Ernest Johann Biron: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odobratá Kategória:Regenti Ruska; pridaná Kategória:Regenti Ruskej ríše pomocou použitia HotCat
fix link
Riadok 35: Riadok 35:


== Detstvo a mladosť ==
== Detstvo a mladosť ==
Druhý syn Carla von Bűhrena a Hedvigy-Kataríny von der Raab sa narodil 23. novembra 1690 v rodinnej usadlosti Kalnciems v Kurónsku (dnes [[Lotyšsko]]). Písomné záznamy o jeho živote do roku [[1718]] sú iba útržkovité a ťažko overiteľné. Traduje sa, že mladého Ernesta Johanna poslali študovať na [[univerzita|univerzitu]] v Königsbergu (dnes [[Kaliningrad]], [[Rusko]]), ale jeho meno sa v zoznamoch študentov dodnes nenašlo. [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruský]] generál Christoph Hermann von Manstein vo svojich zápiskoch potvrdzuje, že mladý Biron sa pokúšal získať miesto komorníka na dvore manželky ruského následníka trónu [[Аlexej Petrovič|Alexeja Petroviča]]. Miesto však nezískal pre jeho nízky pôvod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Druhý syn Carla von Bűhrena a Hedvigy-Kataríny von der Raab sa narodil 23. novembra 1690 v rodinnej usadlosti Kalnciems v Kurónsku (dnes [[Lotyšsko]]). Písomné záznamy o jeho živote do roku [[1718]] sú iba útržkovité a ťažko overiteľné. Traduje sa, že mladého Ernesta Johanna poslali študovať na [[univerzita|univerzitu]] v Königsbergu (dnes [[Kaliningrad]], [[Rusko]]), ale jeho meno sa v zoznamoch študentov dodnes nenašlo. [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruský]] generál Christoph Hermann von Manstein vo svojich zápiskoch potvrdzuje, že mladý Biron sa pokúšal získať miesto komorníka na dvore manželky ruského následníka trónu [[Alexej Petrovič|Alexeja Petroviča]]. Miesto však nezískal pre jeho nízky pôvod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = von Manstein
| priezvisko = von Manstein
| meno = Christoph Hermann
| meno = Christoph Hermann

Verzia z 09:07, 21. apríl 2021

Ernest Johann Biron
Ernest Johann Biron
Bývalý vojvoda kurónsky a zemgalský
V úrade
1737 – 1740
Peter Biron Nástupca
Biografické údaje
Narodenie23. november 1690
Kalnciems, Kurónsko
Úmrtie17. december 1772 (82 rokov)
Mitava, Kurónsko
Rodina
DetiPeter Biron
Odkazy
Spolupracuj na CommonsErnest Johann Biron
(multimediálne súbory)

Ernest Johann Biron alebo aj Ernst Johann von Bűhren (* 23. november 1690, Kalnciems, Kurónsko  – † 17. december 1772, Mitava (Mitava), Kurónsko) bol kurónsky šľachtic, od roku 1737 kurónsky a zemgalský vojvoda (hlava štátu), milenec ruskej imperátorky Anny I., Počas jej vlády bol najvplyvnejším a najmocnejším mužom Ruského impéria. Nakrátko v roku 1740 bol regentom cára Ivana VI.

Ako imperátorkin favorit s neobmedzenou mocou uplatňoval tvrdý autokratický štýl politiky, ktorý sa do histórie zapísal samostatným pojmom „bironovčina“.

Detstvo a mladosť

Druhý syn Carla von Bűhrena a Hedvigy-Kataríny von der Raab sa narodil 23. novembra 1690 v rodinnej usadlosti Kalnciems v Kurónsku (dnes Lotyšsko). Písomné záznamy o jeho živote do roku 1718 sú iba útržkovité a ťažko overiteľné. Traduje sa, že mladého Ernesta Johanna poslali študovať na univerzitu v Königsbergu (dnes Kaliningrad, Rusko), ale jeho meno sa v zoznamoch študentov dodnes nenašlo. Pruský generál Christoph Hermann von Manstein vo svojich zápiskoch potvrdzuje, že mladý Biron sa pokúšal získať miesto komorníka na dvore manželky ruského následníka trónu Alexeja Petroviča. Miesto však nezískal pre jeho nízky pôvod.[1] Kňažná Natália Dolgoruková, dcéra poľného maršala grófa Borisa Šeremeteva vo svojich pamätiach píše, že Biron ovládal obuvnícke remeslo, ba dokonca mal šiť topánky jej dedkovi, čo sa potvrdilo z viacerých zdrojov.[2]

Počiatky kariéry

Podľa spomienok samotného Birona v roku 1740 to už bolo celých 22 rokov, čo bol v službách imperátorky Anny I., čo nepriamo potvrdzuje, že na jej dvore v Kurónsku sa objavil niekedy okolo roku 1718.[3] Prijali ho na želanie kurónskeho kancelárа Keiserlinga, alebo, podľa iných zdrojov, dvorného radcu a ruského vyslanca v Kurónsku, Petra Michajloviča Bestuževa-Riumina.[4] Biron vykonával funkciu osobného sekretára vojvodkyne, od roku 1720 spravoval v jej mene Vircavu, v roku 1727 bol vymenovaný za osobného komorníka. V roku 1723 sa oženil s dvornou dámou vojvodkyne, Benignou Gotlieb von Trotha, ktorá mu porodila tri deti.

Favorit vojvodkyne i cárovnej

V rámci svojich pracovných povinností, ale aj ako spoločník vojvodkyne Anny Ivanovny, bol Biron niekoľkokrát v Rusku, kde sa na imperátorskom dvore stal známym ako veľký znalec koní.[4]

Keď kurónsku vojvodkyňu Annu Ivanovnu povolali ako následníčku na ruský cársky trón Annu I., zobrala si so sebou do Ruska aj Birona. Pri príležitosti svojej korunovácie vymenovala Ernesta Birona v apríli 1730 vrchným komorníkom (nebola to hodnosť, ale funkcia) „s postavením generála“. Ešte v tom istom roku Biron získal aj titul grófa Svätej ríše rímskej.

S pomocou imperátorky Anny I. bol Ernest Biron zvolený kurónskou šľachtou za nového kurónskeho vojvodu a získal tak titul „z Božej milosti Ernest Johann vojvoda kurónsky“ (vládca Kurónska). Svoju funkciu vykonával Biron z Petrohradu. To jednoznačne potvrdilo iba formálnu nezávislosť Kurónska, ktoré bolo pod priamym vplyvom Ruského impéria. Nič na tom nezmenili ani početné dary pruského kráľa Fridricha Viliama I. či nemeckého kráľa Karola VI. Poľský kráľ August III. túto voľbu len zdvorilo prešiel mlčaním, nakoľko práve Rusko mu dopomohlo k víťazstvu vo Vojne o poľské následníctvo a k poľskému trónu.

Ako imperátorkin favorit s neobmedzenou mocou uplatňoval tvrdý autokratický štýl politiky, ktorý sa do histórie zapísal samostatným pojmom „bironovčina“. Tento štýl presadzovania štátnej moci bol charakteristický prevahou cudzincov (predovšetkým Nemcov) vo všetkých oblastiach štátnej moci a verejného života, drancovanie bohatstva krajiny, špionáž, udavačstvo. Štátnu pokladnicu vyčerpával ohromný mocenský aparát, nehospodárne vládnutie, bezbrehá rozhadzovačnosť dvora na čele s Annou I. Nadvláda cudzincov samozrejme popudzovala ruskú šľachtu a armádu.

Regent cára

16. (27. októbra) 1740 postihol chorú cárovnú Annu I. záchvat a bolo zrejmé, že panovníčka zomiera. K smrteľnej posteli si Anna dala zavolať Ostermanna a Ernesta Birona a v ich prítomnosti podpísala listiny o následníctve niekoľkomesačného Ivana VI. a regentstve Ernesta Birona. O 21.00 hodine 17. (28. októbra) 1740 imperátorka Anna I. ako 48-ročná zomrela a Ernest Johan Biron sa stal najmocnejším mužom Ruského impéria.

Všeobecne možno povedať, že činnosť Ernesta Birona počas vlády Anny I. a stupeň jeho vplyvu na priebeh historických udalostí sa dá len ťažko presne dokázať. Každopádne, myšlienka určiť ho ako regenta maloletého cára Ivana VI. nebola návrhom nemeckej šľachty na ruskom dvore, ale voľbou ruských veľmožov (kabinetného ministra kniežaťa Čerkasského, generálneho prokurátora kniežaťa Trubeckého, kniežaťa Kurakina, grófa Golovkina a obzvlášť Bestuževa-Riumina). Bez ohľadu na to, regentstvo cárovninho favorita bolo čoskoro mnohým tŕňom v oku.

Uväznenie

Už počas prvých dní regentstva vznikli konflikty medzi Bironom a rodičmi malého imperátora Ivana VI. (Anna Leopoldovna a vojvoda Anton Ulrich Brunšvický). Zrodil sa prvý zo série pokusov o palácový prevrat a odstránenie regenta Birona s cieľom dosadiť na jeho miesto vojvodu brunšvického alebo jeho manželku. Biron žiadal o podporu najvyšší štátny orgán „Kabinet ministrov“, „Senát“ i generálny štáb a všetci mu takúto podporu vyslovili. Otcovi imperátora sa tak dostalo ostrých verejných výčitiek od náčelníka „Tajnej kancelárie“ A. I. Ušakova. Medzitým však už svoje služby cárovej matke, Anne Leopoldovne, ponúkol poľný maršal gróf Christoph von Münnich. Münnich za pomoci gardy v noci 8. (19. novembra) 1740 zatkol a uväznil regenta Birona aj s jeho manželkou. Vojvoda kurónsky bol zbavený regentstva a obvinený z neoprávneného zmocnenia sa regentstva, zanedbania starostlivosti o zdravie nebohej panovníčky, snahy vypudiť cársku rodinu z Ruska, prisvojiť si natrvalo ruský trón a utláčať ruský národ. Bol odsúdený na smrť a omilostený Annou Leopoldovnou, novou regentkou a vládkyňou Ruska. Birona poslali do vyhnanstva na Sibír.

Keď sa ujala vlády imperátorka Alžbeta I., ktorej Biron počas svojho vládnutia preukázal niekoľko služieb, rozhodla sa zmierniť mu trest presťahovaním do mesta Jaroslavľ, ale vrátiť sa mu nedovolila. Biron napísal panovníčke rozsiahle zápisky, v ktorých sa vyviňoval zo všetkých obvinení. Za vierohodné ich ale považovala až cárovná Katarína II.

Návrat z vyhnanstva

Bironov zámok v lotyšskej Rundale
Sídlo kurónskych vojvodov v lotyšskej Jelgave (Mitave)

Prvej rehabilitácie sa Biron dočkal až počas panovania následníka cárovnej Alžbety I. Petra III., ktorý povolal Birona naspäť do Petrohradu a vrátil mu všetky vyznamenania. Ako vládcu Kurónska Birona znovupotvrdila až imperátorka Katarína II. Biron sa zaviazal umožniť cez Kurónsko prechod ruským vojskám pri ich vojenských ťaženiach, nevstupovať do akýchkoľvek spojenectiev s nepriateľmi Ruského impéria, tolerovať slobodu vyznania pravoslávnym kresťanom a dať postaviť pravoslávny chrám. Tieto podmienky vzbudili veľkú vlnu nevôle medzi kurónskou šľachtou. Bironovi boli navrátené všetky jeho majetky, vrátane jeho letného sídla v Rundale a vojvodského zámku v Mitave. Ernest Johann Biron sa vzdal moci v prospech svojho syna Petra Ernesta Birona. Čoskoro potom 82 ročný Biron umrel v Mitave (dnes Jelgava). Pochovali ho v Mitavskom zámku vo vojvodskej krypte.

Poznámka k uvádzaniu dátumov

V článku sú uvádzané dvojité zápisy dátumov udalostí spätých s územím Ruského impéria. Je to z dôvodu, že do februára 1918 platil na území Ruska juliánsky kalendár. Dátumy podľa juliánskeho kalendára sú o niekoľko dní „posunuté dozadu“ oproti dnes používanému gregoriánskemu kalendáru. Odchýlka dátumov sa s pribúdajúcimi rokmi zväčšovala (približne 1 deň za 128 rokov), preto rozdiel v historických dátumoch nemusí byť stále rovnaký. V období života Ernesta Birona bol tento rozdiel 11 dní. V prípade, že je uvedený len jeden dátum, uvádza sa podľa gregoriánskeho kalendára.

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Бирон, Эрнст Иоганн na ruskej Wikipédii.

  1. VON MANSTEIN, Christoph Hermann. Zapiski o Rossii [online]. Fond Sergeja Dubova, 2005 (internetová verzia), [cit. 2011-11-13]. Dostupné online. (v ruštine)
  2. DOLGORUKOVÁ, Natália Borisovna. Svojeručnyje zapiski [online]. Chudožestvennaja literatura, 2004 (internetová verzia), [cit. 2011-11-13]. Dostupné online. (v ruštine)
  3. BIRON, Ernest Johann. Obstojateľstva, prigotovivšije opalu Ernsta Ioganna Birona, gercoga kurľandskogo [online]. [Cit. 2011-11-13]. Dostupné online. (v ruštine)
  4. a b SOLOVIEV, S. M.. Istorija Rossii s drevnejšich vremion [online]. [Cit. 2011-11-13]. Kapitola 19. Carstvovanie imperatora Piotra II Alexejeviča. Dostupné online. (v ruštine)

Iné projekty