SVT-40: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
štyl.
Riadok 61: Riadok 61:
Sovieti boli medzi prvými, kto sa pokúsili o vývoj samonabíjacia pušky. Prvá automatická puška [[AVS-36]] sa však príliš neosvedčila, a preto sa začal hľadať jej nástupca. Stala sa ňou samonabíjacia puška ''SVT-38'' (Samozarjadnaja vintovka Tokareva, 1938 - samonabíjacia puška Tokareva, 1938) od konštruktéra [[Fedor Tokarov|Fedora Tokareva]].
Sovieti boli medzi prvými, kto sa pokúsili o vývoj samonabíjacia pušky. Prvá automatická puška [[AVS-36]] sa však príliš neosvedčila, a preto sa začal hľadať jej nástupca. Stala sa ňou samonabíjacia puška ''SVT-38'' (Samozarjadnaja vintovka Tokareva, 1938 - samonabíjacia puška Tokareva, 1938) od konštruktéra [[Fedor Tokarov|Fedora Tokareva]].


Zavedenie zbrane predchádzala súťaž konštruktérov Tokareva (SVT-38) a Simonova (zdokonalená AVS-36). Pušky sa počas súťaže zdali rovnocenné, víťazstvu Tokareva napomohla jeho osobna známosť so [[Stalin]]om (Simonova Stalin nepoznal).
Zavedenie zbrane predchádzala súťaž konštruktérov Tokareva (SVT-38) a Simonova (zdokonalená AVS-36). Pušky sa počas súťaže zdali rovnocenné, víťazstvu Tokareva napomohla jeho osobna známosť so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] (Simonova Stalin nepoznal).


== Varianty ==
== Varianty ==

Verzia z 14:54, 5. apríl 2021

SVT-40

SVT-40 s muníciou a rôznymi doplnkami
Typ: Samonabíjacia puška
Miesto pôvodu: Sovietsky zväz
História služby
V službe: 1940-doteraz
História výroby
Konštruktér: Fjodor Tokarev
Navrhnuté: 1938 (modernizácia 1940)
Výrobca: Zbrojovky v Tule a Iževsku
Počet vyrobených kusov: necelé 2 milióny (SVT-38 i SVT-40)
Varianty: SVT-38, SVT-40, AVT-40
Základné údaje
Typ náboja: 7,62 × 54 mm R

SVT-40 (rus. Самозарядная винтовка Токарева, образец 1940 года, Samozarjadnaja vintovka Tokareva, Obrazec 1940 goda, často prezývaná "Sveta") je sovietska samonabíjacia puška. Mala byť novou štandardnou puškou Červenej armády, ale jej výroba bola prerušená nemeckou inváziou v roku 1941, čo počas druhej svetovej vojny viedlo k zmene späť na pušky Mosin-Nagant. Počas vojny však našla široké uplatnenie. Po skončení vojny Sovietsky zväz do služby prijal nové pušky, napríklad SKS a AK-47.

História

Sovieti boli medzi prvými, kto sa pokúsili o vývoj samonabíjacia pušky. Prvá automatická puška AVS-36 sa však príliš neosvedčila, a preto sa začal hľadať jej nástupca. Stala sa ňou samonabíjacia puška SVT-38 (Samozarjadnaja vintovka Tokareva, 1938 - samonabíjacia puška Tokareva, 1938) od konštruktéra Fedora Tokareva.

Zavedenie zbrane predchádzala súťaž konštruktérov Tokareva (SVT-38) a Simonova (zdokonalená AVS-36). Pušky sa počas súťaže zdali rovnocenné, víťazstvu Tokareva napomohla jeho osobna známosť so Stalinom (Simonova Stalin nepoznal).

Varianty

  • SVT-38 – prvá verzia
  • SVT-40 – robustnejšia verzia SVT-38, najpočetnejšia
  • ostreľovačská puška SVT-40 – SVT-40 s puškohľadom PU (štvornásobné priblíženie)
  • AVT-40 – (Avtomatičeskaja vintovka Tokareva, 1940 – automatická puška Tokareva, 1940) Automatická puška na základe SVT-40. Mohla strieľať ako jednotlivými ranami, tak dávkou. Výroba sa začala v máji 1942 a prebiehala iba v obmedzenom rozsahu.
  • SKT-40 – (Samozarjadnij karabin Tokareva, 1940 – samonabíjací karabina Tokarevova, 1940) Samonabíjacia karabína (skrátená verzia SVT-40). Zbraní typu AVT-40 a SKT-40 nebolo vyrobených veľa, pretože sa neosvedčili.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému SVT-40

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku SVT-40 na českej Wikipédii.