Ondrej Janček

Ondrej Janček (19. november 1871, Satu Mare - 28. marec 1947, Ružomberok) bol slovenský stavebník, podnikateľ a politik HSĽS v medzivojnovom Československu.

Narodil sa v rumunskom meste Satu Mare, pretože jeho otec remeselník musel za prácou chodiť po celom vtedajšom Uhorsku. Detstvo neskôr prežil v Budapešti. Neskôr sa rodina vrátila späť do Ružomberka, odkiaľ pochádzali. Tu Ondrej Janček absolvoval ľudovú školu a gymnázium. V Bratislave sa vyučil za mäsiara, no už v roku 1890 odchádza študovať do Štajerského Hradca priemyselnú školu. Absolvoval päť semestrov na stavebnom oddelení a skončil s vynikajúcim prospechom. Po tejto škole ešte absolvoval priemyslovú školu v Budapešti, kde zložil aj murársko-majstrovskú skúšku. Po štúdiách pracoval v otcových závodoch, zápalkárni, tehelni i na píle. V období tvrdej maďarizácie sa angažoval v slovenskom hnutí. Za svoju činnosť bol spolu s Andrej Hlinkom v roku 1907 odsúdený na polroka žalára v meste Szegedín.

Po skončení I. svetovej vojny sa angažoval za vznik Československa a bol stúpencom politiky Andreja Hlinku, no na začiatku 20. rokov sa začal orientovať na centralistickú politiku, aby sa v roku 1925 opäť priklonil k politike ľudákov. Dve volebné obdobia zastupoval HSĽS ako senátor Národného zhromaždenia republiky Československej. Po roku 1938 sa z politiky stiahol a venoval sa stavebníctvu, napr. v roku 1940 jeho stavebná firma realizovala časť severnej Tatranskej magistrály cez Ružomberok. Okrem toho bol predsedom, resp. starostom Spoločenstva staviteľov. Pochovaný je na cintoríne v Ružomberku.