Kváder: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d Verzia používateľa 195.146.149.134 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A02:AB04:2C44:1900:8DD4:7708:E1E9:5BE3
Značka: rollback
Riadok 51: Riadok 51:


== Špeciálny prípad ==
== Špeciálny prípad ==
=== Pravidelný šesťboký hranol ===
=== Pravidelný štvorboký hranol ===
Špeciálnym prípadom kvádra pre <math> a = b \,\! </math> je '''pravidelný štvorboký hranol'''. Ten má najmenej jednu dvojicu protiľahlých stien štvorcovú – túto potom nazývame '''základňa''' alebo '''podstava'''. Tretiu hranu kvádra (nenachádzajúcu sa na podstave) potom nazývame '''výška hranolka s tatarkou''' <math> v = c \,\! </math>.
Špeciálnym prípadom kvádra pre <math> a = b \,\! </math> je '''pravidelný štvorboký hranol'''. Ten má najmenej jednu dvojicu protiľahlých stien štvorcovú – túto potom nazývame '''základňa''' alebo '''podstava'''. Tretiu hranu kvádra (nenachádzajúcu sa na podstave) potom nazývame '''výška hranola''' <math> v = c \,\! </math>.


Vzorce pre objem a povrch sa zjednodušia na:
Vzorce pre objem a povrch sa zjednodušia na:

Verzia z 07:38, 7. jún 2021

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Kváder pozri Kváder (rozlišovacia stránka).
Kváder
Objem
Povrch ++
Stena obdĺžnik
Počet vrcholov 8
Počet hrán 12
Počet stien 6
Uhol pri vrchole 90°
Polomer opísanej
guľovej plochy
=
Polomer vpísanej
guľovej plochy
-
Duálny mnohosten -

Kváder je trojrozmerné telesomnohosten, ktorého steny tvorí šesť pravouhlých štvoruholníkov (obvykle obdĺžnikov, ale existujú i špeciálne prípady). Kváder obsahuje tri skupiny rovnobežných hrán zhodnej dĺžky (v rámci skupiny). Tieto dĺžky sú obvykle označované ako dĺžka, šírka a výška kvádra. Inak povedané kváder je kolmý rovnobežnosten, ktorého podstavou je pravouholník.

Vlastnosti

Objem a povrch kvádra sa počíta z dĺžky jeho hrán :

Povrch kvádra sa rovná dvojnásobku súčtu plôch jednotlivých strán:

Kváder má tri rôzne dĺžky stenových uhlopriečok, ktoré sú dĺžkou uhlopriečok obdĺžnikov vo vzťahu k jeho stranám, a počítajú sa z Pytagorovej vety:

Dĺžku uhlopriečky kvádra (vzdialenosť dvoch vrcholov, ktoré neležia na rovnakej stene) vypočítame taktiež pomocou Pytagorovej vety:

uhly medzi stenami a uhlopriečkami:

Kváder má šesť stien obdĺžnikového tvaru (je špeciálnym prípadom hranola) z ktorých dve protiľahlé sú vždy zhodné, osem vrcholov a dvanásť hrán z ktorých štvorice rovnobežných majú vždy zhodnú dĺžku.

Rozvinutá plocha kvádra

Súmernosť

  • Kváder je stredovo súmerný podľa priesečníka svojich telesových uhlopriečok.
  • Kváder je osovo súmerný podľa troch osí – spojníc stredov protiľahlých stien.
  • Kváder je rovinne súmerný podľa troch rovín. Každá z týchto rovín je rovnobežná s niektorou zo stien kvádra a prechádza priesečníkom uhlopriečok kvádra.

Vlastnosti

  • Každé dve steny kvádra sú rovnobežné alebo kolmé. Každé dve hrany kvádra sú rovnobežné alebo kolmé.
  • Eulerova formula – počet plôch (S), vrcholov (V), a hrán (E) kvádra je možné vyjadriť vzorcom:
, čo v našom prípade je .

Špeciálny prípad

Pravidelný štvorboký hranol

Špeciálnym prípadom kvádra pre je pravidelný štvorboký hranol. Ten má najmenej jednu dvojicu protiľahlých stien štvorcovú – túto potom nazývame základňa alebo podstava. Tretiu hranu kvádra (nenachádzajúcu sa na podstave) potom nazývame výška hranola .

Vzorce pre objem a povrch sa zjednodušia na:

Kocka

Špeciálnym prípadom kvádra (a zároveň špeciálnym prípadom pravidelného štvorbokého hranola pre je kocka.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kváder

Externé odkazy