Kurský oblúk: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 15:51, 5. apríl 2021

Nemecký plán útoku na kurský oblúk v lete 1943.

Kurský oblúk (rus. Курская дуга, nem. Kursker Bogen) alebo kurský výbežok bol výbežok frontu západne od ruského mesta Kursk, počas bojov na východnom fronte na jar 1943 počas druhej svetovej vojny. Výbežok zohral dôležitú úlohu v nadchádzajúcich letných bojoch v roku 1943 medzi sovietskou červenou armádou a nemeckým Wehrmachtom.

Sovietske velenie, ktoré si uvedomovalo jeho strategický význam v priestore sústredilo veľké sily, po tom čo predpokladalo, že tento výbežok sa stane cieľom nemeckej ofenzívy. Sovietska strana po prvý krát vybudovala hlbokú členenú obranu, ktorú podporila početnými palebnými prostriedkami a mobilnými zálohami. Nemecká ofenzíva tzv. operácia Citadela (Zitadelle) v dňoch 5. júla - 23. augusta 1943 síce tvrdo udrela na severnú aj južnú stranu výbežku, a na niektorých miestach zatlačila sovietske sily asi o 30 km, ale k rozhodujúcemu prelomeniu línie nedošlo. Naopak na severnú čeľusť obchvatu pri Oriole spustili sovieti silnú ofenzívu (operácia Kutuzov) a zatlačili jednotky gen. Modela späť. Rovnaký protiútok (operácia Rumiancev) sa začal aj na juhu smerom na Belgorod, kde prinútili k ústupu aj oveľa silnejšie nemecké uskupenie maršala von Mansteina.

Výbežok frontu vznikol na jar 1943 v dôsledku nemeckého ústupu po bitke o Stalingrad. Skupina armád Juh bola nútená na prelome rokov 1942/1943 ustupovať na západ. Postupovali aj sovietske sily Voronežského a Brianského frontu, ktoré udreli na nemecké sily 2. armády v priestore Voroneže a Kurska (ostrogošsko-rossošská a voronežsko-kastornojská operácia) v strednej časti sovietsko-nemeckého frontu. Nemecké sily len s ťažkosťami unikli z obkľúčenia pri Voroneži a ustupovali smerom na západ. Sovieti oslobodili Kursk (8. februára) a Belgorod (9. februára).[1] Rovnako sa darilo aj sovietskym vojskám Juhozápadného frontu (gen. Vatutin, ktoré prekročili Severský Donec a 16. februára 1943 oslobodili Charkov. Nemci však do tohto priestoru prisunuli čerstvé sily II. tankového zboru SS pod vedením gen. Haussera. Tieto sily spolu s posilnenými jednotkami skupiny armád Juh udreli na roztiahnuté a opotrebované sovietske divízie Juhozápadného frontu v tzv. tretej bitke o Charkov.[2]. V jej dôsledku sovieti stratili Charkov aj Belgorod. Nemecký postup zastavilo až zlé jarné počasie. Výsledný výbežok sovietskeho frontu, ktorý sa medzi Orlom a Belgorodom vkliňoval smerom na západ do nemeckých postavení dostal názov kurský oblúk.

Kurský oblúk sa stal dejiskom ťažkých bojov počas kurskej bitky.

Referencie

  1. Glantz, D.E.. The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay [online]. Južná Karolína : Clemson, 2001. S. 48
  2. Swanston, A. a Swanston, M., Historický atlas II. světové války. Praha, Columbus, 2007, s. 210 - 215