Krvná doštička: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
| Riadok 6: | Riadok 6: | ||
Hlavnou funkciou je zrážanie krvi za účelom zastavenie krvácania a udržania integrity endotelu. Doštičky pomáhajú tiež pri hojení rán tvorbou rastových faktorov, cytokínov a chemokínov. U človeka je ich 250 × 10<sup>9</sup> v litri (150-450). Sú to najmenšie telieska v krvi. |
Hlavnou funkciou je zrážanie krvi za účelom zastavenie krvácania a udržania integrity endotelu. Doštičky pomáhajú tiež pri hojení rán tvorbou rastových faktorov, cytokínov a chemokínov. U človeka je ich 250 × 10<sup>9</sup> v litri (150-450). Sú to najmenšie telieska v krvi. |
||
V súčasnosti už vieme, že doštičky |
V súčasnosti už vieme, že doštičky sú tiež aktívnymi účastníkmi komplementu a imunitného systému. Taktiež napomáhajú v procese hojenia rán tvorbou rastových faktorov, cytokínov a chemokínov<ref>{{Citácia knihy|edícia=Fourteenth edition|titul=Wintrobe's clinical hematology|url=https://www.worldcat.org/oclc/1079401845|miesto=Philadelphia, PA|isbn=978-1-4963-4742-8}}</ref>. |
||
V [[Hemostáza|hemostáze]] majú doštičky viaceré funkcie. Sú súčasťou primárnej hemostázy, kedy sa podieľajú na tvorbe bieleho (doštičkového) trombu. Ich povrch je miestom interakcie koagulačných faktorov a sú zdrojom viacerých látok zúčastňujúcich sa regulácie hemostázy. Sú schopné priamo aktivovať koagulačné faktory FIX a FXI.<ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Hematológia a transfuziológia : učebnica|url=https://www.worldcat.org/oclc/85549540|vydavateľ=Grada|rok=2006|miesto=Praha|isbn=80-247-1779-4}}</ref> Pri poškodení cievnej steny sa zhlukujú, rozpadajú a uvoľňujú trombokinázu, ktorá premieňa [[fibrinogén]] z krvnej plazmy na vláknitý fibrín a vytvára krvnú zrazeninu – [[trombus]] (krvnú zátku). Tomuto deju predchádza zúženie cievy v poranenom mieste. |
|||
Verzia z 23:00, 16. november 2020
Krvné doštičky alebo trombocyty sú druh krvných teliesok. Sú to oválne alebo okrúhle útvary bez jadra, čiže nie sú to pravé bunky. Ich tvar je taktiež nestály. Zrelé doštičky neobsahujú jadro, môžu byť však prítomné zvyšky RNA. Vznikajú v kostnej dreni fragmentáciou cytoplazmy megakaryocytov. Žijú iba niekoľko (5-9) dní.
Funkcia doštičiek
Hlavnou funkciou je zrážanie krvi za účelom zastavenie krvácania a udržania integrity endotelu. Doštičky pomáhajú tiež pri hojení rán tvorbou rastových faktorov, cytokínov a chemokínov. U človeka je ich 250 × 109 v litri (150-450). Sú to najmenšie telieska v krvi.
V súčasnosti už vieme, že doštičky sú tiež aktívnymi účastníkmi komplementu a imunitného systému. Taktiež napomáhajú v procese hojenia rán tvorbou rastových faktorov, cytokínov a chemokínov[1].
V hemostáze majú doštičky viaceré funkcie. Sú súčasťou primárnej hemostázy, kedy sa podieľajú na tvorbe bieleho (doštičkového) trombu. Ich povrch je miestom interakcie koagulačných faktorov a sú zdrojom viacerých látok zúčastňujúcich sa regulácie hemostázy. Sú schopné priamo aktivovať koagulačné faktory FIX a FXI.[2] Pri poškodení cievnej steny sa zhlukujú, rozpadajú a uvoľňujú trombokinázu, ktorá premieňa fibrinogén z krvnej plazmy na vláknitý fibrín a vytvára krvnú zrazeninu – trombus (krvnú zátku). Tomuto deju predchádza zúženie cievy v poranenom mieste.
Podobnú funkciu u bezstavovcov plnia koagulocyty, ktoré na rozdiel od trombocytov majú jadro.
Referencie
- ↑ Wintrobe's clinical hematology. Philadelphia, PA : [s.n.]. (Fourteenth edition.) Dostupné online. ISBN 978-1-4963-4742-8.
- ↑ Hematológia a transfuziológia : učebnica. Praha : Grada, 2006. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 80-247-1779-4.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krvná doštička
Wikislovník ponúka heslo Krvná doštička
