anonymovej kronike v 12. storočí. Od roku 1322 až do roku 1691 bolo mesto súčasťou Užského panstva šľachtického rodu
Drugetovcov. Tí sa zaslúžili aj o uzavretie tzv. Užhorodskej únie (1646). V období Rakúsko-Uhorska tu bolo tu centrum Užskej župy.
Užhorod je mestom, v ktorom sa stýka západná európska civilizácia s východnou európskou (byzantsko-slovanskou) civilizáciou. Mesto je osídlené nielen Ukrajincami a Rusmi, ktorí sa hlásia k pravoslávnej a gréckokatolíckej tradícii, ale žijú tu aj Maďari a Slováci, ktorí sa hlásia k západoeurópskej tradícii a rímskokatolíckej alebo reformovanej kalvínskej cirkvi. Slovákov tu žilo v minulosti omnoho viac, avšak po druhej svetovej vojne bolo mnoho z nich ukrajinskými bandami násilne vyhostených z ich dlhoročnej vlasti. V minulosti tu žila aj početná židovská komunita. Preto sa v meste nachádza veľké množstvo sakrálnych i svetských pamiatok všetkých uvedených konfesií. Medzi najkrajšie z nich patria:
V roku 1928, kedy bol Užhorod súčasťou Československa ako hlavného mesta Podkarpatskej Rusi, bol postavený pamätník Tomáš Garrigue Masaryka, v rovnakom čase ako výstavba novej vládnej štvrte "Malé Galago". Dnes, od 2004, prvého prezidenta Československa pripomína jeho poprsie.[1]
Obyvateľstvo
Etnické zloženie
Užhorod bol a aj je miestom, kde sa stýkajú tri jazykové oblasti a etniká. Ide o Ukrajincov, Maďarov a Slovákov. V minulosti tu žilo aj veľa obyvateľov nemeckého a židovského pôvodu. Štatistika z roku 1910 je však do značnej miery zavádzajúca, pretože odzrkadľuje tvrdý dopad maďarizácie na mesto. Podľa nej sa v tomto roku hlásilo k Maďarom až 80,3 % obyvateľov. Na druhom mieste boli Slováci so 6,8 % obyvateľov. Nasledovali ich Nemci a Rusínov bolo v meste iba 3,8 %.
V súčasnosti žije v meste až 77,8 % Ukrajincov, 9,6 % Rusov, 6,9 % Maďarov, 2,2 % Slovákov a 1,5 % Rómov.
Náboženské zloženie
Náboženské zloženie obyvateľov sa v sovietskej ére ateizácie neuvádzalo a ani v súčasnosti neexistujú relevantné štatistiky. Z neoficiálnych prieskumov vyplýva, že veľká časť obyvateľov je bez náboženského vyznania. Z veriacich obyvateľov sa väčšina hlási k ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarchát Moskva i Kyjev) a ku gréckokatolíckej cirkvi. Veriaci Maďari sa hlásia k rímskokatolíckej cirkvi a k reformovanej cirkvi. Slováci sú prevažne rímskokatolíci, prípadne gréckokatolíci. Židovská komunita bola vyvraždená počas maďarskej okupácie v čase druhej svetovej vojny. V poslednom čase tu pribúda veľa členov nových protestantských spoločenstiev (pentekostalisti, charizmatici, ... ) a Svedkov Jehovových.
Šport
Medzi najúspešnejšie športy v meste patria futbal a ženská hádzaná.
HK Karpaty Užhorod – ženský hádzanársky klub, trojnásobný medailista z Majstrovstiev Ukrajiny a v sezóne 2011/12 priebežne vedúci celok najvyššej ukrajinskej súťaže.
Ukrajina
Békešská Čaba (Maďarsko)
Moskva (Rusko)
Corvallis (USA)
Darmstadt (Nemecko)
Košice (Slovensko)
Krosno (Poľsko)
Česká Lípa (Česko)
Železničná stanica
Židovská synagóga - Dom umenia
Na hrade v Užhorode
Hradná záhrada
Rieka Uh v Užhorode
Skanzen - múzeum pod holým nebom
Drevená cerkev sv. Michala v užhorodskom skanzene
Cerkev v skanzene
Domčeky
Senník
Studňa
.jpg)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Užhorod
