Spoluhláska: Rozdiel medzi revíziami
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
Nasledujúca tabuľka obsahuje: |
Nasledujúca tabuľka obsahuje: |
||
* v ľavej časti zoznam všetkých spoluhlások v pravom slova zmysle (t.j. spoluhláskových zvukov) v slovenčine, t.j. hlások či alofón (nie foném), a to v troch alternatívnych spôsoboch transkripcie (teda prepisu) |
* v ľavej časti zoznam všetkých spoluhlások v pravom slova zmysle (t.j. spoluhláskových zvukov) v slovenčine, t.j. hlások či alofón (nie foném), a to v troch alternatívnych spôsoboch transkripcie (teda prepisu) |
||
* v pravej časti písmená, ktoré týmto spoluhláskovým zvukom zodpovedajú (t.j. tzv. spoluhláskové grafémy).<ref>{{harvbz|Kráľ|2009|St=38}}</ref><ref name="pavlik-2004_87-109">{{Harvbz|Pavlík|2004|Sst=87–109}}</ref> |
* v pravej časti písmená, ktoré týmto spoluhláskovým zvukom zodpovedajú (t.j. tzv. spoluhláskové grafémy), spolu s príkladmi ich výskytu.<ref>{{harvbz|Kráľ|2009|St=38}}</ref><ref name="pavlik-2004_87-109">{{Harvbz|Pavlík|2004|Sst=87–109}}</ref> |
||
{| class="wikitable"|font-size:12px| |
{| class="wikitable"|font-size:12px| |
Verzia z 03:11, 18. apríl 2021
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Spoluhláska alebo konsonant je hláska, ktorá:
- z fyziologického hľadiska: je tvorená prechodom vzduchového prúdu rečovými ústrojmi tak, že premáha rozličné prekážky
- z akustického a percepčného hľadiska: má nízku mieru sonórnosti (nižšiu ako samohláska) a má šumovú (neperiodickú) zložku
- z gramatického hľadiska: nie je slabikotvorná
Slovenčina
Zoznam a transkripcia
Spoluhlásky v pravom slova zmysle (=spoluhláskové zvuky)
Nasledujúca tabuľka obsahuje:
- v ľavej časti zoznam všetkých spoluhlások v pravom slova zmysle (t.j. spoluhláskových zvukov) v slovenčine, t.j. hlások či alofón (nie foném), a to v troch alternatívnych spôsoboch transkripcie (teda prepisu)
- v pravej časti písmená, ktoré týmto spoluhláskovým zvukom zodpovedajú (t.j. tzv. spoluhláskové grafémy), spolu s príkladmi ich výskytu.[1][2]
hláska | zodpovedajúce písmeno (príklad) | ||
---|---|---|---|
slovenská transkripcia | základná transkripcia podľa IPA |
špecifickejšia transkripcia podľa IPA | |
[b] | [b] | [b] | b (baran), c (vstúpme) |
[c] | [t͡s](=[t͜s], [ts]) | [t̻͡s̻] (=[t̻͜s̻],[t̻s̻]) | c (cena), dz (prechádzka) |
[č](=[ç]) | [t͡ʃ] (=[t͜ʃ],[tʃ]) | [t̺͡ʃ̺](=[t̺͜ʃ̺],[t̺ʃ̺] ) | č (čakať), dž (imidž) |
[d] | [d] | [d̻] | d (dom), t (kliatba) |
[ď] (=[dˇ],[ḑ],[ᶁ],[d,]) | [ɟ] (in. [dj]) |
[ɟ] (in. [d̻j],[dj3],[d̻j3], ≈[ɟj-1]) |
ď (ďakujem), d (desať), ť (desaťročie) |
[ʒ] (=[d͡z]) | [d͡z](=[d͜z],[dz]) | [d̻͡z̻](=[d̻͜z̻],[d̻z̻]) | dz (hádzať), c (hocako) |
[ǯ] (=[d͡z̦]) | [d͡ʒ] (=[d͜ʒ],[dʒ]) | [d̺͡ʒ̺] (=[d̺͜ʒ̺],[d̺ʒ̺] ) | dž (džem), č (liečba) |
[f] | [f] | [f] | f (farba), v (včela) |
[g] (=[g]) | [ɡ] (=[g]) | [ɡ] (=[g]) | g (guma), k (kde), q (Rafiq budí) sčasti: X (exil) |
[h] (=[ɦ]) | [ɦ] | [ɦ] | h (noha), ch (výťah) |
[x] | [x] | [x] | ch (chata) |
[ɣ] | [ɣ] | [ɣ] | ch (achjaj), h (bohvie) |
[j] | [j] | [j] | j (jama) |
[(j)](=[/j/], [j]) | [ʝ] | [ʝ] | j (prijímať) |
[ĭ](=[ǐ],[i̯]) | [j̞] (≈[ĭ̞]≈[ɪ̯]) | [j̞] (≈[ĭ̞]≈[ɪ̯]) | j (kraj), i (detail) |
[k] | [k] | [k] | k (ruka), g (mozog), sčasti: q (tequila, status quo), x (taxi) |
[l] | [l] | [l̺] | l (lampa) |
[l̥] | [l̩] | [l̩̺] | l (vlk) |
[ĺ] (=[l:], [ĺ̥]) | [lː] (=[l̩ː]) | [l̩̺ː] | ĺ (vĺča) |
[ľ] (=[lˇ],[ļ],[ᶅ],[l,]) | [lj] al. [ʎ] (in. [lj]) | [l̺j](=[lj1],[l̺j1]) al. [ʎ] (in. [lj3],[l̺j3]) | ľ (veľa), l (lesný) |
[m] | [m] | [m] | m (mama), n (hanba) |
[ |
[ɱ] | [ɱ] | m (amfiteáter) |
[n] | [n] | [n̺] | n (nos) |
[ȵ] (=[n̥], [ |
[n̞] | [n̻̞] | n (banský) |
[ŋ] | [ŋ] | [ŋ] | n (banka) |
[ |
[ŋ̞](=[ɰ̃]) | [ŋ̞](=[ɰ̃]) | n (melanchólia) |
[ň] (=[ņ],[ᶇ],[n,]) | [ɲ] (in. [nj]) |
[ɲ] (in. [n̻j],[nj3], [n̻j3]) |
ň (ňuchať), n (nebo) |
[p] | [p] | [p] | p (para), b (dub) |
[r] | [ɾ] | [ɾ̺] | r (rak) |
[r̥] | [r]([r̩]) | [r̩̺] | r (krmivo) |
[ŕ] (=[r:], [ŕ̥]) | [rː] (=[r̩ː]) | [r̩̺ː] | ŕ (vŕba) |
[s] | [s] | [s̻] | s (sen), z (bozk) sčasti: x (taxi) |
[š] | [ʃ] | [ʃ̺] | š (šanca), ž (krádež) |
[t] | [t] | [t̻] | t (tabuľa), d (podkova) |
[ť] (=[tˇ],[ţ],[ƫ],[t,]) | [c] (in. [tj]) |
[c] (in. [t̻j],[tj3],[t̻j3], ≈[cj-1]) |
ť (ťava), ď (loďka), t (teplý) |
[w] | [v] | [v] | v (vdova), f (šéfredaktor) sčasti: q (status quo) |
[v] | [ʋ] | [ʋ] | v (slovo), w (watt) |
[ŭ] (= [ǔ],[u̯]) | [w] (≈[ŭ̞]≈[ʊ̯ ]) | [w] (≈[ŭ̞]≈[ʊ̯ ]) | v (dav), u (peknou), w (cowboy) |
[z] | [z] | [z̻] | z (zima), s (prosba) sčasti: X (exil) |
[ž] | [ʒ] | [ʒ̺] | ž (život), š (nášho) |
Vysvetlivka: in. znamená "podľa iných názorov"
Pokiaľ ide o vzťah slovenskej transkripcie a transkripcie podľa IPA, podľa Pavlíka 2004: Súčasná slovenská fonetická transkripcia kombinuje znaky IPA a znaky slovenskej abecedy. Je to výsledok jednak historických činiteľov (otázka vzniku slovenskej transkripcie, jej vývoja a tradície) a jednak problém technických možností tlačiarní v minulosti.... Okrem toho, slovenská fonetická transkripcia bola vytvorená najmä pre účely pedagogickej praxe a rešpektuje praktické potreby domáceho používateľa. IPA sa dnes v slovenských fonetických prácach (vedecko-teoretického zamerania) bežne nepoužíva. (Pavlík 2004, s. 88).
Spoluhláskové grafémy
Spisovná slovenčina používa tieto spoluhláskové grafémy (spoluhláskové písmená): b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ľ, ĺ, m, n, ň, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, v, w, x, z, ž.
Delenia
Tabulárny prehľad niektorých základných delení
Nižšie uvedená tabuľka je jednou z mnohých možností tabuľkového zobrazenia niektorých tradičných delení spoluhlások spisovnej slovenčiny. Spoluhlásky sú vyjadrené pomocou slovenskej transkripcie (ekvivalenty v IPA pozri vyššie). Tabuľka pochádza primárne z (Kráľ a Sabol 1989).
bilabiálne (= oboj- perné, perno- perné) |
labio- dentálne (= perno- zubné) |
pre- alveolárne (= predo- ďasnové, alveolárne v už. zmysle, ďasňové v už. zmysle) |
post- aveolárne (= zadoďasnové) |
palatálne (= tvrdo- podnebné, predo- podnebné, mäkké) |
velárne (=mäkko- podnebné, zado- podnebné) |
laryn- gálne (=hrta- nové) |
||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
neznelé | párové | (čisto) šumové | [p] | [f] | [t] | [s] | [c] | [š] | [č] | [ť] | [k] | [x] | ústne | |||||||||
znelé | šumovo-tónové | [b] | [w] | [d] | [z] | [ʒ] | [ž] | [ǯ] | [ď] | [g] | [ɣ] | [h] | ||||||||||
nepárové | [ʝ] [j] |
|||||||||||||||||||||
tónové (=zvučné, sonórne) |
[ŭ] | [v] | [r] [r̥] [ŕ̥] |
[l] [l̥] [ĺ̥] |
[ľ] | [ĭ] |
| |||||||||||||||
[m] | [ɱ] | [n] | [ȵ] | [ň] | [ŋ] | [n] | nosové | |||||||||||||||
Z | Ú-V | Z | Ú-V | Z | Ú-V | ZÚ | Ú-K | Ú-B | Ú-V | ZÚ | Z | Ú-B | Ú-V | Z | Ú-V | Ú-V |
Vysvetlivka skratiek:
Delenie spoluhlások podľa miesta artikulácie:
- Z = záverové spoluhlásky (=okluzívy)
- ZÚ = záverovo-úžinové spoluhlásky (=polozáverové spoluhlásky, afrikáty)
- Ú = úžinové spoluhlásky v širšom zmysle (=konstriktívy v širšom zmysle):
- V = vlastné úžinové spoluhlásky (=úžinové spoluhlásky [=konstriktívy] v užšom zmysle) a nosové úžinové spoluhlásky
- B = bokové spoluhlásky (=laterály)
- K = kmitavé spoluhlásky (=vibranty)
Delenie podľa párovosti
podľa Kráľ (2009, s. 40, 54) | párové | nepárové | ||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
znelé spoluhlásky | b | d | ď | g | dz | dž | z | ž | ch [ɣ] | v | h | m | n | ň | l | ĺ | ľ | r | ŕ | j |
neznelé spoluhlásky | p | t | ť | k | c | č | s | š | ch [x] | f | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – |
Delenie podľa zvučnosti
- sonóry (zvučné spoluhlásky, tónové spoluhlásky) sú nepárové spoluhlásky plus tzv. polosamohlásky: i, u.
- nezvučné spoluhlásky = párové spoluhlásky
Delenie podľa spôsobu artikulácie
úžinové spoluhlásky | f | v | s | z | c | dz | š | ž | č | dž | j | ch | h |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
záverové spoluhlásky | p | b | m | t | d | n | ť | ď | ň | k | 1 |
Zo záverových sú m, n, ň tzv. nosové spoluhlásky
Pravopisné delenie spoluhláskových grafém
tvrdé spoluhlásky | h | ch | k | g | d | t | n | l | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
mäkké spoluhlásky | ď | ť | ň | ľ | dž | č | š | ž | dz | c | j |
obojaké spoluhlásky | b | m | p | r | s | v | z | f |
Slabikotvornosť
V slovenčine môžu byť niektoré spoluhlásky (a ich obmeny) aj slabikotvorné, a teda z gramatického hľadiska samohláskami. Sú to r, ŕ, l a ĺ.
Poznámky
- ↑ [
n] je tu uvedené preto, lebo [ȵ](IPA [n̞]) a [n] (IPA [ŋ̞]) sa niekedy (najmä v starších textoch) považujú za jednu hlásku, ktorá sa označuje [n].
Zdroje
- ↑ Kráľ 2009, s. 38
- ↑ Pavlík 2004, s. 87–109
Pozri aj
Literatúra
- Kráľ, Ábel; Sabol, Ján (1989), Fonetika a fonológia, Bratislava: SPN, ISBN 8008000368
- Kráľ, Ábel (2009), Pravidlá slovenskej výslovnosti, Martin: Matica slovenská, ISBN 9788070909072
- Pavlík, Radoslav (2004), „Slovenské hlásky a medzinárodná fonetická abeceda“, Jazykovedný časopis (55): 87 – 109, http://www.juls.savba.sk/ediela/jc/2004/2/jc2004_2.pdf, dost. 17. júl 2010