Kyselina peroxodisírová: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
BalkoMilan (diskusia | príspevky)
Vytvorené prekladom stránky „Kyselina peroxodisírová
Značky: sekcia Referencie umiestnenie šablóny Preklad preklad obsahu Překlad 2
 
BalkoMilan (diskusia | príspevky)
Menšie opravy
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Chemická zlúčenina
{{Pracuje sa}}{{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Kyselina peroxodisírová|Obrázok=Peroxodischwefelsäure.svg|Obrázok2=Peroxydisulfuric-acid-3D-balls.png|Vzorec=H2S2O8, (S02OH)2OO|Synonymá=Kyselina perdisírová, Kyselina peroxydisírová, Sulfooxyhydrogénsulfát (IUPAC)|Vzhľad=Nestabilná bezfarebná kryštalická látka|Molekulová hmotnosť=194,1 u|Molárna hmotnosť=194.1411 g/mol|Teplota rozkladu=65 °C|Hustota=2,5 ± 0,1 g/cm3|CAS=13445-49-3}}
| Názov = Kyselina peroxodisírová
| Obrázok = Peroxodischwefelsäure.svg
| Obrázok2 = Peroxydisulfuric-acid-3D-balls.png
| Vzorec = H<sub>2</sub>S<sub>2</sub>O<sub>8</sub><br>(S0<sub>2</sub>OH)<sub>2</sub>OO
| Synonymá = Sulfooxyhydrogénsulfát (''IUPAC'')<br>Kyselina perdisírová<br>Kyselina peroxydisírová<br>Marshallová kyselina
| Vzhľad = Nestabilná bezfarebná kryštalická látka
| Molekulová hmotnosť = 194,1 u
| Molárna hmotnosť = {{gmol|194.1411|m|w}}
| Teplota topenia =
| Teplota varu =
| Teplota sublimácie =
| Teplota rozkladu = 65 °C
| Trojný bod =
| Kritický bod =
| Kritická teplota =
| Kritický tlak =
| Kritická hustota =
| Hustota = {{gcm3|2.5 ± 0.1|m|w}}
| Rozpustnosť =
| Skupenské teplo topenia =
| Entropia topenia =
| Entropia varu =
| Entropia rozpúšťania =
| Entropia sublimácie =
| Skupenské teplo vyparovania =
| Štandardná zlučovacia entalpia =
| Štandardná entropia =
| Štandardná Gibbsová energia =
| Merná tepelná kapacita =
| Teplota vzplanutia =
| Teplota vznietenia =
| Medze výbušnosti =
| externé dáta MSDS =
| GHS zdroj =
| GHS piktogram = {{GHS|}}
| heslo GHS =
| vety H = {{vety H|}}
| vety EUH = {{vety EUH|}}
| vety P = {{vety P|}}
| EÚ zdroj =
| EÚ piktogram = {{Výstraha|O}}
| vety R = {{vety R|-}}
| vety S = {{vety S|-}}
| NFPA 704 = <!-- {{NFPA 704|Horľavosť = |Zdravie = |Reaktivita = |Ostatné = }} -->
| NFPA 704 zdroj =
| CAS = 13445-49-3
| UN =
| EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) =
| Číslo RTECS =
| ulr =
}}


'''Kyselina peroxodisírová''' H<sub>2</sub>S<sub>2</sub>O<sub>8</sub>, tiež sa nazýva '''Marshallová kyselina''' po profesorovi [[Hugh Marshall|Hughovi Marshallovi]], ktorý ju ako prvý vytvoril. Je z jednou [[Peroxokyselina|peroxokyselín]] [[Síra|síry]]. [[Anión]] vznikajúci nahradením dvoch atómov [[Vodík|vodíka]] sa nazýva ''peroxodisíranový'' (zastaralo ''persíranový anión).'' Soli odvodené od kyseliny peroxodisírové sa nazývajú [[peroxosírany|peroxodisírany]] a [[hydrogenperoxodisírany]] .
'''Kyselina peroxodisírová''' H<sub>2</sub>S<sub>2</sub>O<sub>8</sub>, tiež sa nazýva '''Marshallová kyselina''' po profesorovi [[Hugh Marshall|Hughovi Marshallovi]], ktorý ju ako prvý vytvoril, je z jednou [[Peroxokyselina|peroxokyselín]] [[Síra|síry]]. [[Anión]] vznikajúci nahradením dvoch atómov [[Vodík|vodíka]] sa nazýva ''peroxodisíranový'' (zastaralo ''persíranový anión).'' Soli odvodené od kyseliny peroxodisírové sa nazývajú [[peroxosírany|peroxodisírany]] a [[hydrogenperoxodisírany]] .


== Vlastnosti ==
== Vlastnosti ==
Riadok 7: Riadok 58:


== Syntéza ==
== Syntéza ==
Kyselina peroxodisírová sa pripravuje reakciou [[Kyselina chlórsírová|kyseliny chlórsírovej]] s [[Peroxid vodíka|peroxidom vodíka]]:<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jakob|meno=Harald|titul="Peroxo Compounds, Inorganic"|periodikum=Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry|vydavateľ=Wiley-VCH|miesto=Weinheim|dátum=2007-07-15|dátum prístupu=2021-03-19|priezvisko2=Leininger|meno2=Stefan|priezvisko3=Lehmann|meno3=Thomas|spoluautori=et al.|doi=10.1002/14356007.a19_177.pub2|jazyk=po anglicky}}</ref>
Kyselina peroxodisírová sa pripravuje reakciou [[Kyselina chlórsírová|kyseliny chlórsírovej]] s [[Peroxid vodíka|peroxidom vodíka]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jakob|meno=Harald|titul="Peroxo Compounds, Inorganic"|periodikum=Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry|vydavateľ=Wiley-VCH|miesto=Weinheim|dátum=2007-07-15|dátum prístupu=2021-03-19|priezvisko2=Leininger|meno2=Stefan|priezvisko3=Lehmann|meno3=Thomas|spoluautori=et al.|doi=10.1002/14356007.a19_177.pub2|jazyk=po anglicky}}</ref>


2ClSO<sub>3</sub>H + H<sub>2</sub>O<sub>2</sub> → H<sub>2</sub>S<sub>2</sub>O<sub>8</sub> + 2 HCl
: 2ClSO<sub>3</sub>H + H<sub>2</sub>O<sub>2</sub> → H<sub>2</sub>S<sub>2</sub>O<sub>8</sub> + 2 HCl


Ďalšou metódou je elektrolýza mierne koncentrovanej kyseliny sírovej (60 - 70%) s platinovými elektródami pri vysokej prúdovej hustote a napätí:
:

: Ďalšou metódou je elektrolýza mierne koncentrovanej kyseliny sírovej (60 - 70%) s platinovými elektródami pri vysokej prúdovej hustote a napätí:
:: H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub> + H<sub>2</sub>O → H<sub>3</sub>O<sup>+</sup> + HSO<sub>4</sub><sup>−</sup> (disociácia kyseliny sírovej)
: H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub> + H<sub>2</sub>O → H<sub>3</sub>O<sup>+</sup> + HSO<sub>4</sub><sup>−</sup> (disociácia kyseliny sírovej)
:: 2HSO<sub>4</sub><sup>−</sup> → H<sub>2</sub>S<sub>2</sub>O<sub>8</sub> + 2e<sup>−</sup> (E<sub>0</sub> = +2.4V) (oxidácia hydrogénsíranu)
: 2HSO<sub>4</sub><sup>−</sup> → H<sub>2</sub>S<sub>2</sub>O<sub>8</sub> + 2e<sup>−</sup> (E<sub>0</sub> = +2.4V) (oxidácia hydrogénsíranu)
:: 2H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub> → H<sub>2</sub>S<sub>2</sub>O<sub>8</sub> + H<sub>2</sub> (celková reakcia)
: 2H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub> → H<sub>2</sub>S<sub>2</sub>O<sub>8</sub> + H<sub>2</sub> (celková reakcia)
:: 3H<sub>2</sub>O → O<sub>3</sub> + 6H<sup>+</sup> (ozón ako vedľajší produkt)
: 3H<sub>2</sub>O → O<sub>3</sub> + 6H<sup>+</sup> (ozón ako vedľajší produkt)


== Použitie ==
== Použitie ==
Riadok 22: Riadok 73:




Literatúra
== Literatúra ==
{{Citácia knihy|priezvisko=Greenwood|meno=Norman Neill|titul=Chemie prvků|vydanie=1|vydavateľ=Informatorium|miesto=Praha|rok=1993|isbn=80-85427-38-9|priezvisko2=Earnshaw|meno2=Alan|jazyk=po česky}}


<nowiki>*</nowiki>{{Citácia knihy|priezvisko=Greenwood|meno=Norman Neill|titul=Chemie prvků|vydanie=1|vydavateľ=Informatorium|miesto=Praha|rok=1993|isbn=80-85427-38-9|priezvisko2=Earnshaw|meno2=Alan|jazyk=po česky}}


== Referencie ==

Referencie
{{Referencie}}
{{Referencie}}
Iný projekt


== Iný projekt ==
{{Projekt}}
{{Projekt|commons=Category:Peroxydisulfuric acid}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Kyselina peroxodisírová|18965028|en|Peroxydisulfuric acid|1010842505}}


{{Kyseliny VI.}}
Zdroj


[[Kategória:Anorganické kyseliny|Peroxodisírová]]
{{Preklad|cs|Kyselina peroxodisírová|18965028|en|Peroxydisulfuric acid|1010842505}}<div class="catlinks"></div>
[[Kategória:Anorganické kyseliny]]
[[Kategória:Kyseliny síry|Peroxodisírová]]
[[Kategória:Kyseliny síry]]
[[Kategória:Peroxokyseliny]]
[[Kategória:Peroxokyseliny]]
[[Kategória:Peroxodisírany]]
[[Kategória:Peroxodisírany]]

Verzia z 18:20, 19. marec 2021

Kyselina peroxodisírová
Kyselina peroxodisírová
Kyselina peroxodisírová
Kyselina peroxodisírová
Kyselina peroxodisírová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec H2S2O8
(S02OH)2OO
Synonymá Sulfooxyhydrogénsulfát (IUPAC)
Kyselina perdisírová
Kyselina peroxydisírová
Marshallová kyselina
Vzhľad Nestabilná bezfarebná kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 194,1 u
Molárna hmotnosť 194,1411 g/mol
Teplota rozkladu 65 °C
Hustota 2,5 ± 0,1 g/cm3
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky
podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Vety R žiadne vety R
Vety S žiadne vety S
Ďalšie informácie
Číslo CAS 13445-49-3
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina peroxodisírová H2S2O8, tiež sa nazýva Marshallová kyselina po profesorovi Hughovi Marshallovi, ktorý ju ako prvý vytvoril, je z jednou peroxokyselín síry. Anión vznikajúci nahradením dvoch atómov vodíka sa nazýva peroxodisíranový (zastaralo persíranový anión). Soli odvodené od kyseliny peroxodisírové sa nazývajú peroxodisírany a hydrogenperoxodisírany .

Vlastnosti

Kyselina peroxodisírová je nestabilná bezfarebná kryštalická látka so silnými oxidačnými účinkami. Reaguje až výbušne s organickými látkami.

Syntéza

Kyselina peroxodisírová sa pripravuje reakciou kyseliny chlórsírovej s peroxidom vodíka:[1]

2ClSO3H + H2O2 → H2S2O8 + 2 HCl

Ďalšou metódou je elektrolýza mierne koncentrovanej kyseliny sírovej (60 - 70%) s platinovými elektródami pri vysokej prúdovej hustote a napätí:

H2SO4 + H2O → H3O+ + HSO4 (disociácia kyseliny sírovej)
2HSO4 → H2S2O8 + 2e (E0 = +2.4V) (oxidácia hydrogénsíranu)
2H2SO4 → H2S2O8 + H2 (celková reakcia)
3H2O → O3 + 6H+ (ozón ako vedľajší produkt)

Použitie

Kyselina peroxodisírová sa používa na výrobu farbív a peroxidu vodíka. Využíva sa aj v analytickej chémii.


Literatúra

GREENWOOD, Norman Neill; EARNSHAW, Alan. Chemie prvků. 1. vyd. Praha : Informatorium, 1993. ISBN 80-85427-38-9. (po česky)


Referencie

  1. JAKOB, Harald; LEININGER, Stefan; LEHMANN, Thomas, et al. "Peroxo Compounds, Inorganic". Weinheim: Wiley-VCH, 2007-07-15, [cit. 2021-03-19]. DOI:10.1002/14356007.a19_177.pub2 (po anglicky)

Iný projekt

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kyselina peroxodisírová na českej Wikipédii a Peroxydisulfuric acid na anglickej Wikipédii.