Spoluhláska: Rozdiel medzi revíziami
Riadok 302: | Riadok 302: | ||
| |
| |
||
| |
| |
||
| |
| |
||
| [ʝ]<br>[j] |
| [ʝ]<br>[j] |
||
| |
| |
||
| |
| |
||
| |
| |
||
|- style="font-size:120%" |
|- style="font-size:120%" |
Verzia z 02:25, 18. apríl 2021
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Spoluhláska alebo konsonant je hláska, ktorá:
- z fyziologického hľadiska: je tvorená prechodom vzduchového prúdu rečovými ústrojmi tak, že premáha rozličné prekážky
- z akustického a percepčného hľadiska: má nízku mieru sonórnosti (nižšiu ako samohláska) a má šumovú (neperiodickú) zložku
- z gramatického hľadiska: nie je slabikotvorná
Slovenčina
Zoznam a transkripcia
Spoluhlásky v pravom slova zmysle (=spoluhláskové zvuky)
V slovenčine sa vyskytujú nasledujúce spoluhlásky v pravom slova zmysle (t.j. spoluhláskové zvuky). Uvedené sú tu hlásky, príp. alofóny (nie fonémy, ani grafémy):[1][2]
hláska | zodpovedajúce písmeno (príklad) | ||
---|---|---|---|
slovenská transkripcia | základná transkripcia podľa IPA |
špecifickejšia transkripcia podľa IPA | |
[b] | [b] | [b] | b (baran), c (vstúpme) |
[c] | [t͡s](=[t͜s], [ts]) | [t̻͡s̻] (=[t̻͜s̻],[t̻s̻]) | c (cena), dz (prechádzka) |
[č](=[ç]) | [t͡ʃ] (=[t͜ʃ],[tʃ]) | [t̺͡ʃ̺](=[t̺͜ʃ̺],[t̺ʃ̺] ) | č (čakať), dž (imidž) |
[d] | [d] | [d̻] | d (dom), t (kliatba) |
[ď] (=[dˇ],[ḑ],[ᶁ],[d,]) | [ɟ] (in. [dj]) |
[ɟ] (in. [d̻j],[dj3],[d̻j3], ≈[ɟj-1]) |
ď (ďakujem), d (desať), ť (desaťročie) |
[ʒ] (=[d͡z]) | [d͡z](=[d͜z],[dz]) | [d̻͡z̻](=[d̻͜z̻],[d̻z̻]) | dz (hádzať), c (hocako) |
[ǯ] (=[d͡z̦]) | [d͡ʒ] (=[d͜ʒ],[dʒ]) | [d̺͡ʒ̺] (=[d̺͜ʒ̺],[d̺ʒ̺] ) | dž (džem), č (liečba) |
[f] | [f] | [f] | f (farba), v (včela) |
[g] (=[g]) | [ɡ] (=[g]) | [ɡ] (=[g]) | g (guma), k (kde), q (Rafiq budí) sčasti: X (exil) |
[h] (=[ɦ]) | [ɦ] | [ɦ] | h (noha), ch (výťah) |
[x] | [x] | [x] | ch (chata) |
[ɣ] | [ɣ] | [ɣ] | ch (achjaj), h (bohvie) |
[j] | [j] | [j] | j (jama) |
[(j)](=[/j/], [j]) | [ʝ] | [ʝ] | j (prijímať) |
[ĭ](=[ǐ],[i̯]) | [j̞] (≈[ĭ̞]≈[ɪ̯]) | [j̞] (≈[ĭ̞]≈[ɪ̯]) | j (kraj), i (detail) |
[k] | [k] | [k] | k (ruka), g (mozog), sčasti: q (tequila, status quo), x (taxi) |
[l] | [l] | [l̺] | l (lampa) |
[l̥] | [l̩] | [l̩̺] | l (vlk) |
[ĺ] (=[l:], [ĺ̥]) | [lː] (=[l̩ː]) | [l̩̺ː] | ĺ (vĺča) |
[ľ] (=[lˇ],[ļ],[ᶅ],[l,]) | [lj] al. [ʎ] (in. [lj]) | [l̺j](=[lj1],[l̺j1]) al. [ʎ] (in. [lj3],[l̺j3]) | ľ (veľa), l (lesný) |
[m] | [m] | [m] | m (mama), n (hanba) |
[ |
[ɱ] | [ɱ] | m (amfiteáter) |
[n] | [n] | [n̺] | n (nos) |
[ȵ] (=[n̥], [ |
[n̞] | [n̻̞] | n (banský) |
[ŋ] | [ŋ] | [ŋ] | n (banka) |
[ |
[ŋ̞](=[ɰ̃]) | [ŋ̞](=[ɰ̃]) | n (melanchólia) |
[ň] (=[ņ],[ᶇ],[n,]) | [ɲ] (in. [nj]) |
[ɲ] (in. [n̻j],[nj3], [n̻j3]) |
ň (ňuchať), n (nebo) |
[p] | [p] | [p] | p (para), b (dub) |
[r] | [ɾ] | [ɾ̺] | r (rak) |
[r̥] | [r]([r̩]) | [r̩̺] | r (krmivo) |
[ŕ] (=[r:], [ŕ̥]) | [rː] (=[r̩ː]) | [r̩̺ː] | ŕ (vŕba) |
[s] | [s] | [s̻] | s (sen), z (bozk) sčasti: x (taxi) |
[š] | [ʃ] | [ʃ̺] | š (šanca), ž (krádež) |
[t] | [t] | [t̻] | t (tabuľa), d (podkova) |
[ť] (=[tˇ],[ţ],[ƫ],[t,]) | [c] (in. [tj]) |
[c] (in. [t̻j],[tj3],[t̻j3], ≈[cj-1]) |
ť (ťava), ď (loďka), t (teplý) |
[w] | [v] | [v] | v (vdova), f (šéfredaktor) sčasti: q (status quo) |
[v] | [ʋ] | [ʋ] | v (slovo), w (watt) |
[ŭ] (= [ǔ],[u̯]) | [w] (≈[ŭ̞]≈[ʊ̯ ]) | [w] (≈[ŭ̞]≈[ʊ̯ ]) | v (dav), u (peknou), w (cowboy) |
[z] | [z] | [z̻] | z (zima), s (prosba) sčasti: X (exil) |
[ž] | [ʒ] | [ʒ̺] | ž (život), š (nášho) |
Vysvetlivka: in. znamená "podľa iných názorov"
Spoluhláskové grafémy
Spisovná slovenčina používa tieto spoluhláskové grafémy (spoluhláskové písmená): b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ľ, ĺ, m, n, ň, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, v, w, x, z, ž.
Slabikotvornosť
V slovenčine môžu byť niektoré spoluhlásky (a ich obmeny) aj slabikotvorné, a teda z gramatického hľadiska samohláskami. Sú to r, ŕ, l a ĺ.
Delenia
Tabulárny prehľad niektorých základných delení
Tabuľka zobrazuje tradičné delenie hlások spisovnej slovenčiny a vedecký prepis do Medzinárodnej fonetickej abecedy (IPA) z roku 2004.[2][3]
bilabiálne (= oboj- perné, perno- perné) |
labio- dentálne (= perno- zubné) |
pre- alveolárne (= predo- ďasnové, alveolárne v už. zmysle, ďasňové v už. zmysle) |
post- aveolárne (= zadoďasnové) |
palatálne (= tvrdo- podnebné, predo- podnebné, mäkké) |
velárne (=mäkko- podnebné, zado- podnebné) |
laryn- gálne (=hrta- nové) |
||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
neznelé | párové | (čisto) šumové | [p] | [f] | [t] | [s] | [c] | [š] | [č] | [ť] | [k] | [x] | ústne | |||||||||
znelé | šumovo-tónové | [b] | [w] | [d] | [z] | [ʒ] | [ž] | [ǯ] | [ď] | [g] | [ɣ] | [h] | ||||||||||
nepárové | [ʝ] [j] |
|||||||||||||||||||||
tónové (=zvučné, sonórne) |
[ŭ] | [v] | [r] [r̥] [ŕ̥] |
[l] [l̥] [ĺ̥] |
[ľ] | [ĭ] |
| |||||||||||||||
[m] | [ɱ] | [n] | [ȵ] | [ň] | [ŋ] | [n] | nosové | |||||||||||||||
Z | Ú-V | Z | Ú-V | Z | Ú-V | ZÚ | Ú-K | Ú-B | Ú-V | ZÚ | Z | Ú-B | Ú-V | Z | Ú-V | Ú-V |
Vysvetlivka skratiek:
Delenie spoluhlások podľa miesta artikulácie:
- Z = záverové spoluhlásky (=okluzívy)
- ZÚ = záverovo-úžinové spoluhlásky (=polozáverové spoluhlásky, afrikáty)
- Ú = úžinové spoluhlásky v širšom zmysle (=konstriktívy v širšom zmysle):
- V = vlastné úžinové spoluhlásky (=úžinové spoluhlásky [=konstriktívy] v užšom zmysle) a nosové úžinové spoluhlásky
- B = bokové spoluhlásky (=laterály)
- K = kmitavé spoluhlásky (=vibranty)
Delenie podľa párovosti
podľa Kráľ (2009, s. 40, 54) | párové | nepárové | ||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
znelé spoluhlásky | b | d | ď | g | dz | dž | z | ž | ch [ɣ] | v | h | m | n | ň | l | ĺ | ľ | r | ŕ | j |
neznelé spoluhlásky | p | t | ť | k | c | č | s | š | ch [x] | f | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – |
Delenie podľa zvučnosti
- sonóry (zvučné spoluhlásky, tónové spoluhlásky) sú nepárové spoluhlásky plus tzv. polosamohlásky: i, u.
- nezvučné spoluhlásky = párové spoluhlásky
Delenie podľa spôsobu artikulácie
úžinové spoluhlásky | f | v | s | z | c | dz | š | ž | č | dž | j | ch | h |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
záverové spoluhlásky | p | b | m | t | d | n | ť | ď | ň | k | 1 |
Zo záverových sú m, n, ň tzv. nosové spoluhlásky
Pravopisné delenie spoluhláskových grafém
tvrdé spoluhlásky | h | ch | k | g | d | t | n | l | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
mäkké spoluhlásky | ď | ť | ň | ľ | dž | č | š | ž | dz | c | j |
obojaké spoluhlásky | b | m | p | r | s | v | z | f |
Poznámky
- ↑ [
n] je tu uvedené preto, lebo [ȵ](IPA [n̞]) a [n] (IPA [ŋ̞]) sa niekedy (najmä v starších textoch) považujú za jednu hlásku, ktorá sa označuje [n].
Zdroje
- ↑ Kráľ 2009, s. 38
- ↑ a b Pavlík 2004, s. 87–109
- ↑ Tabuľka pochádza z (Kráľ a Sabol 1989). Pri niektorých hláskach v zátvorkách je novší spôsob prepisu, ktorý je v (Kráľ 2009). IPA prepis je z (Pavlík 2004, s. 88) a predstavuje zložitejšiu (vedeckú) verziu zápisu, s príslušnými doplňujúcimi diakritickými znamienkami. Na zjednodušenú verziu, použiteľnú v bežnom vyučovacom procese (a aj inde), sa zatiaľ čaká (Pavlík 2004, s. 107). Kráľove znaky väčšiny foném a spôsob transliterácie vychádzajú zo staeho transliteračného systému, ktorý bol vytvorený pre domáce pedagogické potreby a odzrkadľoval typografické možnosti u nás začiatkom druhej polovice 20. storočia (Pavlík 2004, s. 88).
Pozri aj
Literatúra
- Kráľ, Ábel; Sabol, Ján (1989), Fonetika a fonológia, Bratislava: SPN, ISBN 8008000368
- Kráľ, Ábel (2009), Pravidlá slovenskej výslovnosti, Martin: Matica slovenská, ISBN 9788070909072
- Pavlík, Radoslav (2004), „Slovenské hlásky a medzinárodná fonetická abeceda“, Jazykovedný časopis (55): 87 – 109, http://www.juls.savba.sk/ediela/jc/2004/2/jc2004_2.pdf, dost. 17. júl 2010