Kališníctvo: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace Značky: na kontrolu vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
Bez shrnutí editace Značky: na kontrolu vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
| Riadok 6: | Riadok 6: | ||
== Liturgia a vierouka == |
== Liturgia a vierouka == |
||
Utrakvisti podávali Eucharistiu aj deťom, asi vzhľadom na rovnakú prax v pravoslávi. Čeština sa však do liturgie dostávala pomaly a nikdy sa nestala hlavnou požiadavkou hnutia. Poväčšine kánon zostal latinský. |
Utrakvisti podávali [[Eucharistia|Eucharistiu]] aj deťom, asi vzhľadom na rovnakú prax v [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávi]]. [[Čeština]] sa však do [[Bohoslužba|liturgie]] dostávala pomaly a nikdy sa nestala hlavnou požiadavkou hnutia. Poväčšine kánon zostal [[Latinčina|latinský]]. |
||
Špecifický bol sviatok Božieho Tela a Krvi, kedy sa konali procesia na dôraz reálnej prítomnosti. Jan Hus a Jeroným Pražský boli oslavovaný ako svätý. Inak úcta k svätým nehrala žiadnu väčšiu rolu, avšak tradičné české sviatky zostali zachované. Utrakvisti trvali na svätení |
Špecifický bol [[Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv|sviatok Božieho Tela a Krvi]], kedy sa konali procesia na dôraz ''reálnej prítomnosti''. [[Ján Hus|Jan Hus]] a [[Hieronym Pražský|Jeroným Pražský]] boli oslavovaný ako svätý. Inak úcta k svätým nehrala žiadnu väčšiu rolu, avšak tradičné české sviatky zostali zachované. Utrakvisti trvali na svätení [[Duchovenstvo|duchovných]] v [[Apoštolská postupnosť|apoštolskej postupnosti]]. |
||
== Súčastnosť == |
== Súčastnosť == |
||
Verzia z 13:36, 10. máj 2021
Kališníctvo alebo utrakvizmus (sub utraque - pod obojím) bolo české kresťanské reformné hnutie a súhrn náboženských predstáv a liturgických praktík umierneného husitizmu od 15. storočia do začiatku 17. storočia. Kališníctvo vychádzalo z idey zrovnoprávnenia radových kresťanov s kňazmi pri prijímaní Eucharistie, aby aj oni mohli príjmať pod obomi spôsobmi. Uznanie kališníctva bolo zakotvené v kompaktátoch. Kališníctvo bolo po roku 1620 potlačené. Utrakvisti vždy sami seba považovali za súčasť nerozdelenej Katolíckej cirkvi.
Názov
Označenie utrakvisti vznikol z latinského sub utraque specie, čiže pod obomi spôsobmi. Označenie husiti vzniklo pejoratívne zvonku, no utrakvisti ho za svoj nikdy neprijali. Ferdinand Hrejsa pre obdobie utrakvizmu v 15. storočí dal názov staroutrakvizmus a pre obdobie 16. storočia pojem novoutrakvizmus. Niektorý historici však toto odmietajú a novoutrakvizmus nazývajú českým luteránstvom.
Liturgia a vierouka
Utrakvisti podávali Eucharistiu aj deťom, asi vzhľadom na rovnakú prax v pravoslávi. Čeština sa však do liturgie dostávala pomaly a nikdy sa nestala hlavnou požiadavkou hnutia. Poväčšine kánon zostal latinský.
Špecifický bol sviatok Božieho Tela a Krvi, kedy sa konali procesia na dôraz reálnej prítomnosti. Jan Hus a Jeroným Pražský boli oslavovaný ako svätý. Inak úcta k svätým nehrala žiadnu väčšiu rolu, avšak tradičné české sviatky zostali zachované. Utrakvisti trvali na svätení duchovných v apoštolskej postupnosti.
Súčastnosť
K odkazu utrakvistického hnutia sa dnes hlási Starokatolícka cirkev v Českej republike a Cirkev československá husitská.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.