Luteránstvo: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: na kontrolu vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Bez shrnutí editace
Značky: na kontrolu vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 52: Riadok 52:


''Sola scriptura'' (Jedine Písmo) - Luteráni veria že Biblia je jediný, správny a neomylný zdroj viery. Tradícia je prijmaná, ale musí byť v súlade s Bibliou.
''Sola scriptura'' (Jedine Písmo) - Luteráni veria že Biblia je jediný, správny a neomylný zdroj viery. Tradícia je prijmaná, ale musí byť v súlade s Bibliou.



''Solus Christus'' (Jedine Kristus) - Luteráni veríia že samotná osoba, dielo a náuka Ježiša Krista je základom viery a vykúpenia človeka.
''Solus Christus'' (Jedine Kristus) - Luteráni veríia že samotná osoba, dielo a náuka Ježiša Krista je základom viery a vykúpenia človeka.


== Bohoslužba ==
== Bohoslužba ==

Luteráni [[Bohoslužba|bohoslužbu]] nazývajú rôzne ([[bohoslužba]], [[Omša (bohoslužba)|omša]], [[liturgia]], [[služby Božie]] a podobne). V luteranizme podobne ako v [[Anglikanizmus|anglikanizme]] existuje delenie na ''Hight church'' a ''Low church''. Luteránske cirkvi ktoré sú ''Hight church'' majú vo všeobecnosti katolíckejšiu liturgiu (používanie [[Ornát|ornátu]] alebo alby so štólou, kadidlo, každonedeľné slávenie [[Eucharistia|Večere Pánovej]], obľúbenosť osobnej [[Spoveď|spovede]] a podobne). Luteránske cirkvi ktoré sú ''Low church'' sú liturgicky menej katolícke (používanie talára a kamže, protestantskejšia terminológia a podobne).
Luteráni [[Bohoslužba|bohoslužbu]] nazývajú rôzne ([[bohoslužba]], [[Omša (bohoslužba)|omša]], [[liturgia]], [[služby Božie]] a podobne). V luteranizme podobne ako v [[Anglikanizmus|anglikanizme]] existuje delenie na ''Hight church'' a ''Low church''. Luteránske cirkvi ktoré sú ''Hight church'' majú vo všeobecnosti katolíckejšiu liturgiu (používanie [[Ornát|ornátu]] alebo alby so štólou, kadidlo, každonedeľné slávenie [[Eucharistia|Večere Pánovej]], obľúbenosť osobnej [[Spoveď|spovede]] a podobne). Luteránske cirkvi ktoré sú ''Low church'' sú liturgicky menej katolícke (používanie talára a kamže, protestantskejšia terminológia a podobne).


V luteránskej bohoslužbe má úatredné miesto kázeň. Slávenie [[Eucharistia|Večere Pánovej]] sa obvykle skladá z [[Prefácia|prefácie]] zakončenej sanctusom, [[Otčenáš|Otčenáša]], slov ustanovenia ''(konsekrácie)'' , [[Agnus Dei]] a samostného príjmania, ktoré je zásadne pod obomi spôsobmi. Veľa cirkví však toto slávenie inovovala používaním eucharistickej modlitby podľa starokresťanských vzorov. Pred slávením sa obvykle praktizuje ''hromadná spoveď'' (vyznanie hriechov [[Boh|Bohu]] v srdci, spoločná modlitba ľútosti a hromadné rozhrešenie všetkým prítomným). V luteránskych cirkvách je možná aj ''osobná spoveď'' duchovnému, no je populárna najmä u ''Hight church'' luteránov.
V luteránskej bohoslužbe má úatredné miesto kázeň. Slávenie [[Eucharistia|Večere Pánovej]] sa obvykle skladá z [[Prefácia|prefácie]] zakončenej sanctusom, [[Otčenáš|Otčenáša]], slov ustanovenia ''(konsekrácie)'' , [[Agnus Dei]] a samostného príjmania, ktoré je zásadne pod obomi spôsobmi. Veľa cirkví však toto slávenie inovovala používaním eucharistickej modlitby podľa starokresťanských vzorov. Pred slávením sa obvykle praktizuje ''hromadná spoveď'' (vyznanie hriechov [[Boh|Bohu]] v srdci, spoločná modlitba ľútosti a hromadné rozhrešenie všetkým prítomným). V luteránskych cirkvách je možná aj ''osobná spoveď'' duchovnému, no je populárna najmä u ''Hight church'' luteránov.





== Organizácia cirkví ==
== Organizácia cirkví ==
Riadok 72: Riadok 70:
== Luteránstvo vo svete ==
== Luteránstvo vo svete ==
K luteránstvu sa hlási asi 60 miliónov ľudí po celom svete. Luteránstvo má najhlbšie korene najmä v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Škandinávia|Škandinávii]]. Najrýchlejšie rastúcimi cirkvami sú cirkvi v [[Etiópia|Etiópii]], [[Tanzánia|Tanzánii]] a [[Papua-Nová Guinea|Papui-Novej Guinei]]. Luteránstvo je štátnou cirkvou v [[Nórsko|Nórsku]], [[Dánsko|Dánsku]], na [[Island|Islande]] a [[Faerské ostrovy|Faerských ostrovoch]].
K luteránstvu sa hlási asi 60 miliónov ľudí po celom svete. Luteránstvo má najhlbšie korene najmä v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Škandinávia|Škandinávii]]. Najrýchlejšie rastúcimi cirkvami sú cirkvi v [[Etiópia|Etiópii]], [[Tanzánia|Tanzánii]] a [[Papua-Nová Guinea|Papui-Novej Guinei]]. Luteránstvo je štátnou cirkvou v [[Nórsko|Nórsku]], [[Dánsko|Dánsku]], na [[Island|Islande]] a [[Faerské ostrovy|Faerských ostrovoch]].

[[File:Lutheranism by country.png]]


[[Namíbia]] má z afrických krajín najvyšší podiel luteránov v obyvateľstve, okolo 50% obyvateľov. V skutočnosti je jedinou mimoeurópske krajinou, kde luteráni tvoria väčšinu. Ostatné africké krajiny s významnou luteránskou populáciou sú [[Etiópia]] , [[Madagaskar]] a [[Tanzánia]] . [[Indonézia]] je domovom pre najväčší luteránskou populáciu mimo [[Európa|Európy]] a [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]]. Viac ako 4 milióny obyvateľov vyznávajú luteranizmus. Ďalšia veľká luteránska komunita žije v [[India|Indii]] , počet sa odhaduje na 1,5 milióna veriacich.
[[Namíbia]] má z afrických krajín najvyšší podiel luteránov v obyvateľstve, okolo 50% obyvateľov. V skutočnosti je jedinou mimoeurópske krajinou, kde luteráni tvoria väčšinu. Ostatné africké krajiny s významnou luteránskou populáciou sú [[Etiópia]] , [[Madagaskar]] a [[Tanzánia]] . [[Indonézia]] je domovom pre najväčší luteránskou populáciu mimo [[Európa|Európy]] a [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]]. Viac ako 4 milióny obyvateľov vyznávajú luteranizmus. Ďalšia veľká luteránska komunita žije v [[India|Indii]] , počet sa odhaduje na 1,5 milióna veriacich.

Verzia z 11:17, 30. jún 2021

Lutherova ruža

Luteránstvo, luteranizmus alebo luterstvo (príslušník sa nazýva luterán) je kresťanské protestantské hnutie a smer hlásiace sa k teológii a odkazu Martina Luthera, Philippa Melanchthona a luteránskej reformácie. Luteranizmus je rozšírený po celom svete, no najhlbšie korene má v Nemecku a Škandinávii. Niekedy bývajú označovaní ako evanjelici (všeobecne ako ostatní protestanti). Luteranizmus je najstarším protestantským smerom.

V praktickom cirkevnom živote uprednostňuje účasť laikov na správe cirkvi. Dáva dôraz na osobný vzťah a skúsenosť s Bohom. Dôraz dáva na jasné oddelenie kompetencií medzi svetskými a cirkevnými inštitúciami. Voči zmiešavaniu politickej a cirkevnej moci má odmeraný postoj. Na praktický život veriaceho sa snaží vplývať prostredníctvom zvesti Božieho Slova a vysluhovaním sviatostí.

Dejiny

Za symbolický začiatok luteránskej reformácie sa považuje pribitie 95 téz na dvere kostola všetkých svätých vo Wittenbergu miestnym farárom Martinom Lutherom dňa 31. októbra 1517.

Martin Luther bol autoritou miestnej Univerzity vo Wittenbergu. Rím aj z tohto dôvodu nemohol danú situáciu ignorovať. Rím označil 41 z Lutherových téz za bludné. V prestížnej rozprave so svojím protivníkom, kresťanským teológom Johannesom Eckom v Lipsku v roku 1519, Luther zavrhuje učenie o pápežskej neomylnosti a neomylnosti koncilov. Pápež Lev X. vydáva v 15. júna 1520 bulu Exsurge Domine, v ktorej hrozí Lutherovi kliatbou. Luther naďalej prehlbuje svoje učenie a šíri svoje myšlienky vydávaním nových spisov. Tie sú verejne pálené, na čo Luther reaguje spálením pápežskej buly. Pápež vydáva 3. januára 1521 novú bulu Decet Romanum Pontificem, ktorou nariaďuje exkomunikáciu. V roku 1521 je Luther predvolaný na ríšsky snem vo Wormse. Ani tam neodvolá svoje učenie a nemecký cisár Karol V. vydáva Wormský edikt, ktorým potvrdzuje kliatbu zo strany Ríma a Lutherovo učenie je zakázané. Saský kurfirst Fridrich III. Múdry, ktorý je Lutherovým ochrancom, inscenuje Lutherov únos a nechá ho v tajnosti previesť na hrad Wartburg, kde reformátor prebýva v rokoch 15211522. Luther počas pobytu na Wartburgu prekladá do nemčiny Bibliu, ktorá bola nemecky hovoriacemu obyvateľstvu dovtedy nedostupná.

Nemci prechádzajú húfne na novú vieru. Začína sa objavovať nespokojnosť proti celibátu. Mnísi a mníšky opúšťajú kláštory. Dňa 25. decembra 1521 je v mestskom chráme vo Wittenbergu prvýkrát prisluhovaná Večera Pánova evanjelickým spôsobom. Philipp Melanchthon vydáva systematické dielo Locci communes rerum Theologicarum.

Proti radikálnym prejavom reformácie ako obrazoborectvo a sedliackym nepokojom reformátor ostro vystupuje. Na politickej úrovni dochádza v roku 1526 v Speyeri k rozhodnutiu, že voľba náboženstva sa ponecháva autonómnej vôli zemepánov. Keď sa na ďalšom ríšskom sneme 1529 toto právo opäť ruší, evanjelické stavy protestujú (odtiaľ protestanti) opustením rokovaní. V roku 1530 predkladajú evanjelici na sneme v Augsburgu Melanchthonove Augsburské vyznanie. Je to pokus o priblíženie sa katolíckej strane (zdôraznenie spoločných rysov viery) a zároveň prvé evanjelické vyznanie novej viery. Katolícke stavy toto dielo odmietajú a cisár hrozí protestantom represiami. Evanjelické stavy na svoju obranu zakladajú Šmalkaldský spolok. Po porážke protestantov v šmalkaldskej vojne 15461547 nasleduje prenasledovanie protestantov. Po odstúpení cisára sa uzatvára v roku 1555 Augsburský náboženský mier, ktorého obsahom je zrovnoprávnenie oboch cirkví na území Nemecka, čo znamená faktické uznanie rozdelenia cirkvi.

Označenie

Pojem luteráni je pôvodne polemické označenie zo strany katolíkov pre prívržencov Luthera. Neskôr sa však takto začali označovať aj sami luteráni na odlíšenie od katolíkov a reformovaných. V mnohých luteránskych cirkvách je pojem luteránska obsiahnutý aj v jej oficiálnom názve (napr. Luteránska cirkev - Missourskej synody v USA).

Teológia

Luteráni veria v jedného Boha v troch osobách: Otec , Syn a Duch Svätý . Za prameň viery považujú Bibliu zloženú zo Starého a Nového zákona a za jej správne vysvetlenie považujú Augsburské vyznanie (Starý zákon bez deuterokánonických kníh). Vo vierouke majú významné postavie tzv. symbolické knihy. Podstatné sú aj tzv. reformačné solas. Luteráni vyznávajú Apoštolské, Nicejsko-carihradské a Atanaziánske vyznanie. Za sviatosti považujú iba krst a Večeru Pánovu. Vysluhujú taktiež ďalšie obrady ( konfirmáciu, spoveď, manželstvo, ordináciu a v niektorých cirkvách aj pomazanie chorých) ktoré však nepovažujú za sviatosti. Prítomnosť Krista vo Večeri Pánovej je chápaná ako reálna, no odmietajú katolícku transsubstanciáciu. Luteráni veria v tzv. sviatostné zjednotenie (mylne označované ako konsubstanciácia), teda že telo a krv Kristova sa zjednocuje s chlebom a vínom ale podstata chleba a vína sa nemení. Máriu si ctia ako Bohorodičku (po grécky: Theotokos) a niektorí luteráni veria aj v jej večné panenstvo. Máriu a svätých si ctia nasledovaním ich príkladu a ďakovaním Bohu za ich príklad, ale nemodlia sa k nim. Obrazy a sochy používajú, ale nevzdávajú im úctu. Niektorí luteráni ordinujú do duchovnej služby aj ženy a niektoré cirkvi veria že si zachovali apoštolskú postupnosť. Neuznávajú pápežstvo, pelagianizmus, ježisovsko-mariánske zjavenia, odpustky a iné. Celibát duchovenstva je dobrovoľný a to aj po ordinácii.

Symbolické knihy

Symbolické knihy alebo Kniha svornosti sú tvorené týmito textami:

- Apoštolské vyznanie

- Nicejsko-carihradské vyznanie

- Atanaziánske vyznanie

- Apológia Augsburského vyznania

- Augsburské vyznanie

- Šmalkaldské články

- Malý Lutherov katechizmus

- Veľký Lutherov katechizmus

- Formula svornosti

Formulu svornosti ale neuznávajú všetky cirkvi, preto sa rozlišuje mezdi konkordačnými a nekonkordačnými cirkvami.

Reformačné solas

Sola gratia (Jedine milosťou) - Luteráni veria že len milosť Božia môže človeka ospravedlniť a dať mu spásu.

Sola fide (Jedine vierou) - Luteráni veria že len pokánie a viera (resp. dôvera) v Božie milosrdenstvo a môže byť odpoveďou človeka na Božie ponuku spásy, kdežto úsilie o dobré skutky nie je podmienkou ( "skutkárstvo" ), ale dôsledkom viery.

Sola scriptura (Jedine Písmo) - Luteráni veria že Biblia je jediný, správny a neomylný zdroj viery. Tradícia je prijmaná, ale musí byť v súlade s Bibliou.

Solus Christus (Jedine Kristus) - Luteráni veríia že samotná osoba, dielo a náuka Ježiša Krista je základom viery a vykúpenia človeka.

Bohoslužba

Luteráni bohoslužbu nazývajú rôzne (bohoslužba, omša, liturgia, služby Božie a podobne). V luteranizme podobne ako v anglikanizme existuje delenie na Hight church a Low church. Luteránske cirkvi ktoré sú Hight church majú vo všeobecnosti katolíckejšiu liturgiu (používanie ornátu alebo alby so štólou, kadidlo, každonedeľné slávenie Večere Pánovej, obľúbenosť osobnej spovede a podobne). Luteránske cirkvi ktoré sú Low church sú liturgicky menej katolícke (používanie talára a kamže, protestantskejšia terminológia a podobne).

V luteránskej bohoslužbe má úatredné miesto kázeň. Slávenie Večere Pánovej sa obvykle skladá z prefácie zakončenej sanctusom, Otčenáša, slov ustanovenia (konsekrácie) , Agnus Dei a samostného príjmania, ktoré je zásadne pod obomi spôsobmi. Veľa cirkví však toto slávenie inovovala používaním eucharistickej modlitby podľa starokresťanských vzorov. Pred slávením sa obvykle praktizuje hromadná spoveď (vyznanie hriechov Bohu v srdci, spoločná modlitba ľútosti a hromadné rozhrešenie všetkým prítomným). V luteránskych cirkvách je možná aj osobná spoveď duchovnému, no je populárna najmä u Hight church luteránov.

Organizácia cirkví

Luteránske cirkvi majú episkopálno-synodálne zriadenie. Najvyšším orgánom cirkvi je synoda zložená z duchovenstva aj laikov. V čele cirkvi stojí biskup alebo superintendent.

Luteránstvo na Slovensku

Na Slovensku pôsobí jediná luteránska cirkev a to Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) . V súčastnej organizačnej podobe existuje od roku 1921. V roku 2011 sa k nej hlásilo 316 250 osôb, čo predstavuje 5,9 % obyvateľov Slovenska.

Luteránstvo vo svete

K luteránstvu sa hlási asi 60 miliónov ľudí po celom svete. Luteránstvo má najhlbšie korene najmä v Nemecku a Škandinávii. Najrýchlejšie rastúcimi cirkvami sú cirkvi v Etiópii, Tanzánii a Papui-Novej Guinei. Luteránstvo je štátnou cirkvou v Nórsku, Dánsku, na Islande a Faerských ostrovoch.

Namíbia má z afrických krajín najvyšší podiel luteránov v obyvateľstve, okolo 50% obyvateľov. V skutočnosti je jedinou mimoeurópske krajinou, kde luteráni tvoria väčšinu. Ostatné africké krajiny s významnou luteránskou populáciou sú Etiópia , Madagaskar a Tanzánia . Indonézia je domovom pre najväčší luteránskou populáciu mimo Európy a Severnej Ameriky. Viac ako 4 milióny obyvateľov vyznávajú luteranizmus. Ďalšia veľká luteránska komunita žije v Indii , počet sa odhaduje na 1,5 milióna veriacich.

Ekumenizmus

Väčšina luteránskych cirkví je združená v Svetovom luteránskom zväze. Luteránske cirkvi v Škandinávii a na Pobaltí majú blízke vzťahy s anglikánmi a starokatolíkmi.

V poslednej dobe je významné spoločné vyhlásenie o ospravedlnení (pozri Sola fide) medzi Svätou stolicou a Svetovým luteránskym zväzom.

Významní luteráni

Martin Luther - kňaz, mních, univerzitný profesor, reformátor a zakladateľ luteranizmu

Philipp Melanchthon - nazývaný učiteľ Nemecka

Martin Chemnitz - nazývaný druhý Martin

Johannes Bugenhagen - nazývaný druhý apoštol Severu

Laurentius Petri - uppsalský arcibiskup a reformátor

Hans Tausen - nazývaný dánsky Luther

Jíří Tranovsky - nazývaný slovanský Luther

Nathan Söderblom - uppsalský arcibiskup

Ľudovít Štúr - politik a jazykovedec

Ján Kollár - básnik a obrodenec

Jozef Miloslav Hurban

Michal Miloslav Hodža

Samo Chalúpka

Literatúra

  • KÓNYA, Peter - CSEPREGI, Zoltán (zost.): Tri lutherské vyznania viery z Uhorska / Három Lutheri hitvallás Magyarországon / Drei Lutherische Glaubensbekenntnisse aus Ungarn. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2013. 140 s. ISBN 978-80-555-0945-7

Pozri aj

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.