Anton Pázmán: Rozdiel medzi revíziami
vytvorenie stránky |
doplnenie obrázku |
||
| Riadok 22: | Riadok 22: | ||
| Úrad = poslanec [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia republiky Československej]] |
| Úrad = poslanec [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia republiky Československej]] |
||
| Popis osoby = |
| Popis osoby = |
||
| Portrét = |
| Portrét = Pázmán_Anton.jpg |
||
| Veľkosť portrétu = |
| Veľkosť portrétu = |
||
| Popis portrétu = |
| Popis portrétu = |
||
Verzia z 13:08, 5. marec 2021
| Anton Pázmán | |||
 | |||
| Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej | |||
|---|---|---|---|
| V úrade 1925 – 1929 | |||
| Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej | |||
| V úrade 1935 – 1939 | |||
| Biografické údaje | |||
| Narodenie | 12. jún 1887 Dúbrava | ||
| Úmrtie | 16. október 1941 Bratislava | ||
| Politická strana | HSĽS | ||
| Profesia | učiteľ | ||
| Národnosť | slovenská | ||
| Vierovyznanie | rímskokatolícke | ||
| |||
Anton Pázmán (12. júna 1887, Dúbrava - 16. októbra 1941, Bratislava) bol pedagóg, osvetový pracovník a politik HSĽS v medzivojnovom Československu.
Anton Pázmán pochádzal z 11 detí. Po absolvovaní učiteľských štúdií pôsobil ako učiteľ dlhé roky v obciach Podkriváň a Opatová. V Podkriváni sa zaslúžil o výstavbu školy, fary a rekonštrukciu kostola. Po vypuknutí I. svetovej vojny musel narukovať na front. V tomto období bol súdený za buričstvo a panslavizmus. Počas bojov bol zasiahnutý výbuchom granátu, z čoho zdravotné následky si niesol po celý život. Po vzniku Československa patril k zakladajúcim členom SĽS (neskôr HSĽS). Podieľal sa na založení približne 35 miestnych organizácií strany v regióne Novohrad. Bol aktívnym v Zemskom učiteľskom spolku, ako aj v ďalších kultúrnych a osvetových združeniach.[1]
Vo volebnom období 1925 - 1929 bol za HSĽS poslancom Národného zhromaždenia. Kandidoval v XVIII. volebnom kraji (Banská Bystrica). V snemovni pôsobil v brannom a rozpočtovom výbore.[2] Po takmer šesť-ročnej prestávke sa do parlamentu ešte vrátil. V rokoch 1935 - 1939 bol za Autonomistický blok, resp. HSĽS senátorom Národného zhromaždenia. V senáte bol členom rozpočtového výboru.[3] Zasadal aj mestskom zastupiteľstve Lučenca.
Po Viedenskej arbitráži sa presídlil do Zvolenskej Slatiny a neskôr do Zvolena. Vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v decembri 1938 už nekandidoval. V roku 1941 sa presťahoval do Bratislavy, kde 16. októbra zomrel po ťažkej srdcovej chorobe, komplikovanej zápalom pľúc. Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.[4]
Referencie
- ↑ UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-03-05]. Dostupné online.
- ↑ Anton Pázmán [online]. public.psp.cz, [cit. 2021-03-05]. Dostupné online.
- ↑ Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-03-05]. Dostupné online.
- ↑ UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-03-05]. Dostupné online.