Smuta: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
 
d ref
Riadok 1: Riadok 1:
{{pracuje sa}}
{{pracuje sa}}
'''Obdobie smuty''', '''smuta''' alebo '''obdobie zmätkov''' (rus. смутное время – smutnoe vremja = smutné obdobie/časy, смута - smuta) je obdobie [[dejiny Ruska|dejín Ruska]] v rokoch [[1598]] až [[1613]] resp. [[1584]] – [[1618]], ktoré bolo poznačené prírodnými katastrofami, občianskou vojnou so samozvanými cármi ([[Lžidimitrij I. (Rusko)|Lžidimitrij I.]] a II.), rusko-poľskými a rusko-švédskymi konfliktami, ktoré až do 20. storočia predstavovali najhoršiu krízu v dejinách krajiny. Toto obdobie možno zjednodušene ohraničiť smrťou cára Ivana IV. (1584), resp. jeho slabomyselného nasledovníka Fiodora I. (1598) a jeho koniec predstavovalo zvolenie Michaila Romanova za ruského cára (1613).<ref name=CamHist>{{Citácia knihy | priezvisko = Perrie | meno = Maureen | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Lieven | meno2 = D. C. B. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Suny | meno3 = Ronald Grigor | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = The Cambridge History of Russia: Volume 1, From Early Rus' to 1689 | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 2006 | počet strán = 800 | url = | isbn = 978-0-521-81227-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=ERH>{{Citácia knihy | priezvisko = Millar | meno = James R. | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopedia of Russian History | vydanie = | vydavateľ = Macmillan Reference | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 2000 | url = | isbn = 978-0-02-865693-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
'''Obdobie smuty''', '''smuta''' alebo '''obdobie zmätkov'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Matejko, Ľ | odkaz na autora = | titul = Prehľad dejín Ruska | url = https://fphil.uniba.sk/index.php?id=6791 | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> (rus. смутное время – smutnoe vremja = smutné obdobie/časy, смута - smuta) je obdobie [[dejiny Ruska|dejín Ruska]] v rokoch [[1598]] až [[1613]] resp. [[1584]] – [[1618]], ktoré bolo poznačené prírodnými katastrofami, občianskou vojnou so samozvanými cármi ([[Lžidimitrij I. (Rusko)|Lžidimitrij I.]] a II.), rusko-poľskými a rusko-švédskymi konfliktami, ktoré až do 20. storočia predstavovali najhoršiu krízu v dejinách krajiny. Toto obdobie možno zjednodušene ohraničiť smrťou cára Ivana IV. (1584), resp. jeho slabomyselného nasledovníka Fiodora I. (1598) a jeho koniec predstavovalo zvolenie Michaila Romanova za ruského cára (1613).<ref name=CamHist>{{Citácia knihy | priezvisko = Perrie | meno = Maureen | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Lieven | meno2 = D. C. B. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Suny | meno3 = Ronald Grigor | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = The Cambridge History of Russia: Volume 1, From Early Rus' to 1689 | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 2006 | počet strán = 800 | url = | isbn = 978-0-521-81227-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=ERH>{{Citácia knihy | priezvisko = Millar | meno = James R. | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopedia of Russian History | vydanie = | vydavateľ = Macmillan Reference | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 2000 | url = | isbn = 978-0-02-865693-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>


Termín smuta (rus. смута) sa objavoval v ruskej histografii a dobových dokumentoch od 17. storočia. V inojazyčnej literatúre sa často objavovalo označenie obdobie zmätkov (ang. Time of troubles). [[Sovietska histografia]] spájala toto obdobie predovšetkým s roľníckymi povstaniami a povstaním [[Ivan Isaevič Bolotnikov|Bolotnikova]] (1606 – 1607), čím mu dodávala rámec triedneho boja.
Termín smuta (rus. смута) sa objavoval v ruskej histografii a dobových dokumentoch od 17. storočia. V inojazyčnej literatúre sa často objavovalo označenie obdobie zmätkov (ang. Time of troubles). [[Sovietska histografia]] spájala toto obdobie predovšetkým s roľníckymi povstaniami a povstaním [[Ivan Isaevič Bolotnikov|Bolotnikova]] (1606 – 1607), čím mu dodávala rámec triedneho boja.

Verzia z 15:23, 14. apríl 2021

Obdobie smuty, smuta alebo obdobie zmätkov[1] (rus. смутное время – smutnoe vremja = smutné obdobie/časy, смута - smuta) je obdobie dejín Ruska v rokoch 15981613 resp. 15841618, ktoré bolo poznačené prírodnými katastrofami, občianskou vojnou so samozvanými cármi (Lžidimitrij I. a II.), rusko-poľskými a rusko-švédskymi konfliktami, ktoré až do 20. storočia predstavovali najhoršiu krízu v dejinách krajiny. Toto obdobie možno zjednodušene ohraničiť smrťou cára Ivana IV. (1584), resp. jeho slabomyselného nasledovníka Fiodora I. (1598) a jeho koniec predstavovalo zvolenie Michaila Romanova za ruského cára (1613).[2][3]

Termín smuta (rus. смута) sa objavoval v ruskej histografii a dobových dokumentoch od 17. storočia. V inojazyčnej literatúre sa často objavovalo označenie obdobie zmätkov (ang. Time of troubles). Sovietska histografia spájala toto obdobie predovšetkým s roľníckymi povstaniami a povstaním Bolotnikova (1606 – 1607), čím mu dodávala rámec triedneho boja.

Príčiny

Starší syn Ivana IV. cárovič Ivan zomrel v roku 1581, keď ho v hádke zabil vlastný otec.[4] Cár Ivan IV., ktorý zomrel v roku 1584 po sebe zanechal ako nasledovníka slabého Fiodora I. a rad nevyriešených problémov, medzi ktoré patrila opričnina - politika boja s odbojnými bojarmi a livónska vojna.[5] Faktickým vládcom počas panovania Fiodora I. bol jeho oficiálny poručník, bývalý radca Ivana IV. Boris Godunov. V roku 1591 zomrel, pravdepodobne pri epileptickom záchvate, brat cára Fiodora cárovič Dmitrij. Po smrti Fiodora I. v roku 1598 bol za nového cára zvolený Boris Godunov. Legitimita jeho nároku na cársky trón bola sporná.

V rokoch 1601 až 1603 zaznamenané roky veľkej neúrody a veľmi chladné letá, počas ktorých niekoľkokrát napadol sneh.[6] Tieto mali za následok katastrofický hladomor. Niektoré zdroje uvádzajú, že mohla zomrieť až 1/3 vtedajšieho obyvateľstva.[3] Hladomor mal za následok nepokoje, rabovanie a rozšírenie zbojníctva. Jedna z najväčších bánd atamana Cholopka mala cez 600 členov. V súčasnosti sa dávajú tieto chladné roky do súvisu s erupciou sopku Huaynaputina v Peru.

Lžidimitrij I.

V priebehu roku 1604 sa začali šíriť fámy o tom, že cárovič Dmitrij sa vyhol smrti a je na žive. Objavil sa samozvaný cár tzv. Lžidmitrij, ktorý získal podporu Poliakov a Litovcov a vpadol do Ruska zo západu so záporožskými kozákmi a podporou poľských dobrovoľníkov. Rýchlo si získal podporu napr. v Moravsku, Černigove a Putivle. Počas bojov s Lžidmitrijom Godunov 23. apríla 1605 zomrel prirodzenou smrťou. Po zavraždení Godunovho následníka trónu cároviča Fiodora Borisoviča a Godunovovej manželky Lžidmitrij v lete 1605 slávnostne vtiahol do Moskvy, kde ho vítal bojar Bogdan Beľskij. Lžidmitrij bol korunovaný za cára. Ako jediný z cárov v histórii Ruska získal cársky stolec za pomoci vojenského ťaženia a ľudového povstania. Jeho vláda však nemala dlhé trvanie.

Nárokovanie trónu Lžidmitrija však malo rad oponentov, z ktorých najvýznamnejší novgorodský vojvoda Vasilij Ivanovič Šujskij a jeho bratov. Šujskij bol najprv odsúdený na trest smrti. No tento trest neskôr zmenili na vyhnanstvo.[7] K oponentom Lžidimitria sa neskôr pridali aj Vasilij Golovin a Ivan Kurakin. Lžidmitrij bol napokon 27. mája 1606 pri Moskovčanmi zvrhnutý a zavraždený. Na trón následne nastúpil Vasilij Ivanovič Šujskij (Vasilij IV.).

Bolotnikovove povstanie

V krajine sa však rozhoreli ďalšie povstania, ktoré mal čiastočne na svedomí Michail Molčanov, bývalý Lžidimitriov blízky spolupracovník, ktorý po smrti Lžidimitria utiekol do Putivlu a neskôr do Poľského Samboru, kde rozširoval fámy, že cár Lžidimitri je stále nažive. Medzi najväčšie povstanie patrilo Bolotnikovove povstanie v roku 1606. Ivan Bolotnikov bol bývalý nevoľník a kozák, ktorý tvrdil, že sa v Sambore stretol s cárom Dimitriom, ktorý ho poveril vedením jeho armády. Bolotnikove vojsko, bolo rozdelené na dva prúdy a smerovalo v lete 1607 k Moskve. Hlavný prúd viedol Bolotnikov, menšiu armádu pochodujúcu inou cestou viedol drobný šľachtic Istoma Paškov, ku ktorému sa v Riazani pridali oddiely Prokopia Liapunova. Povstalci asi mesiac obliehali Moskvu a podľa niektorých zdrojov viedli aktivity smerujúce k protifeudálnemu povstaniu, ktoré však neboli úspešné. Keď 2. decembra 1606 Vasilij Šujskij uskutočnil proti obliehateľom útok z mesta, Paškov a Liapunov prešli na jeho stranu Šujského a Bolotnikov bol nútený ustúpiť do Kalugy. Povstanie sa medzitým rozšírilo po rozsiahlych oblastiach európskeho Ruska a dostalo sa aj do Povolžia. Bolotnikov zatiaľ s pomerne veľkou armádou bránil v Tulu, kde ho napokon cárske vojsko 10. októbra 1607 prinútilo kapitulovať. Porazeného Bolotnikova Vasilij Šujskij dal oslepiť a napokon utopiť v Kargopole, kde bol vyhnaný.

Ešte pred smrťou Lžidimitria I. v roku 1606 jeden z kozákov na rieke Terek, Ilia Korovin, bol vyhlásený za cároviča Petra, neexistujúceho syna cára Fiodora Ivanoviča. Kozáci a falošný cárovič Peter však podporovali Lžidimitria I. Neskôr po zistení, že ten bol popravený podporovali vojsko Bolotnikovho veliteľa Grigoria Šachovského a napokon aj samotného Bolotnikova. Podarilo sa im vyvolať povstanie proti Vasiliovi Šujskému v Astrachani, významnom prístave v Kaspickom mori, a viedli rozsiahle protifeudálne povstanie naprieč dolným Povolžím. Peter bol zajatý s Bolotnikovom v Tule a popravený v roku 1608 v Moskve.

Lžidimitrij II.

Zvesti o zázračnej záchrane cára Dimitria neutíchali. V lete 1607 ešte v priebehu Bolotnikovej revolty sa v meste Starodub (Brianská oblasť) objavil nový samozvanec, ktorý vošiel do histórie ako Lžidimitrij II. O jeho pôvode sa dodnes vedú spory. Vzhľadom bol veľmi podobný Lžidimitriovi I. Nový samozvanec mal podporou poľského kráľa Žigmunda III a kozáckeho atamana I.I. Zaruckého. Najprv postupoval na pomoc Bolotnikovým vojskám obkľúčeným v Tvere, ale tie medzitým Šujského vojsko porazilo. Následne začal v lete 1608 postupovať na Moskvu. Obsadiť Moskvu sa mu nepodarilo a jeho vojsko a časť jemu verných bojarov sa utáborila v neďalekom mestečku Tušino. Bol preto neskôr nazývaný Tušinský zlodej. Obliehanie Mosvky trvalo 21 mesiacov. Počas tohto obdobia začali do krajiny zo západu prenikať poľské vojská, ktoré začali v mnohých severozápadných mestách Ruska vyberať dane a prinútili viaceré mestá aby živili poľské vojsko.

Zahraničná intervencia

Šujský s vernými bojarmi, vedomý si nemožnosti súčasnej likvidácie Lžidimitria II. ako aj boja proti Poľsku a Švédsku zároveň, uzavrel v roku 1609 so Švédmi mier, vzdajúc sa nárokov na pobrežie Baltského mora. Získal za to však kontingent švédskeho vojska, ktorý využil k boju proti Poliakom. Medzitým poľské vojsko Žigmunda III. vyhlásilo Rusku oficiálne vojnu a vpadlo do zo západu do krajiny. Na jeseň 1609 začalo 20 mesačné obliehanie Smolenska. Žigmund III. žiadal Lžidimitria II. aby so svojim vojskom prišiel na pomoc Poliakom. Tušinský tábor sa rozpadol, Lžidimitrij II. utiekol do do mesta Kaluga, kde ho onedlho zavraždili. Časť bojarov verná Lžidimitrijovi vyhlásila Žigmundovho syna Vladislava za následníka cárskeho trónu.

Počas leta 1610 začali poľské vojská postupovať na Moskvu. Porazili vojská Vasilia Šujského

Referencie

  1. Matejko, Ľ. Prehľad dejín Ruska [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2021-04-14]. Dostupné online.
  2. PERRIE, Maureen; LIEVEN, D. C. B.; SUNY, Ronald Grigor. The Cambridge History of Russia: Volume 1, From Early Rus' to 1689. [s.l.] : Cambridge University Press, 2006. 800 s. ISBN 978-0-521-81227-6.
  3. a b MILLAR, James R.. Encyclopedia of Russian History. [s.l.] : Macmillan Reference, 2003. 2000 s. ISBN 978-0-02-865693-9.
  4. Orlov, A. S., Georgiev, V. A., Georgieva, N. G., Sivochina, T. A., 2000: Istoria Rossii. Prospekt, Moskva. s. 85 – 97
  5. Смутное время [online]. megabook.ru, [cit. 2019-05-12]. Dostupné online.
  6. БОРИСЕНКОВ, Евгений Пантелеймонович. Tysiačiletnjaja letopis neobyčajnych javlenij prirody / Тысячелетняя летопись необычайных явлений природы. [s.l.] : Мысль, 1988. 522 s. ISBN 978-5-244-00212-6. (ruština)
  7. Perrie, M., 2006, The Time of Troubles (1603–1613). in PERRIE, Maureen; LIEVEN, D. C. B.; SUNY, Ronald Grigor. The Cambridge History of Russia: Volume 1, From Early Rus' to 1689. [s.l.] : Cambridge University Press, 2006. 800 s. ISBN 978-0-521-81227-6. S. 409 – 431. (anglický)