Meru (číslo): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: sekcia Referencie odstránenie údržbovej šablóny
Bez shrnutí editace
Riadok 2: Riadok 2:


==Meruôsmy ==
==Meruôsmy ==
Dnes sa slovo meru používa už len vo adjektíve ''meruôsmy'' (=štyridsiaty ôsmy) v spojeniach [[meruôsmy rok]] (=rok 1848) a [[meruôsme roky]]/staršie:[[roky meruôsme]] (=revolúcia 1848-1848). <ref>meru. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020, S. 332</ref><ref>meruôsmy. In: [[Slovník súčasného slovenského jazyka]]</ref><ref>meruôsmy. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref>Čo znamená spojenie meruôsme roky?. In: Jazyková poradňa SME [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/831/]</ref>
Dnes sa slovo meru používa už len ako súčasť prídavného mena ''meruôsmy'' (=štyridsiaty ôsmy) v spojeniach [[meruôsmy rok]] (=rok 1848) a [[meruôsme roky]]/staršie:[[roky meruôsme]] (=revolúcia 1848-1848). <ref>meru. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020, S. 332</ref><ref>meruôsmy. In: [[Slovník súčasného slovenského jazyka]]</ref><ref>meruôsmy. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref>Čo znamená spojenie meruôsme roky?. In: Jazyková poradňa SME [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/831/]</ref>


== Dejiny ==
== Dejiny ==

Verzia z 11:33, 22. jún 2021

Meru je zastaraná slovenská nesklonná číslovka, ktorá bola synonymom číslovky štyridsať. V dávnejších textoch sa vyskytovala aj v podobe sklonného podstatného mena mera; tvar meru vznikol ustrnutím akuzatívu tohto pôvodného slova mera. Slovo meru pochádza zo stredoslovenských nárečí. [1][2][3]

Meruôsmy

Dnes sa slovo meru používa už len ako súčasť prídavného mena meruôsmy (=štyridsiaty ôsmy) v spojeniach meruôsmy rok (=rok 1848) a meruôsme roky/staršie:roky meruôsme (=revolúcia 1848-1848). [4][5][6][7]

Dejiny

Najstaršie doklady slova meru sú zo 16. storočia, pričom v nich vzhľadom na použitý pád môže ísť len o vyskloňované slovo mera: napríklad doklad z Opatoviec (1554: predal dom za meru zlatých), z Mošoviec (1568: posslite wicze ness meru ryb), či z Hronského Beňadika (1575: na to ste mi nezaplatili meru zlatých). V dokladoch zo 17. storočia vidno aj prípady, kde je základný tvar slovo mera: napríklad v doklade z Martina (1623: od mery let chodjewal cez horu) alebo v doklade z neznámeho miesta (1646: dal sem do zalohu (zem) w pjatj a mere zlatjch).[3][2]

Podľa Kotuliča 1967: "Podlá výsledkov dotazníkovej akcie V. Vážneho, organizovanej v 30. rokoch v rámci Jazykovedného odboru Matice slovenskej, sa nesklonné slovko meru vo význame základnej číslovky „štyridsať" a ako prvá časť zloženej radovej číslovky štyridsiaty vyskytuje výlučne iba na stredoslovenskej nárečovej oblasti (na západe približne po čiaru Zlaté Moravce — Prievidza, na východe zhruba po čiaru Jelšava — Štrba). V odpovediach získaných pri tejto dotazníkovej akcii sa však už veľmi často stretávame s poznámkou, že slovo meru sa vyskytuje už len v reči starej generácie. Z toho vyplýva, že v stredoslovenských nárečiach treba dnes slovo meru ( = 40) hodnotiť ako archaický prvok v porovnaní so štylisticky neutrálnou a bežnejšou podobou štyridsať," [3]

Zdroje

  1. meru. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  2. a b mera. In: Historický slovník slovenského jazyka
  3. a b c KOTULIČ, Izidor. Význam, rozšírenie a pôvod slova meru. In: Slovenská reč 2/1967 [1] (Poznámka: V čase písania článku jeho autor ešte nemal k dispozícii všetky doklady k slovu meru, ktoré boli neskôr zapracované napr. do HSSJ)
  4. meru. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2020, S. 332
  5. meruôsmy. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
  6. meruôsmy. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  7. Čo znamená spojenie meruôsme roky?. In: Jazyková poradňa SME [2]