Aspartám: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Ondrejsv (diskusia | príspevky)
1 187 editací
d →‎Výskyt: Paracetamol je chemická látka - v nej nemôže byť obsiahnutá iná látka (aspartám).
Riadok 65: Riadok 65:


== Výskyt ==
== Výskyt ==
V liekoch [[Paracetamol]], Septofort, Makrofer, ale aj v Tantum verde. Umelé sladidlá Vitar Sweet, Nutra Sweet. Rôzne iónové, diétne a light nápoje (napr. diétna kola, Pepsi Max, Diet Pepsi, Coca-Cola Zero, Kofola bez cukru, Kofola so stéviou). V niektorých nápojoch sa Aspartám používa ako konzervačná látka, napr. ako sú sladené minerálky (Kláštorná, Sprite).
V liekoch Septofort, Makrofer, ale aj v Tantum verde. Umelé sladidlá Vitar Sweet, Nutra Sweet. Rôzne iónové, diétne a light nápoje (napr. diétna kola, Pepsi Max, Diet Pepsi, Coca-Cola Zero, Kofola bez cukru, Kofola so stéviou). V niektorých nápojoch sa Aspartám používa ako konzervačná látka, napr. ako sú sladené minerálky (Kláštorná, Sprite).
V žuvačkách Orbit, Airwaves, Spearmint.... ako aj v rôznych výživových doplnkoch.
V žuvačkách Orbit, Airwaves, Spearmint.... ako aj v rôznych výživových doplnkoch.


Verzia z 17:03, 6. január 2021

Aspartám
Chemické označenie N-L-α-Aspartyl-L-fenylalanín
1-metyl ester
Chemický vzorec C14H18N2O5
Molekulová hmotnosť 294.30 g/mol
Bod varu 246-247 °C
CAS 22839-47-0
chemická štruktúra

Aspartám[1] alebo aspartam[2] je umelé sladidlo.

Je asi 180-krát sladší ako cukor. Na trhu sa objavuje pod rôznymi obchodnými značkami (napríklad NutraSweet). Je tepelne nestály, preto sa nemôže používať na pečenie. Jeho kalorická hodnota je prakticky nulová.

Je zložený z dvoch aminokyselín (L-asparagovej a L-fenylalanínu), ktoré sa bežne vyskytujú v prírode. Tretia zložka je metanol.

Toto náhradné sladidlo sa v súčasnej dobe používa vo väčšine „light“ nápojov a v potravinách. Na potravinách je toto náhradné sladidlo označované ako aspartám alebo E 951.

Škodlivosť

Od roku 2002 Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) udržiaval bezpečnosť aspartámu pravidelne a jeho vedecké pracovné skupiny vydali niekoľko stanovísk o štúdiách týkajúcich sa tohto sladidla. V súčasnosti za túto prácu zodpovedá Vedecký panel pre prídavné látky a arómy (FAF).

Štúdia z roku 2005 poukázala na možnosť, že veľmi vysoké dávky aspartámu môžu spôsobiť lymfóm a leukémiu u potkanov. [3] Po preskúmaní štúdie však americký Úrad pre potraviny a liečivá (FDA) identifikoval mnohé nedostatky a nezmenil svoj predchádzajúci záver, že aspartam je bezpečný.[4]

V roku 2005 Národný toxikologický program v USA uviedol, že expozícia aspartámu nespôsobuje nádory ani neovplyvňuje prežitie dvoch typov geneticky modifikovaných myší. [5]

V roku 2006 Národný Onkologický Ústav v USA skúmal údaje o ľuďoch z veľkej štúdie NIH-AARP ktorej sa zúčastnilo viac ako pol milióna dôchodcov. Rastúca spotreba nápojov obsahujúcich aspartám nebola spojená s rozvojom lymfómu, leukémie alebo rakoviny mozgu. [6]

Revízia epidemiologických dôkazov z roku 2013 tiež nezistila konzistentnú súvislosť medzi používaním aspartámu a rizikom rakoviny. [7]

V decembri 2013 vydal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) svoje prvé úplné hodnotenie rizík aspartámu. V stanovisku sa dospelo k záveru, že aspartám a jeho rozkladné produkty sú pre celú populáciu (vrátane dojčiat, detí a tehotných žien) bezpečné. Výnimkou sú jedinci trpiaci fenylketonúriou (PKU). [8]

Aspartám nespôsobuje zvýšenie telesnej hmotnosti, pretože je nízkokalorický. Podľa štúdií, náhrada cukru aspartámom môže byť užitočná na zabránenie budúcemu prírastku hmotnosti.[9][10][11]

EFSA potvrdila Akceptovatelnú dennú dávku (ADI) pre aspartám: 40 mg / kg telesnej hmotnosti / deň.

Výskyt

V liekoch Septofort, Makrofer, ale aj v Tantum verde. Umelé sladidlá Vitar Sweet, Nutra Sweet. Rôzne iónové, diétne a light nápoje (napr. diétna kola, Pepsi Max, Diet Pepsi, Coca-Cola Zero, Kofola bez cukru, Kofola so stéviou). V niektorých nápojoch sa Aspartám používa ako konzervačná látka, napr. ako sú sladené minerálky (Kláštorná, Sprite). V žuvačkách Orbit, Airwaves, Spearmint.... ako aj v rôznych výživových doplnkoch.

Referencie

  1. ↑ aspartám. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 118.
  2. ↑ aspartan. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 409.
  3. ↑ Soffritti M, Belpoggi F, Esposti DD, Lambertini L. Aspartame induces lymphomas and leukaemias in rats. European Journal of Oncology 2005; 10(2):s 107–116.
  4. ↑ . FDA Statement on European Aspartame Study. CFSAN/Office of Food Additive Safety, 20 April 2007; "Dostupné online"(po anglicky)
  5. ↑ NTP report on the toxicology studies of aspartame (CAS No. 22839-47-0) in genetically modified (FVB Tg.AC hemizygous) and B6.129-Cdkn2atm1Rdp (N2) deficient mice and carcinogenicity studies of aspartame in genetically modified [B6.129-Trp53tm1Brd (N5) haploinsufficient] mice (feed studies). National Toxicology Program.National Toxicology Program genetically modified model report 2005; (1):s 1-222., PMID 18685711 (po anglicky)
  6. ↑ Lim U, Subar AF, Mouw T, et al. Consumption of aspartame-containing beverages and incidence of hematopoietic and brain malignancies. Cancer Epidemiology, Biomarkers and Prevention ,2006; 15(9):s 1654–1659, PMID 16985027 (po anglicky)
  7. ↑ Marinovich M, Galli CL, Bosetti C, Gallus S, La Vecchia C. Aspartame, low-calorie sweeteners and disease: regulatory safety and epidemiological issues. Food and Chemical Toxicology, 2013; 60:s 109-15. PMID 23891579 (po anglicky)
  8. ↑ EFSA completes full risk assessment on aspartame and concludes it is safe at current levels of exposure. European Food Safety Authority, 10 December 2013; "Dostupné online" (po anglicky)
  9. ↑ . Tordoff MG, Alleva AM. Effect of drinking soda sweetened with aspartame or high-fructose corn syrup on food intake and body weight. The American Journal of clinical nutrition, 1990 Jun;51(6):963-9, PMID 2349932 (po anglicky)
  10. ↑ . Blackburn GL, Kanders BS, Lavin PT, Keller SD, Whatley J. The effect of aspartame as part of a multidisciplinary weight-control program on short- and long-term control of body weight. The American Journal of clinical nutrition, 1997 Feb;65(2):409-18, PMID 9022524 (po anglicky)
  11. ↑ . A. De La Hunty, S. Gibson, M. Ashwell. A review of the effectiveness of aspartame in helping with weight control. Nutrition Bulletin, 25 Máj 2006, DOI: 10.1111/j.1467-3010.2006.00564.x.(po anglicky)

Externé odkazy

Portal Chemický portál
  • E951 - Aspartam [online]. [Cit. 2010-04-06]. Dostupné online. (po česky)
  • MAGNUSON, B. A.; BURDOCK, G. A.; DOULL, J., et al. Aspartame: A Safety Evaluation Based on Current Use Levels, Regulations, and Toxicological and Epidemiological Studies. Critical Reviews in Toxicology, 2007, roč. 37, čís. 8, s. 629–727. DOI: 10.1080/10408440701516184. PMID 17828671. (po anglicky)
  • Everything You Need to Know About Aspartame [online]. International Food Information Council Foundation, jún 2003, [cit. 2010-04-07]. Dostupné online. (po anglicky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Aspartám&oldid=7137960“