SLOVENSKO (politické hnutie): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Značky: vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Bez shrnutí editace
Značky: vrátené úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 33: Riadok 33:
{{Politika na Slovensku}}
{{Politika na Slovensku}}


'''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA''' (skr. '''OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA''') je slovenské politické hnutie. Prezentuje sa ako hnutie, v ktorom majú priestor nezávislé osobnosti a odborníci. Vzniklo [[11. november|11. novembra]] [[2011]] registráciou na [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstve vnútra SR]].<ref name="ives">OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=201471 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-22 | miesto = Bratislava}}</ref> V roku 2020 so ziskom 25,02% [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|vyhralo parlamentné voľby na slovensku]]. Predsedom hnutia je od jeho vzniku bývalý podnikateľ, v súčasnosti predseda [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020|vlády SR]] [[Igor Matovič]].
'''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA''' (skr. '''OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA''') je slovenské politické hnutie. Prezentuje sa ako hnutie, v ktorom majú priestor nezávislé osobnosti a odborníci. De facto však uplatňuje diktátorský režim, keď protiústavne nariaďuje občanom povinné testovanie a neustálym predlžovaním núdzového stavu im bráni protestovať. Vzniklo [[11. november|11. novembra]] [[2011]] registráciou na [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstve vnútra SR]].<ref name="ives">OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=201471 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-22 | miesto = Bratislava}}</ref> V roku 2020 so ziskom 25,02% [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|vyhralo parlamentné voľby na slovensku]]. Predsedom hnutia je od jeho vzniku bývalý podnikateľ, v súčasnosti predseda [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020|vlády SR]] [[Igor Matovič]].


== Vznik a vývoj občianskeho združenia Obyčajní ľudia ==
== Vznik a vývoj občianskeho združenia Obyčajní ľudia ==

Verzia z 22:25, 24. február 2021

SLOVENSKO
OĽaNO_logo.png
Základné informácie
SkratkaOĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA
Založenie11. novembra 2011
PredsedaIgor Matovič
PodpredsedaJaroslav Naď
Eduard Heger
Michal Šipoš
Natália Milanová
Ján Budaj
Poslancov
53 / 150
(NR SR)

1 (EP)
Volebný výsledok▲ 25,02 %
Voľby do NR SR 2020
▼ 5,25 %
Voľby do EP 2019
Ideológiekonzervativizmus[1][2]
[3][4]
anti-korupcia[5]
pro-europanizmus[6]
Politické spektrumvšeľudová strana[7][8][9]
IČO42287511
Počet členov13 (31.12.2017)[10]
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuSkupina Európskej ľudovej strany
Ďalšie informácie
SídloZámocká 6873/14, 81101 Staré Mesto, Bratislava,Slovensko
Farby          zelená, sivá
Webwww.obycajniludia.sk
Politika na Slovensku
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová

Predseda NR SR: Peter Žiga

Predseda vlády SR: Robert Fico
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
SMER – SD · HLAS – SD · SNS
Opozícia
PS · SaS · SLOVENSKO · KDH
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023
2023 · od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
2023 – 2027
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989) · 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.) · 1992 (fed.) · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA (skr. OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA) je slovenské politické hnutie. Prezentuje sa ako hnutie, v ktorom majú priestor nezávislé osobnosti a odborníci. De facto však uplatňuje diktátorský režim, keď protiústavne nariaďuje občanom povinné testovanie a neustálym predlžovaním núdzového stavu im bráni protestovať. Vzniklo 11. novembra 2011 registráciou na Ministerstve vnútra SR.[11] V roku 2020 so ziskom 25,02% vyhralo parlamentné voľby na slovensku. Predsedom hnutia je od jeho vzniku bývalý podnikateľ, v súčasnosti predseda vlády SR Igor Matovič.

Vznik a vývoj občianskeho združenia Obyčajní ľudia

Podľa slov lídra strany Igora Matoviča podnietilo roku 2010 vznik malej občianskej iniciatívy transformujúcej sa do občianskeho združenia „Obyčajní ľudia“ možné spojenie Roberta Fica a Jána Slotu do ústavnej väčšiny.[12] Taktiež sa začal orientovať na obmedzenie moci politikov a političiek, boj s klientelizmom či korupciou. Táto iniciatíva sa pretavila do snahy zorganizovať referendum s pracovným názvom „Po prstoch politikom“,[12] ktoré malo obsahovať 10 otázok týkajúcich sa práve boja proti korupcii. Matovič napokon od vypísania referenda upustil a pred parlamentnými voľbami roku 2010 spolu s ďalšími dvoma členmi (Martin Fecko, Jozef Viskupič) a jednou členkou (Erika Jurinová) prijali ponuku Richarda Sulíka, predsedu strany Sloboda a solidarita (skr. SaS) uchádzať sa o parlamentné kreslá na kandidátke strany SaS. Matovič chcel síce pôvodne založiť vlastnú politickú stranu, čo ale Sulík vnímal ako zbytočné prerozdelenie hlasov elektorátu medzi strany s podobnými cieľmi. Denník SME odcitoval v júni 2010 Sulíkove vyhlásenie na spoluprácu s Obyčajnými ľuďmi: „Oslovili sme ich, aby sa neštiepili hlasy pravice, a preto, že boli schopní osloviť iný typ voličov ako my.“[13] V rovnakom článku bolo zaznamenané i Matovičove vyjadrenie: „Súhlasili sme. Nedokázal by som žiť s tým, že by sme získali tri percentá a tie hlasy by tak pomohli práve tým, ktorých sme chceli z politiky odstrániť.“.[13]

Predvolebná kampaň Obyčajných ľudí

Nakoľko sa Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič uchádzali o hlasy voličov a voličiek z kandidátky SaS, podporovali a stotožňovali sa s hlavnými návrhmi programu spomínanej strany. Okrem nich si ale vyčlenili vlastný politický program, ktorý prezentovali vo svojich propagačných novinách „Obyčajní ľudia“. Počas kampane sa orientovali najmä na 16 hlavných priorít programu[14] Samotná politická kampaň Obyčajných ľudí bola finančne obmedzená, orientovala sa preto najmä na inzercie v regionálnych novinách, či neskorších vlastných propagačných periodikách „Obyčajní ľudia“, ktoré v počte 1,5 milióna kusov zaplnili všetky schránky. Masovo sa tiež využíval internet – sociálne siete a blogy kandidujúcich. Jozef Viskupič sa tiež s propagačným kamiónom SaS zúčastňoval terénnych výjazdov. Kampaň nezahŕňala ani jeden billboard.

Nepríjemnou súčasťou predvolebnej kampane bolo i podpálenie Matovičovho auta, ktoré roznášalo propagačné materiály. Incident sa uskutočnil po jednej hodine v noci, 23. mája 2010, pričom páchateľa či páchateľov sa dodnes nepodarilo vypátrať.

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky z roku 2010

V parlamentných voľbách uskutočnených 12. júna 2010 sa štvorici z Obyčajných ľudí podarilo z posledných miest na 150-člennej kandidátskej listine strany SaS prekrúžkovať do parlamentu na 4. až 7. mieste. Spolu získali 118 177 preferenčných hlasov.[15] V parlamente začali pôsobiť ako platforma v rámci SaS vo vládnej pravicovej koalícii spolu so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou – Demokratickou stranou (skr. SDKÚ-DS), Kresťanskodemokratickým hnutím (skr. KDH) a MOST – HÍD.

Meno kandidáta

Poradie na kandidátnej listine

Poradie v počte preferenčných hlasov

Platné preferenčné hlasy

Podiel platných preferenčných hlasov

Jozef Viskupič 147 7 24 353 7,93 %
Martin Fecko 148 6 26 185 8,52 %
Erika Jurinová 149 5 29 210 9,51 %
Igor Matovič 150 4 38 429 12,51 %

Aktuálne hospodárske výsledky

Podľa výročnej správy za rok 2016 boli:

Výdavky za rok 2016: 2 485 975,81 eur

Príjmy za rok 2016: 3 546 954,38 eur

Výsledkom hospodárenia bol prebytok 1 060 968,55 eur.[16]

Obyčajní ľudia vo vláde v rokoch 2010 – 2012

Prvý koaličný problém vznikol krátko po voľbách kvôli programovému vyhláseniu novej vlády, v ktorom sa napriek sľubom Richarda Sulíka neobjavila žiadna z požiadaviek Obyčajných ľudí.[17] Prvotné dohady médií o tom, že Obyčajní ľudia opúšťajú stranu SaS, z čoho mal vyplývať i pád koalície vyvrátili sám Matovič so Sulíkom, ktorí 2. augusta 2010 uzavreli dohodu. Strana SaS na svojej tlačovej besede vyhlásila: „Plnenie dohôd je základom akejkoľvek dobrej spolupráce, a preto ja, Richard Sulík, predseda strany SaS, s vedomím premiérky Ivety Radičovej vyhlasujem, že program strany SaS bude rozšírený o tie body programu občianskeho hnutia Obyčajní ľudia, s ktorými strana SaS súhlasí. To znamená, že vynaložím maximálne úsilie pri ich presadzovaní v rámci koalície a pri prvej aktualizácii vládneho programu ich predložím na jeho doplnenie. Tento prísľub nahrádza pôvodnú dohodu v tejto veci s občianskym hnutím Obyčajní ľudia, ktorú sa bohužiaľ nepodarilo naplniť.“[18] Obyčajní ľudia súhlasili a rovnako sa vyjadrili k vzniknutému problému: „ My, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Jozef Viskupič, Martin Fecko, Erika Jurinová a Igor Matovič, dávame verejný prísľub, že do konca volebného obdobia nevystúpime z poslaneckého klubu SaS. V prípade, ak by ktokoľvek z nás z poslaneckého klubu vystúpil, vzdá sa poslaneckého mandátu. Tento prísľub dávame preto, aby už nikto viac nepochyboval o našej podpore koalícii.“.[18] Pôvodné body Obyčajných ľudí z vyhlásenia vlády sa teda mali dostať do parlamentu ako klasické poslanecké návrhy zákonov, ktoré by v hlasovaní SaS podporila.

Návrhy Obyčajných ľudí, ktoré neprešli do programového vyhlásenia vlády je možné zhliadnuť na webovej stránke www.scribd.com[19]

Aktivity Obyčajných ľudí – hodina otázok, interpelácie, legislatívna iniciatíva

Do hodiny otázok, v ktorej je možné opýtať sa na akúkoľvek informáciu hociktorého člena či členky vlády, generálneho prokurátora/prokurátorky alebo predsedu/predsedkyne Najvyššieho kontrolného úradu sa Obyčajní ľudia zapojili počas svojho dvojročného mandátu nasledovne: Igor Matovič položil jednu svoju otázku podpredsedovi vlády a ministrovi financií, Ivanovi Miklošovi,[20] tej istej osobe smerovalo všetkých 7 dotazov od Jozefa Viskupiča.[21] Najaktívnejšia Erika Jurinová žiadala informácie od Jozefa Mihála, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny presne 9-krát. Martin Fecko túto možnosť nevyužil.

Štvorica taktiež spoločne v rámci legislatívnej iniciatívy podala celkovo 7 návrhov zákona, z ktorých prešiel iba jeden (pojednávajúci o zmene zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov a činiteliek).[22] Jozef Viskupič okrem toho sám, alebo s ďalšími poslancami a poslankyňami podal ďalšie 4 návrhy zákona[23], Igor Matovič 3.[22] a Erika Jurinová 1[24]

Odchod Igora Matoviča zo SaS

Napriek tomu, že koalíciu od jej vzniku sprevádzali viaceré nezhody, reálny zlom medzi platformou Obyčajných ľudí a stranou SaS prišiel až počas hlasovania o návrhu zákona, ktorým sa mal meniť a dopĺňať zákon NR SR č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve SR[25], kedy sa štvorica Obyčajných ľudí napriek protikladnému postoju SaS rozhodla hlasovať s vtedy opozičnou stranou SMER-SD. Návrh pojednávajúci o spôsoboch straty štátneho občianstva SR sa napokon SMER-u podarilo presadiť (zo 150-tich prítomných hlasovalo 76 za, proti bolo 60 a zdržalo sa 14).[25] Matovič krátko po hlasovaní vyhlásil, že Sulík o jeho tendenciách týkajúcich sa podporenia zákona vedel. „Dohoda spočívala v tom, že koalícia nás nebude nútiť hlasovať proti svojmu svedomiu.“,[26] povedal 10. apríla 2011 o pár hodín po tom, čo ho kvôli hlasovaniu strana vylúčila zo svojich kruhov. Sulík celú kauzu komentoval nasledovne: „Človek, ktorý hlasuje so Smerom v takejto dôležitej veci, nepatrí do nášho klubu...“.[26] Dohoda medzi SaS a Obyčajnými ľuďmi z augusta 2010 síce hovorila o tom, že pokiaľ štvorica opustí klub, automaticky sa vzdá poslaneckého mandátu, nakoľko bol ale Matovič vylúčený a teda z klubu nevystúpil dobrovoľne, kreslo v parlamente mu ostalo. Rozhodnutie o jeho odchode sa odohralo v poslaneckom klube SaS prostredníctvom hlasovania jeho členov a členiek. Z nich sa dvaja zdržali a poslanec Juraj Droba bol proti vylúčeniu. Napriek faktu, že Viskupič, Fecko i Jurinová hlasovali rovnako ako Matovič, ich sa vylúčenie netýkalo a v klube zatiaľ ostali. Pokiaľ by dobrovoľne odišli, koalícia by stratila ďalších členov a členky a 74 mandátov by predstavovalo menšinu, ktorú premiérka nechcela viesť. S klubom SaS sa ale dohodli, že hneď ako Matovič založí vlastnú politickú stranu, opustia liberálov a začnú tvoriť pôvodnú štvoricu.

Hlasovanie Obyčajných ľudí pri páde vlády

Ako je známe, dňa 11. októbra 2011 padla vláda po tom, čo premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery jej vláde. Zo 124 prítomných hlasovali za len 55-ti, proti bolo 9 a nehlasovalo až 64 poslancov a poslankýň, medzi ktorými boli i Matovič, Viskupič a Jurinová, jediný Fecko hlasoval v prospech eurovalu a teda udržaniu vlády.[27]

Vznik politického hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti

Hnutie OĽaNO vzniklo registráciou na Ministerstve vnútra dňa 11. novembra 2011, hneď od počiatku bol jej lídrom Matovič. Už 25. novembra oznámili Fecko, Jurinová a Viskupič svoj odchod zo SaS prostredníctvom oficiálneho listu adresovaného predsedovi poslaneckého klubu strany, Jozefovi Kollárovi.[28] Všetky politické subjekty, ktoré sa chceli zúčastniť predčasných volieb uskutočňujúcich sa 10. marca 2012 museli najneskôr do 11. decembra 2011 predložiť Ministerstvu vnútra kandidačné listiny s menami kandidátov a kandidátiek. Už po oficiálnom zverejnení nového subjektu v ňom rezonovali mená ako Martin Mojžiš (redaktor časopisu.týždeň), Mikuláš Huba (vedec SAV), Eugen Korda (investigatívny novinár) či Alojz Hlina (podnikateľ). 10 miest obsadili predstavitelia Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a Konzervatívnych demokratov Slovenska (KDS), rovnako 10 miest mohli obsadiť študenti vysokých škôl ktorí dostali prísľub, že pokiaľ by sa nedostali do parlamentu, štyria z nich budú mať možnosť stať sa poslaneckými asistentmi. Posledné štyri miesta opäť obsadila pôvodná štvorica v zložení Viskupič, Fecko, Jurinová a Matovič.[28]

Parlamentné voľby

V parlamentných voľbách v roku 2012 hnutie získalo 218 537 platných hlasov. Ziskom 8,55 % podpory hnutie obdržalo 16 poslaneckých mandátov.[29] Hnutie sa umiestnilo na treťom mieste za Smer-SD a KDH, okrem strany SaS predbehlo aj Most-Híd a SDKÚ-DS. Štyria kandidáti, ktorí boli v predošlých voľbách na posledných miestach kandidátky SaS sa vďaka preferenčným dostali opäť z posledných miest na prvé štyri miesta kandidátky OĽaNO. Igor Matovič získal prvé miesto s 150 251 preferenčnými hlasmi, Erika Jurinová 2. s 52 800 hlasmi, Jozef Viskupič 3. s 42 871 hlasmi a Martin Fecko 4. s 41 618 hlasmi.[30] Spolu dostali 287 540 hlasov, čo tvorí 243 % zisku z predošlých volieb..[30][15]

Staršie názvy

  • 11. november 2011 – 3. december 2015: OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti
  • 3. december 2015 – 7. august 2017: OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO – NOVA)
  • 7. august 2017 – 20. november 2019: OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) [11]

Volebné obdobie 2012 – 2016

Hnutie malo zastúpenie vo vedení Národnej rady – Erika Jurinová bola jednou z podpredsedníčok parlamentu. Martin Fecko bol predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, Mikuláš Huba bol zase predsedom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Po tom, čo 27. mája 2014 opustil poslanecký klub OĽaNO, vzdal sa postu predsedu výboru. Ďalší poslanec hnutia, Peter Pollák, zastával funkciu splnomocnenca vlády pre rómske komunity.

Odchod poslancov a poslankýň z OĽaNO

Prvým odídencom z hnutia bol Alojz Hlina, ktorý tak urobil 26. októbra 2012. Ako jeden z dôvodov uviedol slabé demokratické prvky vo vnútri hnutia. „OĽaNO je jediným politickým zoskupením, do ktorého neexistuje prihláška a podľa mojich vedomostí je aj spolu s Kotlebovou stranou Naše Slovensko jediným hnutím, ktorého názov nevlastní strana, ale predseda strany ako súkromná osoba...“[31] Hlinovi tiež prekážali vulgárne Matovičove vyjadrenia na jeho osobu počas schôdze Národnej rady. Vyhlásil, že rozhodnutie zmení len v prípade, ak sa mu Matovič ospravedlní a ako líder hnutia zmení niektoré jej organizačné prvky – Hlina napr. žiadal vytvorenie rozhodovacieho orgánu strany, sfunkčnenie prihlasovania a následného nadobúdania členstva či prechod vlastníctva značky OĽaNO do rúk hnutia. Keďže sa tak neudialo, Hlina ostal v parlamente ako nezávislý poslanec.

O rok na to, 28. októbra 2013, vystúpila z klubu poslankyňa Mária Ritomská. Dôvody sú nejasné – kolegovia a kolegyne jej vyčítali vysoké absencie v parlamente a žiadali zvýšenie jej pracovných aktivít, Ritomská oponovala nekalými praktikami hnutia, s ktorými nesúhlasila. Každopádne sa odchodom zaradila medzi nezávislých poslancov a poslankyne.[32]

Posledné vystúpenie z klubu sa týkalo Mikuláša Hubu, ktorý tak urobil 27. mája 2014 po tom, čo sa hnutie, jeho voliči a voličky prostredníctvom výsledku v eurovoľbách, kedy vyhral konzervatívec Branislav Škripek, vyprofilovala práve do konzervatívneho spektra, pričom Huba sa považoval za liberála.[33]

OĽaNO a prezidentské voľby 2014

Počas prezidentských volieb boli poslanci a poslankyne hnutia v podpore kandidátov a kandidátky nejednotní. Napriek tomu, že kandidovala i členka klubu OĽaNO Helena Mezenská, nie všetci ju podporili. Matovič sa vyjadril: „Sme slobodný klub slobodných ľudí. Keďže žiaden z prezidentských kandidátov nespĺňa spoločné kritériá... predpokladám, že sa nezhodneme na jednom kandidátovi...“.[34] Líder hnutia sa napríklad postavil za Andreja Kisku, Štefan Kuffa naopak proti tomuto kandidátovi ostro vystupoval. Jozef Viskupič podporoval Milana Kňažka. Práve Milanovi Kňažkovi a Gyulovi Bárdosovi ponúkli niektorí poslanci hnutia spolu aj s niektorými ďalšími opozičnými poslancami svoje podpisy pod ich kandidatúru. Všeobecne hnutie podporovalo skôr občianskych kandidátov či kandidátku.[35]

Situácia sa zmenila v druhom kole volieb, kde väčšina z hnutia výrazne podporovala Andreja Kisku.

Kandidatúra Heleny Mezenskej

Podľa slov poslankyne Mezenskej bola jej kandidatúra reflexiou na snahu Roberta Fica o miesto v prezidentskej kancelárii. Ako občianska kandidátka začala zbierať potrebných 15 tisíc podpisov 19. decembra 2013, t.j. pomerne neskoro, nakoľko odovzdať ich bolo treba do 9. januára 2014. V prvom kole volieb napokon získala 45 180 hlasov, čo predstavuje 2,38 %.[36]

OĽaNO a voľby do Európskeho parlamentu 2014

Vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnili 24. mája 2014 sa zapojili aj trinásti kandidáti a kanditátky hnutia OĽaNO. Niektorí z nich boli členmi parlamentu, iní sa v politike objavili prvýkrát. Konečný výsledok 7,46 % pridelil hnutiu jeden mandát, ktorý z pôvodného 4. miesta obsadil poslanec a evanjelizátor Branislav Škripek s 37,25 %.[37] Na kandidátke sa tiež objavili ľudsko-právna aktivistka a divadelná režisérka Viera Dubačová, držiteľ ocenenia Biela vrana Oto Žarnay či Róm Stanislav Daniel. Jednotkou bol zakladateľ Obyčajných ľudí Jozef Viskupič, ktorý napokon skončil tretí.[37]

V lete 2015 sa strany OĽaNO a NOVA dohodli, že do nadchádzajúcich parlamentných volieb pôjdu spoločne ako kvázikoalícia, ktorá sa narozdiel od skutočnej dvojkoalície vyhne potrebe dosiahnuť kvórum 7 % hlasov. O lídrovi tohto spojenectva mali rozhodnúť voliči tak, že lídrom sa mal stať politik s najvyšším počtom preferenčných hlasov.[38]

Volebné obdobie 2016 – 2020

V parlamentných voľbách v marci 2016 získalo OĽaNO-NOVA pomerne prekvapivo 11,02 % hlasov, čo prevyšovalo predvolebné prieskumy, ktoré strane rok pred voľbami nenamerali viac než 8,8 %. Tento zisk stačil OĽaNu na 19 kresiel v Národnej rade a stalo sa treťou najsilnejšou stranou. Hnutie zotrvalo počas volebného obdobia v opozícii. Po ním spôsobenej autonehode sa poslaneckého mandátu a členstva v poslaneckom klube OĽaNO vzdal koncom roku 2016 predseda hnutia NOVA, Daniel Lipšic.[39]

Regionálne voľby 2017

V krajských voľbách v roku 2017 postavilo OĽaNO dvoch svojich zakladajúcich členov a vtedajších poslancov NR SR ako kandidátov na posty predsedov Trnavského (Jozef Viskupič), resp. Žilinského (Erika Jurinová) samosprávneho kraja. Obaja ako kandidáti širokej pravicovej koalície uspeli a stali sa županmi, na základe čoho sa vzdali svojich poslaneckých mandátov. Nahradili ich Elena Červeňáková a Natália Milanová. OĽaNO získalo 23 župných poslancov, čo predstavovalo 4. miesto medzi politickými stranami za SMER-SD, KDH a SMK.

Odchody z poslaneckého klubu

V priebehu rokov 2018-2019 poslanecký klub OĽaNO opustilo 9 z 19 poslancov, zväčša akcentujúc chýbajúcu možnosť podieľať sa na spravovaní hnutia, ktoré stojí na Igorovi Matovičovi. Matovič naopak vyhlasoval, že stranu odchody neohrozia a že poslanci odišli z vypočítavosti pre obavy z nezvolenia v ďalšom volebnom období.[40] Veronika Remišová odišla do strany ZA ĽUDÍ, Jozef Lukáč do SME RODINA, Elena Červeňáková, Soňa Gaborčáková, Anna Verešová a Richard Vašečka do KDH (Vašečka neskôr vstúpil do KÚ, Viera Dubačová, Alan Suchánek a Oto Žarnay do SPOLU.

Voľby do EP 2019

Igor Matovič počas kampane do eurovolieb v máji 2019 viackrát zmenil volebnú taktiku. Spočiatku kandidoval sám ako líder kandidátky z prvého miesta, z druhého kandidoval občiansky aktivista Michal Šipoš a z tretieho bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák. Kandidatúru označil ako referendum o sebe samom, ktoré malo odsúhlasiť jeho náhly zahraničnopolitický posun, kedy začal kritizovať USA pre ich geopolitiku.[41] Následne však oznámil, že aj keď bude za europoslanca zvolený, mandát si neprevezme.[42] Následne OĽaNO taktiku zmenilo, Matovič sa kandidatúry vzdal a naopak vyzval voličov, aby na kandidátke krúžkovali Petra Polláka, "aby sa tak do EP dostal prvý rómsky europoslanec zo Slovenska a nezvíťazili fašisti".[43] Nakoniec OĽaNO tesne presiahlo potrebnú hranicu 5 %, získalo 5,25 % hlasov a jeden mandát pre Polláka.

Predvolebná kampaň pre voľby do Národnej rady 2020

Hnutie sa počas leta a jesene 2019 nepridalo k tzv. Paktu o neútočení, ktorý postupne podpisovali ostatné opozičné politické strany (PS-SPOLU – občianska demokracia, KDH, ZA ĽUDÍ a SaS). Líder strany Matovič od jesene kritizoval opozičné strany, že nepodporili septembrový návrh na odvolávanie premiéra Pellegiriniho, že strana ZA ĽUDÍ svojím vznikom rozbíja opozičné hlasy a taktiež vo februári kritizoval prístup, s akým PS-SPOLU pristupuje k protidemonštráciám na mítingoch strany ĽSNS.[44][45][46]

22. októbra 2019 oznámili strany OĽaNO a Kresťanská únia, že pôjdu do parlamentných volieb spoločne. Nie však ako koalícia, ale ako kvázikoalícia, no de iure jedna kandidátka OĽaNO, na ktorej získa KÚ 15 miest pre svojich kandidátov vrátane štvrtého miesta pre predsedníčku Annu Záborskú.[47] 23. novembra 2019 sa OĽaNO v registri politických strán a hnutí premenovalo na OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA, čo naznačovalo, že na kandidátnej listine sa okrem 15 miest pre KÚ objavia aj členovia strán NOVA a Zmena zdola, DÚ. Nakoniec na kandidátke OĽaNO kandidovalo 6 členov strany NOVA a 5 zo strany Zmena zdola.

Začiatkom decembra 2019 predstavilo hnutie svoju kandidátnu listinu. Z prvého miesta kandidovala "obyčajná žena z východu", pedagogička Mária Šofranko, z druhého bezpečnostný analytik Jaroslav Naď a z tretieho bývalý policajt Lukáš Kyselica. Vtedajší poslanci za OĽaNO obsadili posledné miesta na kandidátke.[48] Líderka kandidátky Šofranko sa však z kampane po krátkom čase stiahla pre chorobu a predvolebnú kampaň viedol ďalej predseda Matovič.[49]

V januári 2020 sa kandidáti OĽaNO vybrali k vile bývalého ministra financií Jána Počiatka v Cannes. Strana predstavila volebný program 1. februára 2020. Program obsahoval viac ako 900 návrhov a riešení, najväčšiu pozornosť vyvolalo 11 otázok na referendový spôsob, ktoré, pokiaľ ľudia tak v hlasovaní rozhodnú, sa stanú záväzkom, bez ktorého OĽaNO nevstúpi do žiadnej vlády.[50] Návrh otázok bol kritizovaný ako populistický krok, v mnohých bodoch nerealizovateľný.[51][52]

Vo februári 2020 hnutie po prvý raz zverejnilo deväť členov svojho predsedníctva: Igor Matovič, poslanci Eduard Heger, Ján Budaj, Natália Milanová, Peter Pollák, Jozef Viskupič, Jaroslav Naď, Michal Šipoš a Július Jakab. Mená 45 členov, ktorých musia politické strany podľa zákona mať, nie sú známe.[53]

Volebné výsledky

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky

Rok volieb počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2012 218 537 8,55 %
16 / 150
 3. opozícia
2016 ▲287 611 ▲11,02 %
19 / 150
 3. opozícia
2020 ▲721 166 ▲25,02 %
53 / 150
 ▲1. Koalícia so stranami SaS,

Sme rodina a Za ľudí

Voľby do Európskeho parlamentu

Rok volieb počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2014 41 829 7,46 %
1 / 13
 4. miesto účasť vo frakcií ECR
2019 ▲51 834 ▼5,25 %
1 / 13
 ▼6. miesto účasť vo frakcií EPP

Voľby prezidenta Slovenskej republiky

Rok volieb kandidát 1. kolo

počet hlasov

1. kolo

počet hlasov %

umiestnenie 2. kolo

počet hlasov

2. kolo

počet hlasov %

Výsledok
2014 Helena Mezenská 45 180 2,40 % 7. nepostúpil(a)
2019 ** Robert Mistrík kandidát sa vzdal v prospech Zuzany Čaputovej – –

* strana v druhom kole volieb podporila nezávislého kandidáta Andreja Kisku

** nezávislý kandidát podporovaný stranou

*** strana v druhom kole volieb podporila kandidátku strany Progresívne Slovensko Zuzanu Čaputovú

Mapy volebných výsledkov

  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012
  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016
  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020

Volebné preferencie

Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry Focus. (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – júl a október 2012).

Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS: [54]

(okrem vyššie uvedených rokov)

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2011 . . . . . . . . . . 2,9 5,8
2012 5,2 8,9 6,7 9,3 6,0 8,5 7,5 8,0 6,3 8,0 9,0 7,0
2013 8,8 8,9 8,3 8,4 7,8 . . . 7,5 9,7 . .
2014
2015
2016 6,4 6,4 10,0 . 8,8 9,9 . 9,7 8,2 . 8,0 8,2
2017 10,2 9,7 . 9,2 . 9,6 9,2 9,2 9,6 8,5 12,5 .
2018 11,4 . 10,4 10,0 8,7
2019 10,0 8,4 . 9,1 . 6,7/5,1 . 5,0/6,1 6,8/6,3 6,0 5,7 8
2020 7,7/9,0 13,3 23,3 24,4 22,9 21,2 . . 18.4 15,1 14,0 11,0
2021 10,1

Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO: [55]

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2017 . . . . . . . . 8,9 . 12,5 .
2018 . 10,2 . 9,1/8,7 9,1 8,6 . 8,4 9,4 8,2 8,1 7,7
2019 . 10,1 . 8,6 9,2 . . 7,3 . 5,8 7,6 .
2020 8,3/8,4 13,5/15,5 . 29,9 . . 23,5 . . 15,3 . 14,2
2021 . 13,8

Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry POLIS:[56]

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2019 . . . . . . . 7,4 7,0 7,0 9,8
2020 10,0 12,0/12,2 . . 24,7 24,4 . . 20,7 . . .
2021 14,1

Referencie

  1. ↑ KFT., Webra International. The Visegrad Group: the Czech Republic, Hungary, Poland and Slovakia - Ordinary People files request to be registered as political party in Slovakia [online]. 28 October 2011. Dostupné online.
  2. ↑ NORDSIECK, Wolfram. Slovakia [online]. 2020, [cit. 2020-03-04]. Dostupné online.
  3. ↑ Birte Wassenberg. The European Parliament in Times of EU Crisis: Dynamics and Transformations. Ed. Olivier Costa. [s.l.] : Springer, 2019. Dostupné online. ISBN 978-3-319-97391-3. Euroscepticism at the EP elections in 2014: A reflection of the different patterns of opposition to the EU?, s. 287.
  4. ↑ Šablóna:Citation
  5. ↑ {{cite book|author=Reuters|chapter=Slovak anti-corruption opposition parties score emphatic election win |editor=Tomas Mrva, Jan Lopatka|title=Slovak anti-corruption opposition parties score emphatic election win|url=https://www.reuters.com/article/us-slovakia-election/slovak-anti-corruption-opposition-parties-score-emphatic-election-win-idUSKBN20O15D
  6. ↑ {{cite book|author=Aktuality|chapter=interview with the Minister of Defense from the OĽaNO movement |editor=Ladislav Bariak, Ján Petrovič|title=Nová posila OĽaNO: Na obrane musí skončiť papalašizmus |url=https://www.aktuality.sk/clanok/643494/nova-posila-olano-na-obrane-musi-skoncit-papalasizmus/
  7. ↑ MARTIN, SLOSIARIK. Who and how voted in the 2020 elections - where OĽaNO took voters and who voted Smer [online]. 6 March 2020. Dostupné online.
  8. ↑ ROĽKO, Ivan. Obyčajní Ľudia a nezávislé osobnosti: Formovanie a kampaň k parlamentným voľbám 2012 [online]. is.muni.cz, [cit. 2020-07-03]. Dostupné online.
  9. ↑ Matovič predstavil sociálny balíček, počíta aj s trinástym dôchodkom [online]. sme.sk, [cit. 2020-07-25]. Dostupné online.
  10. ↑ OĽaNO. Výročná správa za rok 2017 [online]. OĽaNO, 2018-04-09, [cit. 2019-06-03]. Dostupné online.
  11. ↑ a b OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA In: Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2019-11-22]. Dostupné online.
  12. ↑ a b Ako Prochádzka svine cudzou kukuricou choval [online]. Denník SME, 2010-05-03, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online – [1]
  13. ↑ a b So Sulíkom prídu aj štyria nezávislí [online]. Denník SME, 2010-06-13, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online – [2]
  14. ↑ Obyčajní ľudia, Noviny 2010 [online]. Scribd, 2010-09-01, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online – [3]
  15. ↑ a b Voľby do NR SR 2010: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2010-06-13. Dostupné online.
  16. ↑ http://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2016/VS_42287511_I_2016_20170725.pdf
  17. ↑ Ako sme obchod so SaSkou a koalíciou urobili [online]. SME blog, 2010-08-03, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - [4]
  18. ↑ a b Obyčajní ľudia ostávajú v klube SaS [online]. SaS, Sloboda a Solidarita, 2010-08-02, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - [5]
  19. ↑ Zamietnuté návrhy občianskeho hnutia Obyčajní ľudia do vládneho programu [online]. Scribd, 2010-08-02, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - http://www.scribd.com/doc/35212660/Zamietnute-navrhy-ob%C4%8Dianskeho-hnutia-Oby%C4%8Dajni-%C4%BEudia-do-vladneho-programu
  20. ↑ [6]
  21. ↑ [7]
  22. ↑ a b [8]
  23. ↑ [9]
  24. ↑ [10]
  25. ↑ a b [11]
  26. ↑ a b [12]
  27. ↑ [13]
  28. ↑ a b POLITIKA: Obyčajní ľudia Viskupič, Jurinová a Fecko vystúpili z klubu SaS [online]. NR SR, 2011-28-11 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=51449
  29. ↑ Výsledky volieb: zoznam poslancov a poradie v kružkovaní [online]. Denník SME, 11.3.2012, [cit. 2012-03-12]. [[14] Dostupné online.]
  30. ↑ a b Voľby do NR SR 2012: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2012-03-11. Dostupné online.
  31. ↑ Hlina odchádza z OĽaNO. Nedovolí vraj, aby ho niekto urážal [online]. Denník Pravda, 2012-10-26 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online -http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251549-hlina-odchadza-z-olano-nedovoli-vraj-aby-ho-niekto-urazal/
  32. ↑ Ritomská tvrdí, že od Obyčajných odišla aj pre hádky Matoviča s Hlinom [online]. SME 2013-10-30 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online -http://www.sme.sk/c/6988979/ritomska-tvrdi-ze-od-obycajnych-odisla-aj-pre-hadky-matovica-s-hlinom.html
  33. ↑ Po odchode od Obyčajných končí Huba aj ako šéf výboru [online]. SME 2014-06-03 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.sme.sk/c/7224413/po-odchode-od-obycajnych-konci-huba-aj-ako-sef-vyboru.html
  34. ↑ OĽaNO nepodporí jednotne kandidáta na prezidenta [online]. Webnoviny, 2014-01-04 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.webnoviny.sk/prezidentske-volby-2014/olano-nepodpori-jednotne-kandidata-na/774336-clanok.html
  35. ↑ Igor Matovič: Pomôžeme občianskym kandidátom na prezidenta [online]. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, 2013-12-20, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://obycajniludia.sk/igor-matovic-pomozeme-obcianskym-kandidatom-na-prezidenta/
  36. ↑ Výsledky prezidentských volieb 2014 [online]. SME, 2013-12-20, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.sme.sk/prezidentske-volby/2014/vysledky/
  37. ↑ a b Oficiálne výsledky eurovolieb - kto vyhral a koho ste krúžkovali? [online]. Denník Pravda, 2014-05-25, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://spravy.pravda.sk/eurovolby-2014/clanok/318817-oficialne-vysledky-eurovolieb-kto-vyhral-a-koho-ste-kruzkovali/
  38. ↑ 24hod.sk - 24 hodín s.r.o. - WebSys s.r.o.. Koalícia OĽaNO a NOVA zostane aj po voľbách, o lídrovi rozhodnú krúžky [online]. 24hod.sk, [cit. 2020-02-06]. Dostupné online.
  39. ↑ su. Daniel Lipšic sa vzdal mandátu poslanca. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2016-09-22. Dostupné online [cit. 2020-02-06]. ISSN 1336-197X.
  40. ↑ mha. Odídenci mali dosť Matovičovho strieľania od buka do buka. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-06-18. Dostupné online [cit. 2020-02-06]. ISSN 1336-197X.
  41. ↑ cho, TASR. Matovič rozohral hru okolo eurovolieb: Ak nezískam 50-tisíc krúžkov, odídem zo slovenského parlamentu. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-02-27. Dostupné online [cit. 2020-02-06]. ISSN 1336-1996.
  42. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Matovič kandiduje za europoslanca, aby sa ním nestal. Pre kritiku USA je v spore s Remišovou. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-02-27. Dostupné online [cit. 2020-02-06]. ISSN 1339-844X.
  43. ↑ BAŇOVIČ, Matúš; BEDNÁROVÁ, Martina. Matovič nebude kandidovať do europarlamentu. Odstúpil v prospech Polláka. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2019-05-20. Dostupné online [cit. 2020-02-06]. ISSN 1336-653X.
  44. ↑ TA3 TASR. Opozícii ubrala voličov, kritizuje Matovič Za ľudí. Šeliga reagoval. ta3.com (Bratislava: C.E.N.), 2019-11-25. Dostupné online [cit. 2020-02-06].
  45. ↑ TASR. Matovič kritizuje progresívcov, Spolu a KDH: Nezabojovali dostatočne za odvolanie Pellegriniho. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-09-17. Dostupné online [cit. 2020-02-06]. ISSN 1336-1996.
  46. ↑ ŠTENCLOVÁ, Eva. Matovič sa obul do opozície, straší nepokojmi. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2020-02-04. Dostupné online [cit. 2020-02-06]. ISSN 1336-197X.
  47. ↑ GAZDA, Imrich. OĽaNO a Kresťanská únia idú do volieb spoločne. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2019-10-22. Dostupné online [cit. 2019-10-23]. ISSN 1336-720X.
  48. ↑ TV Pravda.sk. pravda.sk (Bratislava: Perex). Dostupné online [cit. 2020-02-06]. ISSN 1336-197X.
  49. ↑ Líderka OĽaNO v kampani zrejme končí: Igor Matovič prezradil dôvod! [online]. bajecnezeny.sk, [cit. 2020-02-06]. Dostupné online.
  50. ↑ TASR. Matovič predstavil priority, chce presadiť to, čo rozhodnú ľudia. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-02-01. Dostupné online [cit. 2020-02-06]. ISSN 1335-4418.
  51. ↑ ŠIMEČKA, Martin M.. Matovič a útrapy demokracie. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-02-04. Dostupné online [cit. 2020-02-06]. ISSN 1339-844X.
  52. ↑ OBŠITNÍK, Lukáš. Matovičovo hlasovanie môže dopadnúť omnoho horšie než to v Iowe. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2020-02-05. Dostupné online [cit. 2020-02-06]. ISSN 1336-720X.
  53. ↑ GDOVINOVÁ, Denisa. Matovič dá na svoj inštinkt, no nebúcha po stole. Hnutie prvýkrát zverejnilo deväť členov predsedníctva. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-02-21. Dostupné online [cit. 2020-02-26]. ISSN 1339-844X.
  54. ↑ FOCUS [online]. www.focus-research.sk, [cit. 2020-02-06]. Dostupné online.
  55. ↑ AKO.sk [online]. AKO.sk, [cit. 2020-02-06]. Dostupné online.
  56. ↑ agentúra Polis na Pravda.sk [online]. Pravda.sk, [cit. 2020-02-06]. Dostupné online.

Externé odkazy

Portal Slovenský portál
Politický portál


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SLOVENSKO_(politické_hnutie)&oldid=7166432“