Spoluhláska: Rozdiel medzi revíziami
SSS Značky: vrátené vizuálny editor |
d Revízia 7197180 používateľa 84.245.79.41 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
||
Riadok 5: | Riadok 5: | ||
* z gramatického hľadiska: nie je [[slabikotvorná hláska|slabikotvorná]] |
* z gramatického hľadiska: nie je [[slabikotvorná hláska|slabikotvorná]] |
||
==Základné pomocné znaky vo |
==Základné pomocné znaky vo fonetike == |
||
*[[hláska]] sa značí [] |
*[[hláska]] sa značí [] |
||
*[[fonéma]] sa značí // (fonéma je pojem podobný pojmu hláska, ale nie je s ním zhodný - pozri [[fonéma]]) |
*[[fonéma]] sa značí // (fonéma je pojem podobný pojmu hláska, ale nie je s ním zhodný - pozri [[fonéma]]) |
||
Riadok 30: | Riadok 30: | ||
Osobitné postavenie tu majú znaky i a u, ktoré sú inak primárne samohláskovými písmenami, ale v určitých postaveniach vyjadrujú spoluhlásky, a to [ĭ] (napr. v slove detail) a [ŭ] (napr. v slove peknou). |
Osobitné postavenie tu majú znaky i a u, ktoré sú inak primárne samohláskovými písmenami, ale v určitých postaveniach vyjadrujú spoluhlásky, a to [ĭ] (napr. v slove detail) a [ŭ] (napr. v slove peknou). |
||
=== Delenia |
=== Delenia === |
||
====Tabulárny prehľad niektorých základných delení==== |
====Tabulárny prehľad niektorých základných delení==== |
||
Nižšie uvedená tabuľka je jednou z mnohých možností tabuľkového zobrazenia niektorých tradičných delení spoluhlások spisovnej slovenčiny. Spoluhlásky sú vyjadrené pomocou slovenskej transkripcie (ekvivalenty v IPA pozri v článku [[Fonetika a fonológia slovenčiny]]). Tabuľka pochádza primárne z {{Harv|Kráľ|Sabol|1989}}. |
Nižšie uvedená tabuľka je jednou z mnohých možností tabuľkového zobrazenia niektorých tradičných delení spoluhlások spisovnej slovenčiny. Spoluhlásky sú vyjadrené pomocou slovenskej transkripcie (ekvivalenty v IPA pozri v článku [[Fonetika a fonológia slovenčiny]]). Tabuľka pochádza primárne z {{Harv|Kráľ|Sabol|1989}}. |
||
{| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:12px; line-height:1.4em; margin:0" border="1" |
{| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:12px; line-height:1.4em; margin:0" border="1" |
Verzia z 06:17, 28. apríl 2021
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Spoluhláska alebo konsonant je hláska, ktorá:
- z fyziologického hľadiska: je tvorená prechodom vzduchového prúdu rečovými ústrojmi tak, že premáha rozličné prekážky
- z akustického a percepčného hľadiska: má nízku mieru sonórnosti (nižšiu ako samohláska) a má šumovú (neperiodickú) zložku
- z gramatického hľadiska: nie je slabikotvorná
Základné pomocné znaky vo fonetike
- hláska sa značí []
- fonéma sa značí // (fonéma je pojem podobný pojmu hláska, ale nie je s ním zhodný - pozri fonéma)
- písmeno sa značí bez akýchkoľvek zátvoriek, alebo sa značí <> (pričom niekedy sa rozlišuje < > na označenie grafu a « » na označenie grafémy)
Slovenčina
Zoznam a transkripcia
Spoluhlásky (=spoluhláskové zvuky)
V slovenčine existujú nasledujúce spoluhlásky v pravom slova zmysle (t.j. spoluhláskové zvuky), čiže spoluhláskové hlásky:[1][2]
[b], [c], [č], [d], [ď], [dz], [dž], [f], [g], [h], [x] (<ch>), [ɣ] (<ch>), [j], [ʝ] (<j>), [ĭ] (<j>, <i>), [k], [l], [l̥] (<l>), [ĺ], [ľ], [m], [m] (<m>), [n], [ȵ] (<n>), [ŋ] (<n>), [n] (<n>), [ň], [p], [r], [r̥] (<r>), [ŕ], [s], [š], [t], [ť], [w] (<v>), [v] (<v>, <w>), [ŭ] (<v>, <w>, <u>), [z], [ž]
Ak znak hlásky nie je zhodný s príslušným písmenom (t.j. s tzv. spoluhláskovým písmenom), je v tomto zozname príslušné písmeno uvedené v okrúhlej zátvorke (napr. hláske [v] zodpovedajú písmená <v> a <w>). Väčšina uvedených hlások je zároveň fonémou; ak by sme pracovali s fonémami písali by sme teda /b/, /c/ atď. Tento článok pracuje iba s hláskami.
V tomto zozname je použitá bežná slovenská fonetická transkripcia. Existujú varianty tejto transkripcie a okrem toho existuje alternatívna transkripcia podľa IPA. Podrobnosti o týchto iných transkripciách a o fonémach pozri v článku Fonetika a fonológia slovenčiny.
Spoluhláskové písmená
V slovenčine existujú tieto spoluhláskové písmená (=spoluhláskové grafémy, nepresne označované ako spoluhlásky):
b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ľ, ĺ, m, n, ň, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, v, w, x, z, ž.
Alternatívne (pozri vyššie) by sme tu mohli písať <b> či «b», <c> či «c» atď.
Osobitné postavenie tu majú znaky i a u, ktoré sú inak primárne samohláskovými písmenami, ale v určitých postaveniach vyjadrujú spoluhlásky, a to [ĭ] (napr. v slove detail) a [ŭ] (napr. v slove peknou).
Delenia
Tabulárny prehľad niektorých základných delení
Nižšie uvedená tabuľka je jednou z mnohých možností tabuľkového zobrazenia niektorých tradičných delení spoluhlások spisovnej slovenčiny. Spoluhlásky sú vyjadrené pomocou slovenskej transkripcie (ekvivalenty v IPA pozri v článku Fonetika a fonológia slovenčiny). Tabuľka pochádza primárne z (Kráľ a Sabol 1989).
bilabiálne (= oboj- perné, perno- perné) |
labio- dentálne (= perno- zubné) |
pre- alveolárne (= predo- ďasnové, alveolárne v už. zmysle, ďasňové v už. zmysle) |
post- aveolárne (= zadoďasnové) |
palatálne (= tvrdo- podnebné, predo- podnebné, mäkké) |
velárne (=mäkko- podnebné, zado- podnebné) |
laryn- gálne (=hrta- nové) |
||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
neznelé | párové | (čisto) šumové | [p] | [f] | [t] | [s] | [c] | [š] | [č] | [ť] | [k] | [x] | ústne | |||||||||
znelé | šumovo-tónové | [b] | [w] | [d] | [z] | [ʒ] | [ž] | [ǯ] | [ď] | [g] | [ɣ] | [h] | ||||||||||
nepárové | [ʝ] [j] |
|||||||||||||||||||||
tónové (=zvučné, sonórne) |
[ŭ] | [v] | [r] [r̥] [ŕ] |
[l] [l̥] [ĺ] |
[ľ] | [ĭ] |
| |||||||||||||||
[m] | [ɱ] | [n] | [ȵ] | [ň] | [ŋ] | [ |
nosové | |||||||||||||||
Z | Ú-V | Z | Ú-V | Z | Ú-V | ZÚ | Ú-K | Ú-B | Ú-V | ZÚ | Z | Ú-B | Ú-V | Z | Ú-V | Ú-V |
Vysvetlivka skratiek:
Delenie spoluhlások podľa miesta artikulácie:
- Z = záverové spoluhlásky (=okluzívy)
- ZÚ = záverovo-úžinové spoluhlásky (=polozáverové spoluhlásky, afrikáty)
- Ú = úžinové spoluhlásky v širšom zmysle (=konstriktívy v širšom zmysle):
- V = vlastné úžinové spoluhlásky (=úžinové spoluhlásky [=konstriktívy] v užšom zmysle) a nosové úžinové spoluhlásky
- B = bokové spoluhlásky (=laterály)
- K = kmitavé spoluhlásky (=vibranty)
Delenie podľa účasti hlasu (teda podľa párovosti a znelosti)[3]
párové | nepárové | ||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
znelé spoluhlásky | [b] | [d] | [ď] | [g] | [ʒ] | [ǯ] | [w] | [z] | [ž] | [ɣ],[h] | [m] | [ |
[n] | [ȵ] | [ŋ] | [ |
[ň] | [l] | [l̥] | [ĺ] | [ľ] | [r] | [r̥] | [ŕ] | [v] | [ŭ] | [j] | [ʝ] | [ĭ] |
neznelé spoluhlásky | [p] | [t] | [ť] | [k] | [c] | [č] | [f] | [s] | [š] | [x] | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – | – |
De facto do tabuľky medzi párové spoluhlásky patrí aj zvuk písmena x, t.j. [gz] (znelé) - [ks] (neznelé); tento zvuk (teda ks či gz) však nie je jedna (spolu)hláska, ale dve (spolu)hlásky vedľa seba.
Delenie podľa zvučnosti
- sonóry (zvučné spoluhlásky, tónové spoluhlásky) sú nepárové spoluhlásky plus tzv. polosamohlásky: i, u.
- nezvučné spoluhlásky = párové spoluhlásky
Delenie podľa spôsobu artikulácie
úžinové spoluhlásky | f | v | s | z | c | dz | š | ž | č | dž | j | ch | h |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
záverové spoluhlásky | p | b | m | t | d | n | ť | ď | ň | k | 1 |
Zo záverových sú m, n, ň tzv. nosové spoluhlásky
Pravopisné delenie spoluhláskových písmen
Spoluhláskové písmená (nepresne nazývané spoluhlásky)[4][5]:
- tvrdé spoluhlásky: Toto sú tie spoluhláskové písmená, po ktorých sa píše v domácich slovách y (a nie i). Sú to: d, t, n, l, k, g, h, ch.
- mäkké spoluhlásky: Toto sú tie spoluhláskové písmená, po ktorých sa píše v domácich slovách i (a nie y). Sú to: všetky spoluhlásky s mäkčeňom (čiže ď, ť, ň, ľ, č, dž, š, ž) + c, dz, j. Treba poznamenať, že pred i/í (a e) sa namiesto ď, ť, ň, ľ píše d, t, n, l.
- obojaké spoluhlásky: Toto sú tie spoluhláskové písmená, po ktorých sa píše v domácich slovách v niektorých prípadoch i (a nie y) a v iných prípadoch (v tzv. vybraných slovách) y (a nie i). Sú to: b, m, p, r, s, v, z, (f). Známa pomôcka na zapamätanie týchto spoluhlások sú prvé slová vety: Brat má pri robote svoje vlastné zvyky.
Odlišný je pojem mäkké spoluhlásky v pravom slova zmysle (t.j. mäkké spoluhláskové zvuky, nie mäkké spoluhláskové písmená), ktorý je iným označením pre palatálne spoluhlásky - porov. vo veľkej tabuľke vyššie.
Slabikotvornosť
V slovenčine môžu byť niektoré spoluhlásky aj slabikotvorné, a teda z gramatického hľadiska samohláskami. Sú to [r̥], [ŕ], [l̥] a [ĺ]. Hláska m je (podľa niektorých názorov) slabikotvorná len v slovách hm a hmkať.
Poznámky
Zdroje
- ↑ Kráľ 2009, s. 38
- ↑ Pavlík 2004, s. 87–109
- ↑ Kráľ (2009, s. 40, 54)
- ↑ mäkké spoluhlásky; obojaké spoluhlásky; tvrdé spoluhlásky. in: Encyklopédia jazykovedy. 1993
- ↑ ORAVEC J., LACA, V. Príručka slovenského pravopisu pre školy. 1986, S. 7-17
Pozri aj
Literatúra
- Kráľ, Ábel; Sabol, Ján (1989), Fonetika a fonológia, Bratislava: SPN, ISBN 8008000368
- Kráľ, Ábel (2009), Pravidlá slovenskej výslovnosti, Martin: Matica slovenská, ISBN 9788070909072
- Pavlík, Radoslav (2004), „Slovenské hlásky a medzinárodná fonetická abeceda“, Jazykovedný časopis (55): 87 – 109, http://www.juls.savba.sk/ediela/jc/2004/2/jc2004_2.pdf, dost. 17. júl 2010