Soľnička Františka I.: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
 
d namiesto gréckych mien boli pomenovaní ich rímskymi verziami
Značky: prvá úprava redaktora vizuálny editor
 
Riadok 20: Riadok 20:
'''Soľnička Františka I.'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Žáry | meno = Juraj | titul = Umenie | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2014 | strany = 177}}</ref> je najznámejšie dielo talianskeho [[zlatník|zlatníka]], [[sochár|sochára]] a [[spisovateľ]]a [[Benvenuto Cellini|Benvenuta Celliniho]] (3. novembra 1500 [[Florencia]]{{--}}13. februára 1571 Florencia), ktorú vytvoril v roku 1543 pre francúzskeho kráľa [[František I. (Francúzsko)|Františka I.]] z modelov pripravených o mnoho rokov skôr pre kardinála [[Ippolito d'Este]].
'''Soľnička Františka I.'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Žáry | meno = Juraj | titul = Umenie | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2014 | strany = 177}}</ref> je najznámejšie dielo talianskeho [[zlatník|zlatníka]], [[sochár|sochára]] a [[spisovateľ]]a [[Benvenuto Cellini|Benvenuta Celliniho]] (3. novembra 1500 [[Florencia]]{{--}}13. februára 1571 Florencia), ktorú vytvoril v roku 1543 pre francúzskeho kráľa [[František I. (Francúzsko)|Františka I.]] z modelov pripravených o mnoho rokov skôr pre kardinála [[Ippolito d'Este]].


Celliniho soľnička je figurálnym zlatníckym dielom s [[Grécka mytológia|gréckymi mytologickými]] postavami. [[Soľnička]], niekedy tiež nazývaná ''Zlatá soľnička'', predstavuje mužskú postavu [[Poseidón (boh)|Neptúna]] (boha mora) a ženskú postavu [[Ceres (mytológia)|Ceres]] (bohyňa zeme). Malé plavidlo slúži ako nádobka na soľ a je umiestnené vedľa mužskej postavy. Nádobka v tvare chrámu je korenička, a je umiestnená v tesnej blízkosti ženskej postavy. Soľnička je vyrobená zo [[Slonovina|slonoviny]], valcovaného zlata a [[Smalt|smaltu]]. Zlaté prvky soľničky nie sú vyrobené odlievaním do formy, sú veľmi jemne ručne tepané zo zlata na voskovom a olovenom jadre v [[Manierizmus|manieristickom štýle]] neskorej [[renesancia|renesancie]]. Jej súčasťou je zlatá, smaltom zdobená tabuľka s menom autora. Cellini bol veľmi impulzívny a navyše bol podozrivý z homosexuality, čo bol v jeho dobe ťažký zločin. Dva roky po zhotovení plastiky sa preto Cellini z [[Paríž]]a, kde mu nastali problémy, vrátil do Florencie späť pod ochranu [[Cosimo I. Medicejský|Cosima I. Medicejského]].
Celliniho soľnička je figurálnym zlatníckym dielom s [[Grécka mytológia|gréckymi mytologickými]] postavami. [[Soľnička]], niekedy tiež nazývaná ''Zlatá soľnička'', predstavuje mužskú postavu [[Poseidón (boh)|Poseidona]] (boha mora) a ženskú postavu [[Démétér|Demeter]] (bohyňa zeme). Malé plavidlo slúži ako nádobka na soľ a je umiestnené vedľa mužskej postavy. Nádobka v tvare chrámu je korenička, a je umiestnená v tesnej blízkosti ženskej postavy. Soľnička je vyrobená zo [[Slonovina|slonoviny]], valcovaného zlata a [[Smalt|smaltu]]. Zlaté prvky soľničky nie sú vyrobené odlievaním do formy, sú veľmi jemne ručne tepané zo zlata na voskovom a olovenom jadre v [[Manierizmus|manieristickom štýle]] neskorej [[renesancia|renesancie]]. Jej súčasťou je zlatá, smaltom zdobená tabuľka s menom autora. Cellini bol veľmi impulzívny a navyše bol podozrivý z homosexuality, čo bol v jeho dobe ťažký zločin. Dva roky po zhotovení plastiky sa preto Cellini z [[Paríž]]a, kde mu nastali problémy, vrátil do Florencie späť pod ochranu [[Cosimo I. Medicejský|Cosima I. Medicejského]].


Soľnička je vystavená v [[Kunsthistorisches Museum]] vo Viedni. Dňa 11. mája 2003 bola plastika z múzea ukradnutá. Budova Kunsthistorisches Museum bola rekonštruovaná a bolo tu postavené lešenie. Zlodej, ktorým bol zberateľ umenia, to využil a soľničku odcudzil. Múzeum ponúklo odmenu vo výške 1 000 000 [[euro]] za jej vrátenie. Po dolapení páchateľa bola plastika nájdená 21. januára 2006 na mieste, ktoré zlodej označil. Bola ukrytá v olovenej schránke, v lese neďaleko mesta [[Zwettl-Niederösterreich|Zwettl]] v [[Rakúsko|Rakúsku]], asi 90 km severne od Viedne.<ref>[http://www.novinky.cz/zahranicni/75349-celliniho-slanka-za-miliony-eur-se-nasla.html Celliniho slánka za milióny eur se našla] - novinky.cz</ref> Plastika je poistená na odhadovaných 60 miliónov [[Americký dolár|dolárov]].
Soľnička je vystavená v [[Kunsthistorisches Museum]] vo Viedni. Dňa 11. mája 2003 bola plastika z múzea ukradnutá. Budova Kunsthistorisches Museum bola rekonštruovaná a bolo tu postavené lešenie. Zlodej, ktorým bol zberateľ umenia, to využil a soľničku odcudzil. Múzeum ponúklo odmenu vo výške 1 000 000 [[euro]] za jej vrátenie. Po dolapení páchateľa bola plastika nájdená 21. januára 2006 na mieste, ktoré zlodej označil. Bola ukrytá v olovenej schránke, v lese neďaleko mesta [[Zwettl-Niederösterreich|Zwettl]] v [[Rakúsko|Rakúsku]], asi 90 km severne od Viedne.<ref>[http://www.novinky.cz/zahranicni/75349-celliniho-slanka-za-miliony-eur-se-nasla.html Celliniho slánka za milióny eur se našla] - novinky.cz</ref> Plastika je poistená na odhadovaných 60 miliónov [[Americký dolár|dolárov]].

Aktuálna revízia z 14:12, 31. marec 2021

Soľnička Františka I.

Iné názvy
V pôvodnom jazykuSaliera di Francesco I
Základné informácie
AutorBenvenuto Cellini
Rok1543
GalériaKunsthistorisches Museum
Viedeň, Rakúsko

Soľnička Františka I.[1] je najznámejšie dielo talianskeho zlatníka, sochára a spisovateľa Benvenuta Celliniho (3. novembra 1500 Florencia – 13. februára 1571 Florencia), ktorú vytvoril v roku 1543 pre francúzskeho kráľa Františka I. z modelov pripravených o mnoho rokov skôr pre kardinála Ippolito d'Este.

Celliniho soľnička je figurálnym zlatníckym dielom s gréckymi mytologickými postavami. Soľnička, niekedy tiež nazývaná Zlatá soľnička, predstavuje mužskú postavu Poseidona (boha mora) a ženskú postavu Demeter (bohyňa zeme). Malé plavidlo slúži ako nádobka na soľ a je umiestnené vedľa mužskej postavy. Nádobka v tvare chrámu je korenička, a je umiestnená v tesnej blízkosti ženskej postavy. Soľnička je vyrobená zo slonoviny, valcovaného zlata a smaltu. Zlaté prvky soľničky nie sú vyrobené odlievaním do formy, sú veľmi jemne ručne tepané zo zlata na voskovom a olovenom jadre v manieristickom štýle neskorej renesancie. Jej súčasťou je zlatá, smaltom zdobená tabuľka s menom autora. Cellini bol veľmi impulzívny a navyše bol podozrivý z homosexuality, čo bol v jeho dobe ťažký zločin. Dva roky po zhotovení plastiky sa preto Cellini z Paríža, kde mu nastali problémy, vrátil do Florencie späť pod ochranu Cosima I. Medicejského.

Soľnička je vystavená v Kunsthistorisches Museum vo Viedni. Dňa 11. mája 2003 bola plastika z múzea ukradnutá. Budova Kunsthistorisches Museum bola rekonštruovaná a bolo tu postavené lešenie. Zlodej, ktorým bol zberateľ umenia, to využil a soľničku odcudzil. Múzeum ponúklo odmenu vo výške 1 000 000 euro za jej vrátenie. Po dolapení páchateľa bola plastika nájdená 21. januára 2006 na mieste, ktoré zlodej označil. Bola ukrytá v olovenej schránke, v lese neďaleko mesta Zwettl v Rakúsku, asi 90 km severne od Viedne.[2] Plastika je poistená na odhadovaných 60 miliónov dolárov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŽÁRY, Juraj. Umenie. Bratislava : Ikar, 2014. S. 177.
  2. Celliniho slánka za milióny eur se našla - novinky.cz
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Celliniho slánka na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]