Pavel Josef Vejvanovský: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 20:51, 26. december 2006

Pavel Josef Vejvanovský (nem.: Paul Josef Vejvanovský; * okolo 1633 v Hukvaldoch (nem. Hochwald), Morava; † 24. jún 1693 v Kroměříži), bol český skladateľ, trumpetista a regenschori (»Cori praefectus« v kostole svätého Mauritia).

Vejvanovský študoval v rokoch 1656 až 1660 na jezuitskom kolégiu v Opave a zoznámil sa tam s Heinrichom Ignazom Franzom Biberom.

Od roku 1664 bol členom orchestru olomouckého kniežaťa-biskupa Karla, grófa von Liechtenstein-Kastelkorn (1624-1695) v ktorého letnej rezidencii v Kroměříži, Heinrich Ignaz Franz Biber pôsobil do roku 1670 ako vedúci tohto Ensemblu. Po Biberovom nečakanom odchode do Salzburgu sa stal Vejvanovský jeho následníkom v tejto funkcii. Bol ním až do svojej smrti v roku 1693. Ako poľný trumpetista (tubicen campestris) nikdy oficiálne neobdržal titul dvorného kapelníka.

Skoro sto diel, medzi nimi omše, motetá, offertóriá, vespern a inštrumentálne diela sa dodnes zachovalo, z nich skoro polovica ako rukopisy v Kroměřížskom zámockom archíve a v hudobnom oddelení Národného múzea v Prahe.

niektoré význačné diela Pavla Josefa Vejvanovského:

Sonata à 6: 2 Violini, 2 Cornetti, Clarino, Violone, Organo.
Sonata Ittalica à 12: 3 Violini, 2 Cornetti, 3 Clarini, 4 Violae, Organo.
Sonata Sancti Mauritii: 2 Clarini, 2 Violini, 2 Violae, Organo.
Sonata Vespertina: 2 Clarini, 3 Tromboni, 2 Violini, Organo.
Sonata Tribus Quadrantibus: Clarino, Violino, Trombone, Organo.
Sonata Venatoria in D: 2 Clarini, 2 Violini, Viola, Organo.
Balletti Pro Tabula: 2 Clarini, 2 Violini, 2 Violae, Violoncello, Organo.

@@ Riadok 3: / Riadok 3: @@
 Vejvanovský študoval v rokoch [[1656]] až [[1660]] na [[jezuiti|jezuitskom]] [[kolégium|kolégiu]] v [[Opava|Opave]] a zoznámil sa tam s [[Heinrich Ignaz Franz Biber|Heinrichom Ignazom Franzom Biberom]].
-Od roku [[1664]] bol členom [[orchestru]] [[Olomouc|olomouckého]] [[knieža-biskup|kniežaťa-biskupa]] [[Karl, gróf von Liechtenstein-Kastelkorn|Karla, grófa von Liechtenstein-Kastelkorn]] (1624-1695) v ktorého letnej rezdencii v Kroměříži, Heinrich Ignaz Franz Biber pôsobil do roku 1670 ako vedúci tohto Ensemblu. Po Biberovom nečakanom odchode do [[Salzburg|Salzburgu]] sa stal Vejvanovský jeho následníkom v tejto funkcii. Bol ním až do svojej smrti v roku 1693. Ako poľný trumpetista (tubicen campestris) nikdy oficiálne neobdržal titul dvorného kapelníka.
+Od roku [[1664]] bol členom [[orchestru]] [[Olomouc|olomouckého]] [[knieža-biskup|kniežaťa-biskupa]] [[Karl, gróf von Liechtenstein-Kastelkorn|Karla, grófa von Liechtenstein-Kastelkorn]] (1624-1695) v ktorého letnej rezidencii v Kroměříži, Heinrich Ignaz Franz Biber pôsobil do roku 1670 ako vedúci tohto Ensemblu. Po Biberovom nečakanom odchode do [[Salzburg|Salzburgu]] sa stal Vejvanovský jeho následníkom v tejto funkcii. Bol ním až do svojej smrti v roku 1693. Ako poľný trumpetista (tubicen campestris) nikdy oficiálne neobdržal titul dvorného kapelníka.
-Skoro sto diel, medzi nimi [[omša|omše]], [[moteto|motetá]], [[offertórium|offertóriá]], [[vesperny|vespern]]a [[inštrumentálne dielo|inštrumentálne diela]] sa dodnes zachovalo, z nich skoro polovica ako [[rukopis|rukopisy]] v [[Kroměřížsky zámok|Kroměřížskom zámockom archíve]] a v hudobnom oddelení [[Národní muzeum|Národného múzea]] v [[Praha|Prahe]].
+Skoro sto diel, medzi nimi [[omša|omše]], [[moteto|motetá]], [[offertórium|offertóriá]], [[vesperny|vespern]] a [[inštrumentálne dielo|inštrumentálne diela]] sa dodnes zachovalo, z nich skoro polovica ako [[rukopis|rukopisy]] v [[Kroměřížsky zámok|Kroměřížskom zámockom archíve]] a v hudobnom oddelení [[Národní muzeum|Národného múzea]] v [[Praha|Prahe]].