Arekotvaré: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
presun do samostatného článku
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:1859-Martinique.web.jpg|thumb|Kokosová palma]]
[[Súbor:1859-Martinique.web.jpg|thumb|Kokosová palma]]
'''Arekotvaré''' (lat. ''Arecales'') sú rad [[jednoklíčnolistové rastliny|jednoklíčnolistových rastlín]]. V rámci jednoklíčnolistových rastlín je konkrétne zaraďovaný podľa [[APG IV]] do skupiny [[commelinidy]] (lat. ''Commelinidae'') a podľa niektorých tradičných systémov do podtriedy [[arekové]] (lat. ''Arecidae'').
'''Arekotvaré''' (''Arecales''), staršie '''palmy''' (''Palmae''), sú rad rastlín s jedinou čeľaďou '''arekovité''' (''Arecaceae'' alebo ''Palmae''). Sú to [[strom]]y s nerozvetveným [[kmeň (stonka)|kmeňom]], ktorý je pokrytý zvyškami starých [[list]]ov, a ktorého vrcholec je zakončený chocholcom listov. Palmy sú typické rastliny [[Tropické pásmo|tropického]] a [[Subtropické pásmo|subtropického]] pásma, iba málo druhov paliem rastie aj v teplejších oblastiach [[Mierne pásmo|mierneho pásma]]. Poznáme viac ako 3 400 druhov paliem.


Tradične arekotvaré zahŕňajú len jednu čeľaď, ktorá sa volá [[arekovité]] alebo [[palmy]] (''Arecaceae'' alebo ''Palmae''). V systéme APG IV (2016) arekotvaré zahŕňajú okrem čeľade arekovité aj čeľaď [[hustofúzovité]] (''Dasypogonaceae''). Toto preradenie hustofúzovitých pod arekotvaré bolo však sporné a najnovšie sa ukazuje, že je pravdepodobne chybné.
== Charakteristika čeľade ==
Arekovité sú jednoklíčnolisté rastliny – ich stonka druhotne nehrubne ako je tomu u [[dvojklíčnolistové|dvojklíčnolistových]] drevín. Medzi palmami sú vysoké i nízke stromy a kry, [[stonka]] môže niekedy skoro úplne chýbať, existujú i plazivé a ovíjavé druhy, ktoré rastú ako [[liana|liany]].


Charakteristiku pozri v článkoch [[arekovité]] a [[hustofúzovité]].
Listy, ktoré rastú na vrchole kmeňa, majú veľkú, dlanitú alebo peristú čepeľ, stopky majú pošvu a jazýček. Sú vždyzelené.

Jednopohlavné [[kvet]]y sú malé, väčšinou biele, trojčlenné, tvoria husté [[súkvetia]]. [[Okvetia]] sú listencové, [[Tyčinka (rastlina)|tyčinky]] môžu byť voľné aj zrastené, [[Gynéceum (botanika)|gynéceum]] je zložené z troch [[plodolist]]ov. [[Čnelka]] je rozoklaná na tri [[blizna|blizny]], [[semenník]] vrchný, v každom z nich je jedno vajíčko. Palmy sú [[opelenie|opeľované]] [[vietor|vetrom]] alebo [[hmyz]]om.

[[Plod (rastlina)|Plodom]] je [[bobuľa]] alebo [[kôstkovica]]. Semená majú dobre vyvinutý [[endosperm]] a často obsahujú veľké množstvo [[Tuky|tukov]]. Medzi palmy patrí i lodoicea sečelská ''Lodoicea maldivica'' – až {{kg|20}}.

Výzorom sú palmám podobné [[cykasy]] a stromové [[paprade]], ktoré ale s nimi okrem podobného tvaru (kmeň a chochol listov) nemajú nič spoločného. Niektoré cykasy sú práve pre túto podobnosť chybne nazývane palmami.

Palmy obývajú rôzne typy biotopov – tropické pralesy (napr. ''Licuala''), sezónne opadavé tropické i subtropické lesy, savany (''Hyphaene''), polopúšte, mokrade a zaplavované brehy riek (''[[Rhapidophyllum hystrix]]''), hory (''Nannorrhops ritchiana'', ''[[Parajubaea torallyi]]'', ''[[Trachycarpus]]'').

Väčšina paliem je teplomilná a citlivá na mráz. Druhy z vyšších polôh a zo subtropických oblastí v rôznej miere znášajú počas kratšieho obdobia aj mráz.

== Hospodárske využitie ==
Niektoré palmy sú dôležité úžitkové rastliny, najmä <ref>Ak nie je uvedené inak, zdroje sú: 1. ''Slovenské botanické názvoslovie''. Bratislava: Príroda, 1986. 2. ŠALING, S. et al. ''Veľký slovník cudzích slov'', Bratislava, Veľký Šariš: Samo, 2000. 3. heslo palmy. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]. 4. BARANEC, T. et al. ''Systematická botanika'', 2001, S. 160, 5. arekovité. In: [[Encyclopaedia Beliana]] [https://beliana.sav.sk/heslo/arekovite]</ref>:
* [[areka betelová]] <small>[synonymá pozri v článku o druhu]</small> (''Areca catechu'')
* [[arenga cukrová]]/ [[palma cukrová]]/ [[cukrová palma]]/ [[gomut]] <ref>arenga cukrová. In: [[Encyclopaedia Beliana]] [https://beliana.sav.sk/heslo/arenga-cukrova]</ref> (cukrový) (''Arenga pinnata''/''Arenga saccharifera'')
* [[boras vejárovitý]]/ [[lontar vejárovitý]]{{#tag:ref|V origináli (v Pyramíde) je uvedené lontan vejárovitý (teda s -n na konci rodového mena), ale veľmi pravdepodobne ide o preklep - porovnaj napr. zahraničné názvy tu [http://real.mtak.hu/39555/1/RaczJ_MNy_16_2_u.pdf RÁCZ, J.: Gyümölcstermő pálmák nevei. In: Magyar Nyelv. 2016.2.245]|group=pozn}}/ [[palma cukrová]]/ [[cukrová palma]]<ref name=EK>EURÓPSKA KOMISIA Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (2017/C 331/10) [https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=OJ:C:2017:331:FULL&from=EN]</ref>/ [[palmíra]] (''Borassus flabellifer'')
* [[datľovník obyčajný]] <small>[synonymá pozri v článku o druhu]</small> (''Phoenix dactylifera'')
* [[kokosovník]] (obyčajný) <small>[synonymá pozri v článku o druhu]</small> (''Cocos nucifera'')
* [[lodoicea sečelská]] (''Lodoicea seychelellarum''/''Lodoicea maldivica'')
* rod [[olejnica]] (''Elaeis''), t.j. druhy:
** [[olejnica guinejská]]/ [[palma olejová]]/ [[palma olejná]]<ref>olejniny. In: Malá slovenská encyklopédia S. 508</ref><ref>oleje. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref> (''Elaeis guineensis'')
** [[korozo olejné]]/ [[palma olejná]]/(?) [[olejnica pravá]]{{#tag:ref|V knihe Slovenské botanické názvoslovie 1986 sa omylom (alebo na základe nejakého veľmi atypického systému) rozlišujú 3 druhy: Elaeis guineensis, Elaeis oleifera a Corozo oleifera, pričom Elaeis oleifera má uvedený slovenský názov olejnica pravá a Corozo oleifera má uvedený (primárny) slovenský názov korozo olejné. Správne však (podľa všetkých bežne dostupných systémov) je Corozo oleifera a Elaeis oleifera jedno a to isté a druh "Elaeis oleifera" (ak by sa chápal správne ako synonymum Corozo oleifera) rozhodne nie je vhodné nazvať "pravá" olejnica, pretože "pravá" olejnica (tak z hľadiska evolúcie aj z hľadiska praktického významu) je naopak olejnica guinejská. <ref>''Slovenské botanické názvoslovie''. Bratislava: Príroda, 1986</ref><ref>Montúfar, Rommel & Louise, Claude & Tranbarger, Timothy. (2018). Elaeis oleifera (Kunth) Cortés: A neglected palm from the Ecuadorian Amazon. Revista Ecuatoriana de Medicina y Ciencias Biológicas. 39. 10.26807/remcb.v39i1.584. [https://www.researchgate.net/publication/325423214_Elaeis_oleifera_Kunth_Cortes_A_neglected_palm_from_the_Ecuadorian_Amazon/citation/download]</ref>|group=pozn}} (''Elaeis oleifera''/''Corozo oleifera'')
* rod [[rafia]] (''Raphia'')
* [[rotang trstenicový]]/ [[palma trstenicová]]/ [[španielske tŕstie]]/ nesprávne:[[ratan]] (''Calamus rotang'')
* [[ságovník pravý]]/ [[ságovník obyčajný]] (''Metroxylon sagu''), resp. [[ságovník Rumphov]] (''Metroxylon rumphii'')

==Poznámky==
<references group=pozn/>

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikispecies=Arecaceae|commons=Category:Arecaceae|štítok=arekotvaré}}.

==Zdroje ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.kpr.sk/casopisy/index.php?text=15-rady-zacinajucim-pestovatelom-paliem-i Pestovanie paliem]

{{Botanický výhonok}}


[[Kategória:Arekotvaré| ]]
[[Kategória:Arekotvaré| ]]

Verzia z 13:37, 9. február 2021

Kokosová palma

Arekotvaré (lat. Arecales) sú rad jednoklíčnolistových rastlín. V rámci jednoklíčnolistových rastlín je konkrétne zaraďovaný podľa APG IV do skupiny commelinidy (lat. Commelinidae) a podľa niektorých tradičných systémov do podtriedy arekové (lat. Arecidae).

Tradične arekotvaré zahŕňajú len jednu čeľaď, ktorá sa volá arekovité alebo palmy (Arecaceae alebo Palmae). V systéme APG IV (2016) arekotvaré zahŕňajú okrem čeľade arekovité aj čeľaď hustofúzovité (Dasypogonaceae). Toto preradenie hustofúzovitých pod arekotvaré bolo však sporné a najnovšie sa ukazuje, že je pravdepodobne chybné.

Charakteristiku pozri v článkoch arekovité a hustofúzovité.