Virológia: Rozdiel medzi revíziami
nesprávny výraz "víry" nahradené správnym "vírusy" |
dBez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Virológia''' (z [[Latinčina|latinského]] ''virus'': jed a [[Grécke jazyky|gréckeho]] ''logos'': učenie) je [[biológia|biologická]] veda. Predmetom jej skúmania sú [[nebunkový organizmus|nebunkové organizmy]] – [[vírus|vírusy]], a subvirálne častice: [[virusoid]]y a [[viroid]]y. |
'''Virológia''' (z [[Latinčina|latinského]] ''virus'': jed a [[Grécke jazyky|gréckeho]] ''logos'': učenie) je [[biológia|biologická]] veda. Predmetom jej skúmania sú [[nebunkový organizmus|nebunkové organizmy]] – [[vírus|vírusy]], a subvirálne častice: [[virusoid]]y a [[viroid]]y. |
||
Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami, ktoré spôsobujú a technológiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virológiou sa volá virológ. |
Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami, ktoré spôsobujú a technológiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virológiou sa volá virológ. |
||
Virológia v mnohých oblastiach hraničí s ďalšími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiológia alebo imunológie. |
Virológia v mnohých oblastiach hraničí s ďalšími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiológia alebo imunológie. |
||
Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia vírusov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskej bunky: [[živočíšne vírusy]], [[rastliné vírusy]], vírusy napádajúce huby a kvasinky ([[mykopatogénne vírusy]]) a tzv. [[bakteriofágy]], ktoré napádajú baktérie. |
Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia vírusov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskej bunky: [[živočíšne vírusy]], [[rastliné vírusy]], vírusy napádajúce huby a kvasinky ([[mykopatogénne vírusy]]) a tzv. [[bakteriofágy]], ktoré napádajú baktérie. |
||
Ďalším kritériom klasifikácie môže byť aj ich tvar. Ale najrozšírenejším kritériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: [[DNA vírusy]], [[RNA vírusy]] a [[vírusy so spätnou transkriptázou]] (napr.[[retovírusy]] a [[onkovírusy]]). |
Ďalším kritériom klasifikácie môže byť aj ich tvar. Ale najrozšírenejším kritériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: [[DNA vírusy]], [[RNA vírusy]] a [[vírusy so spätnou transkriptázou]] (napr.[[retovírusy]] a [[onkovírusy]]). |
||
| ⚫ | |||
do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov. |
|||
| ⚫ | |||
| ⚫ | Pravdepodobne hlavnou motiváciou virológie je spoznať vírusy a ich nezastupiteľné miesto v ekosystémoch ako aj hlavnou príčinou mnohych chorôb napr. nádcha, chrípka, besnota, žltačka typu A, B,a C, červienka (osýpky), kiahne alebo AIDS a často sú aj jedným z hlavných pôvodcov rakoviny alebo leukémie. |
||
| ⚫ | Pravdepodobne hlavnou motiváciou virológie je spoznať vírusy a ich nezastupiteľné miesto v ekosystémoch ako aj hlavnou príčinou mnohych chorôb napr. nádcha, chrípka, besnota, žltačka typu A, B,a C, červienka (osýpky), kiahne alebo AIDS a často sú aj jedným z hlavných pôvodcov rakoviny alebo leukémie. |
||
Hlavnou obranou tela bunkových organizmov je ich [[imunita]]. V dnešnom svete sa využíva vakcinácia ako účinná metóda ochrany pred chorobami spôsobujucími prvokmi, baktériami a vírusmi. |
Hlavnou obranou tela bunkových organizmov je ich [[imunita]]. V dnešnom svete sa využíva vakcinácia ako účinná metóda ochrany pred chorobami spôsobujucími prvokmi, baktériami a vírusmi. |
||
== Literatúra == |
|||
* {{Citácia knihy |
|||
| priezvisko = Rajčáni |
|||
| meno = Július |
|||
| priezvisko2 = Čiampor |
|||
| meno2 = Fedor |
|||
| titul = Lekárska virológia |
|||
| vydanie = 1 |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] |
|||
| rok = 2006 |
|||
| isbn = 80-224-0911-1 |
|||
| počet strán = 574 |
|||
| strany = |
|||
}} |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Aktuálna revízia z 18:07, 26. máj 2021
Virológia (z latinského virus: jed a gréckeho logos: učenie) je biologická veda. Predmetom jej skúmania sú nebunkové organizmy – vírusy, a subvirálne častice: virusoidy a viroidy.
Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami, ktoré spôsobujú a technológiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virológiou sa volá virológ. Virológia v mnohých oblastiach hraničí s ďalšími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiológia alebo imunológie.
Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia vírusov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskej bunky: živočíšne vírusy, rastliné vírusy, vírusy napádajúce huby a kvasinky (mykopatogénne vírusy) a tzv. bakteriofágy, ktoré napádajú baktérie.
Ďalším kritériom klasifikácie môže byť aj ich tvar. Ale najrozšírenejším kritériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: DNA vírusy, RNA vírusy a vírusy so spätnou transkriptázou (napr.retovírusy a onkovírusy).
Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxanómie vírusov (ICTV) uviedla 5450 vírusov zoradených do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov.
Pravdepodobne hlavnou motiváciou virológie je spoznať vírusy a ich nezastupiteľné miesto v ekosystémoch ako aj hlavnou príčinou mnohych chorôb napr. nádcha, chrípka, besnota, žltačka typu A, B,a C, červienka (osýpky), kiahne alebo AIDS a často sú aj jedným z hlavných pôvodcov rakoviny alebo leukémie.
Hlavnou obranou tela bunkových organizmov je ich imunita. V dnešnom svete sa využíva vakcinácia ako účinná metóda ochrany pred chorobami spôsobujucími prvokmi, baktériami a vírusmi.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- RAJČÁNI, Július; ČIAMPOR, Fedor. Lekárska virológia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2006. 574 s. ISBN 80-224-0911-1.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Virológia
|
Tento článok týkajúci sa medicíny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |