Pata

Pata
obec
Kostol Narodenia Panny Márie v Pate, tzv. nový kostol
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Galanta
Vodný tok	Jarčie
Nadmorská výška	138 m n. m.
Súradnice	48°16′25″S 17°49′38″V
Rozloha	17,55 km² (1 755 ha)
Obyvateľstvo	3 273 (31. 12. 2023)
Hustota	186,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1156
Starosta	Jozef Berčík (KDH)
PSČ	925 53
ŠÚJ	503959
EČV (do r. 2022)	GA
Tel. predvoľba	+421-31
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pata, Galanta District
Webová stránka: obecpata.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Paťan

Pata (maď. Vágpatta) je obec na Slovensku ležiaca v Trnavskom kraji, v okrese Galanta.

Obec sa nachádza v centrálnej časti Podunajskej nížiny na juhozápadnom okraji Nitrianskej pahorkatiny. Územie je tvorené miernou pahorkatinou a plytkou dolinou Jác. Obcou preteká vodný tok Jarčie.

Pata leží v severozápadnej časti okresu pri hraniciach s Nitrianskym krajom. Susedí obcami Šoporňa, Báb, Pusté Sady, Šintava a Hájske. Obec leží 9 km východne od mesta Sereď, v tesnej blízkosti rýchlostnej cesty R1 (E58) Trnava - Nitra, pričom je vo vzdialenosti 25 km od Trnavy aj od Nitry.

Dejiny obce

Prvé dôkazy o prítomnosti človeka v oblasti Paty siahajú do strednej doby kamennej. Územie bolo osídlené najmä pre jeho polohu na križovatkách ciest, blízkosť brodu cez Váh, a pre miestne úrodné typy pôdy. Praveký človek uprednostňoval vyvýšené miesta, pahorkatiny, ktoré sa začínajú v lokalite Paty a pokračujú smerom na sever.

Hrobové nálezy ľudu nitrianskej kultúry na území obce pochádzajú zo staršej doby bronzovej. V lokalite Pata - Diely boli pri výkopových prácach objavené sídliskové jamy a kostrové pohrebisko únětickej a maďarovskej kultúry. V Pate bola objavená aj solitérna kniežacia mohyla s centrálnym žiarovým hrobom velatickej a čakanskej kultúry

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1156. V listine ostrihomský arcibiskup Martyrius oprávňoval kanonikov ostrihomskej kapituly vyberať desiatky z Paty a iných dedín jeho arcibiskupstva. Konkrétne Pata bola pridelená kanonikovi Diuovi. Predpokladá sa však, že miestne osídlenie je ešte staršie, predmaďarské, čomu nasvedčujú viaceré skutočnosti (geografická poloha, blízke praslovanské osídlenia a etymologický pôvod názvu obce).

Pata bola v tom období roľnícka obec obývaná miestnou nižšou zemianskou šľachtou. Hoci zemiansky rod Pathovcov postupne najmä pre neúspešné súdne spory, až sa nakoniec v 15.storočí úplne vytratil z dobových údajov, Pata zostala počas celého stredoveku a prakticky aj novoveku obcou obývanou zemanmi. Od roku 1523 patrila Pata k majetku šintavského panstva, ktoré prešlo z kráľovských rúk do vlastníctva Thurzovcom. Oproti ostatným obciam Pata vystupovala ako privilegovaná obec oslobodená od platenia daní a poplatkov, pretože obyvatelia sa starali o kráľovský rybník Bábi-šári.  V roku 1480 podľa dobových prameňov v obci stálo 92 usadlostí, z toho 36 obývaných a jeden mlyn. V stredoveku tvorila Pata vlastnú farnosť, ktorá zanikla v 16. storočí pre boje s Osmanskou ríšou. Znížil sa taktiež počet obývaných usadlostí a životná úroveň obyvateľstva. Patu pravdepodobne podobne ako susednú Šoporňu zasiahla vlna reformácia, avšak už v 17. storočí bola miestna krajina rekatolizovaná.

Kostol Narodenia Panny Márie v Pate (tzv. starý kostol)

V 17. storočí Pata zažila priame nebezpečenstvo zo strany Turkov, obliehajúcich neúspešne šintavský hrad. Podľa ľudovej tradície sa v Pate nachádzali aj tajné podzemné úkryty. Šintavské panstvo v tomto období získal rod Eszterháziovcov. V roku 1715 mala obec 46 domácností a po prvýkrát sa spomína prítomnosť viníc. Počet obyvateľov vzrástol v roku 1828 na 878 obyvateľov bývajúcich v 126 usadlostiach na jednej ulici. V tomto období bola obec už ale viacmenej poddanskou dedinou na čele s richtárom, obyvateľstvo postupne schudobnelo. Z roku 1769 pochádza urbár upravujúci vzťahy Patianov a šintavského panstva. Napísaný bol v slovenčine. S Eszterháziovcami Patiani neboli z viacerých dôvodov spokojný (najmä pre nedodržiavanie urbárskych povinností), viackrát preto adresovali list priamo panovníkovi (1803, 1816, 1817). Veľmi skromne šintavská šľachta odpovedala aj na žiadosti príspevku na výstavbu nového kostola, ku ktorému sa zaviazala.

V roku 1849 sa na území Paty odohrala bitka medzi cisárskymi vojskami a honvédskym jazdectvom, po ktorom sa v areáli obce našli vojenské šable. Za dedinou stojí uhorský oloment z roku 1872 pripomínajúci bitku a smrť 140 honvédskych Maďarov. Až do zániku Uhorska sa pri ňom vykonávali pietne spomienky. Patu zasiahla vlna maďarizácie, avšak zachovala si slovenský ráz, okrem nich v Pate žila malá skupina Židov a zopár Maďarov. V roku 1885 vznikol v Pate dobrovoľný hasičský zbor. Typickými remeslami v dedine bolo plátenníctvo a čipkárstvo.

Vznik Československa sa v Pate niesol v znamení španielskej chrípky, ktorá spôsobila smrť viacerých obyvateľov. Prvá pozemková reforma sa Paty príliš nedotkla a hospodárska situácia v obci nebola príliš dobrá, mnohí obyvatelia odchádzali za prácou do zahraničia. Silné pozície v prvo-republikovej obci mala KSČ, v dvadsiatych rokoch sa v Pate uskutočnilo viacero štrajkov poľnohospodárskych robotníkov, v roku 1934 vzbura dlžníkov proti exekúciám. V tridsiatych rokoch Patu zasiahli taktiež viaceré epidémie chorôb (brušný týfus,...).

V období Slovenského štátu sa poľnohospodárska výroba v obci preorientovala na pestovanie papriky. V roku 1941 vzniklo v Pate paprikové družstvo a mlyn na mletie koreninovej zeleniny. Počas socializmu sa výroba už pod štátnou taktovkou rozšírila a družstvo exportovalo papriku a iné produkty (šípky, tabak) aj do zahraničia.

V druhej polovici 20. storočia sa obec rozrástla, stala sa strediskovou obcou. Obce sa dotkla tzv. socializácia dediny a združstevňovanie. Postupne sa vybudovali sociálne zariadenie, dom kultúry, obecný úrad, budova novej školy a iné. Patiani sa aj v období komunizmu opakovane snažili získať vlastnú farnosť, čo sa im nakoniec aj podarilo. Ako filiálka k farnosti dodnes patrí aj obec Pusté Sady. V obci sa nachádzajú dva majere - Hedviga majer a Dolný majer.

V súčasnosti sa obec radí medzi stredne veľké obce Trnavského samosprávneho kraja.

Kostol Narodenia Panny Márie (tzv. starý kostol)

Kaplnka Panny Márie v Pate

Pamiatky a miesta v obci

Kostol Narodenia Panny Márie z roku 1820 (klasicistický)

Na mieste kostola pred ním stál starší gotický chrám zasvätený taktiež Narodeniu Panny Márie, Kráľovnej anjelov, ktorý sa prvýkrát spomínal v roku 1332. Pre zlý stav a opakované neúspešné opravy sa rozhodlo o jeho zbúraní a výstavbe nového chrámu. Kostol bol postavený v rokoch 1815 – 1820. Architektonicky ide o jednoduchšiu stavbu a to najmä pre nedostatok finančných zdrojov v období výstavby. V kostole sa nachádzajú fresky od akademického maliara Antona Dubovského. Za kostolom leží skalná Kaplnka Panny Márie. Dnes sa už budova kostola nevyužíva a pomaly chátra.

Pamätník - Obelisk

Ľudovo nazývaný oloment z roku 1872, pamätník pripomínajúci stret maďarských honvédskych vojsk s cisárskymi vojskami pri Pate 16.-19. júna 1849.

Kostol Narodenia Panny Márie z roku 2007 (modernistický)

Kostol sa nachádza v strede obce v najvyššom bode, je vidieť zo všetkých príjazdových strán k obci. S výstavbou sa začalo v roku 2002, hoci o výstavbe nového kostola sa uvažovalo už od 40. rokov 20.storočia, kedy sa konali aj prvé dobrovoľné zbierky na kostol. Základný kameň nového kostola bol posvätený už v roku 1990 Jánom Pavlom II. v Bratislave vo Vajnoroch pri jeho prvej návšteve Slovenska. Autorom projektu nového kostola je architekt Ing. Klement Trizuljak. Kostol má tvar polkruhu s ihlicovitou vežou, v nej sú umiestnené tri zvony. V chráme sú použité niektoré časti výbavy staršieho kostola, vyrezávaná drevená krížová cesta, orgán, kríž a titulárny obraz Narodenia Panny Márie.

Studienka

Dnes už nefunkčná artézska studňa ku ktorej sa viaže viacero legiend, pôvodne vyvierala v strede obce, neskôr sa prameň premiestnil, pri studni bola umiestnená socha sv. Urbana, patróna vinohradníkov, ktorá v období komunizmu záhadne zmizla.

Domov dôchodcov v Pate

Pamätník - oloment, stojí na poľnej ceste za obcou Pata

Vybavenie obce

Výchova a vzdelávanie detí

• Základná škola Pata
• Materská škola Pata

Mimoškolské aktivity

• Školský klub detí
• Materské centrum Sto-nožka

Sociálne služby

• Dom sociálnych služieb-Nezábudka n. o.
• v obci sa nachádza pediatrická a zubná ambulancia

Kultúra v obci

• Kultúrny dom (v súčasnosti v oprave)
• Obecná knižnica
• Stolnotenisový krúžok
• Memoriál Ferenca Sidóa
• Futbalový klub Pata (5. liga Stred)
• rôzne hasičské súťaže dobrovoľného hasičského zboru
• beh oslobodenia obce (1.apríl)
• Katarínska krojovaná zábava
• oslavy dní obce
• hody

Z Paty pochádzajú známe slovenské hudobné skupiny Zenit a Čibuk. Okrem nich v obci pôsobili a pôsobia aj ľudové zoskupenia Patanka, Patanská radosť, Stará chasa a Veselí starci a gospelová skupina AME. V Pate sa od roku 2015 každý rok koná festival gospelovej hudby Patagónia.

V obci sa nachádza viacero podnikateľských subjektov, obchodných prevádzok, reštaurácií a pohostinstiev, mimo iné prvý slovenský Tesco-expres na dedine.

V dedine dvakrát do roka vychádza dedinský časopis Slovo Patanov.

Významné osobnosti

Narodili sa v obci

• Štefan Kereškéni, jezuitský univerzitný profesor, autor diel Panegyris luctuosa a Corona Apostolico - Basilica
• Vojtech Tóth od Svätej Anny, piaristický kňaz a teológ, autor latinských básní
• Ferenc Sidó, maďarský stolnotenisový reprezentant a tréner, viacnásobný víťaz Majstrovstiev sveta v stolnom tenise
• Alexander Salzman, maliar na sklo, maľoval najmä náboženskú tematiku
• Ľubo Virág, slovenský spevák a hudobník popu a rómskej hudby
• sestry Stankové

Pôsobili v obci

• Margita Kováčová, učiteľka, publicistka, autorka diel Drobné poviedky, rozprávky určené pre ľud a mládež, Slovenský povstalec a Ičko Šibalský
• P. ThMgr. Bronislav Ignác Kramár, OPraem., rímskokatolícky kňaz, dekan, bývalý opát Želivského kláštora
• Milan Bubák, rímskokatolícky kňaz a náboženský spisovateľ
• Ferdinant Salzman, maliar na sklo, otec Alexandra Salzmana, maľoval najmä náboženskú tematiku

Symboly obce

Základnými symbolmi obce sú erb, pečať a vlajka.

Erb tvorí zo spodného okraja červeného štítu vyrastajúca strieborná, zlatovlasá Panna Mária so zlatou korunou, plášťom a žezlom ukončeným ľaliou. Tento znak sa s obcou spája už od obdobia stredoveku, najstarší zachovaný motív obecnej pečate pochádza z roku 1696, ikonograficky symbolizuje Pannu Máriu ako Kráľovnú Nebies.

Vlajka obdĺžnikového tvaru pozostáva s piatich pozdĺžnych pruhov v žltej, červenej, bielej, červenej a žltej. Pomer strán vlajky je 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zostrihmi, siahajúci do tretiny jej listu.

Pečať obce je okrúhla uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC PATA.

Zo základných symbolov obce možno odvodiť ďalšie - zástava, korúhva a iné.

Názov obce

Pôvod názvu Pata nie je úplne objasnený, s najväčšou pravdepodobnosťou je slovanský.

• 1156 - oprávňovacia listina arcibiskupa Martyria - Pta
• 1252 - zápis zo súdneho konania - Patha, listina spomína miestneho zemana Ladislava de Pathu.
• Na starších mapách sa možno stretnúť s označeniami Patta alebo Batta.

Podľa miestnej tradície sa názov Pata odvodzuje od číslice päť. Na miestnom území sa mal údajne nachádzať veľký háj, ktorý mal najdlhšie pretrvať v obci Hájske. V háji na území susednej obce Šoporňa sa údajne nachádzali štyri roľnícke šopy a na území Paty ležala piata. Daná ľudová povera je ale s najväčšou pravdepodobnosťou nepravdivá.

Patianský kroj

Typický ženský patianský kroj sa skladá sa zo štyroch častí - škrobnica, plátené rukávce s farebnými vyšívanými štvorčekmi, najmä červené prucle s damaskovým, brokátovým alebo vyšívaným podkladom, pôvodne zelená, neskôr kvetovaná nariasená sukňa a čierna vyšívaná zástera s bielou výšivkou. Je charakteristický bohatými červenými výšivkami na ráme, paličkovými čipkami, mašličkami a blýskavými ozdobami. V minulosti videli odborníci z Národopisného ústavu v Prahe v červenej výšivke turecký živel. . Spolu s krojom sa nosili i vyšívané čižmy s vysokými podpätkami. Ženský kroj sa v Pate nosí príležitostne dodnes.

Pri svadbe, poprípade krátko pred ňou v období ohlášok nosili ženy aj partu. Predstavovala prechod od dievčenského zeleného vienka so stužkami k vyšívaným čepcom vydatých žien. Vrchná a zadná časť party je ozdobená perličkami, granátmi a zrkadielkami. Vpredu je podložená kvetovanými mašľami, navrchu má strieborný vienok s rozmarínom. Vydaté ženy nosili na čepcoch šatky s točenými strapcami.

Patiansky mužský kroj sa skladá zo vyšívanej plátennej košele, zdobeného modrého prucla vyzdobeného striebornými šnúrkami a striebornými gombičkami. Úzke nohavice z čierneho súkna sa zasúvajú do vysokých čižiem zdobených modrými šnúrkami. Ženích má za klobúkom a na hrudi pestré pierko z rozmarínu, korálok, farebných nitiek a stužky.

S malými odlišnosťami sa kroj nosí aj v susedných obciach Šoporňa a Hájske. Patiansky svadobný kroj bol vyobrazený aj na slovenských poštových známkach z roku 2004.

Patianska hymna

Patianskou neoficiálnou hymnou je pieseň „Nad tú Patu jasný mesác svítí“.

Patiansky dialekt

Najmä v minulosti, ale aj v dnešnej dobe sa v Pate hovorí tvrdým patianskym nárečím, ktoré obsahuje prvky trnavského a nitrianskeho nárečia. Typickým znakom je nepoužívanie dvojhlások, tvrdé vyslovovanie slabík de, te, ne, le, di, ti, ni, li, samohlások ľ, ň a vynechávanie niektorých spoluhlások, najmä d v slovách (napr. mydlo - mylo). Patiančina sa okrem fonetického hľadiska od spisovnej slovenčiny čiastočne odlišuje slovnou zásobou - často využíva bohemizmy a skomolené nemecké slová. Samotní Patiani sa pre ich prirodzený odpor k používaniu dvojhlások nikdy nenazývajú spisovne Paťan, Patianka, Patiani ale zásadne len Patan, Patanka, Patani a svoje nárečie ako patančinu.

Externé odkazy

• Obec Pata
• Virtuálna prehliadka obce
• Vitruálny cintorín obce
• Základná škola Pata
• Patiansky kroj - pri príležitosti divadelného predstavenia Patanská svadba, patanský kroj podrobnejšie