Anglikánska cirkev (Church of England): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 10:14, 11. júl 2021

Anglikánska cirkev (angl. Church of England - doslova Cirkev Anglicka) je oficiálne uznaná štátna cirkev v Anglicku. Zároveň je „matkou“ a „hlavou“ Anglikánskeho zväzu cirkví.

Vznikla roku 1534 tzv. Supremačným aktom (Act of Supremacy) Henricha VIII., ktorým vyhlásil odtrhnutie cirkvi v Anglicku od spoločenstva so Svätým stolcom a sám sa vyhlásil za hlavu štátnej cirkvi.

Anglikánska cirkev vníma svoju zakotvenosť jak v protestanskej tradícii, s ktorou ju spája neuznanie autority rímskeho pápeža ako hlavy cirkvi, ako aj v katolíckej tradícii, z ktorej si ponechala väčšinu vonkajších znakov, akými sú apoštolská postupnosť, sedem sviatostí, hierarchické usporiadanie, používanie ornátu, kadidla a mnoho ďalšieho.

Vierouka

Anglikánska cirkev verí v jedného Boha v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Prameň viery je Biblia, Tradícia a rozum. Hlavné zásady obsahuje Apoštolské, Nicejsko-carihradské, Atanaziánske vyznanie, 39 článkov a Kniha Spoločných modlitieb (Book of Common prayer). Vysluhujú sedem sviatostí: krst, Eucharistiu, birmovanie, spoveď, kňazstvo, manželstvo a pomazanie chorých. Príjmanie je pod obomi spôsobmi a spoveď ušná aj všeobecná. Nemodlia sa ,,k svätým" ale ,,so svätými" a v spoločenstve s nimi.

Aj napriek komplikáciam v 16. storočí ohľadom obradu vysviacky, dnes s určitosťou môžeme povedať že Anglikánska cirkev svätí duchovných v apoštolskej postupnosti. Je tak vďaka tomu že v roku 1931 Anglikánsky zväz cirkví a Utrechtská únia starokatolíckych cirkví (starokatolíkom Utrechtskej únie uznáva svätenia aj Katolícka cirkev) uzavreli plné sviatostné spoločenstvo a starokatolícki biskupi sa na anglikánskych biskupských vysviackách začali podieľať ako spolusvätitelia.

Štruktúra

Hlavou Anglikánskej cirkvi je dodnes anglický panovník (v súčasnosti Alžbeta II.). Duchovnou hlavou a metropolitom anglikánskych cirkví je arcibiskup z Canterbury, od roku 2013 tento úrad zastáva Justin Welby, ktorý nahradil Rowana Williamsa. Legislatívnym orgánom je Generálne zhromaždenie, potvrdené parlamentom Spojeného kráľovstva.

V otázkach doktríny, disciplíny, politických názorov a liturgickej praxe sa jednotlivé lokálne spoločenstvá značne odlišujú. Najmarkantnejším deliacim prvkom je členenie na tzv. High Church a Low Church. Zatiaľ čo synonymami Low Church sú puritánske, evanjelikálne a charizmatické hnutia anglikanizmu, pojmom High Church sa označujú spoločenstvá a smery majúce bližšie ku katolíckej tradícii, ako napríklad anglokatolicizmus či tzv. Oxfordské hnutie, z ktorého vzišli mnohé vynikajúce osobnosti, ako napr. John Henry Newman.

Externé odkazy

The Church of England - stránka Anglikánskej cirkvi

Tento článok týkajúci sa kresťanstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 9: / Riadok 9: @@
 == Vierouka ==
-Anglikánska cirkev verí v jedného [[Boh|Boha]] v troch osobách: [[Boh Otec|Otec]], [[Ježiš Kristus|Syn]] a [[Duch Svätý]]. Prameň viery je [[Biblia]], [[Cirkevná Tradícia|Tradícia]] a [[rozum]]. Hlavné zásady obsahuje [[Apoštolské vyznanie viery|Apoštolské]], [[Nicejsko-carihradské vyznanie viery|Nicejsko-carihradské]], [[Atanaziánske vyznanie viery|Atanaziánske vyznanie]], [[39 článkov]] a Kniha Spoločných modlitieb (''Book of Common prayer''). Vysluhujú sedem [[Sviatosť|sviatostí]]: [[Sviatosť krstu|krst]], [[Eucharistia|Eucharistiu]], [[Sviatosť birmovania|birmovanie]], [[spoveď]], [[Sviatosť kňazstva|kňazstvo]], [[Sviatosť manželstva|manželstvo]] a [[Sviatosť pomazania chorých|pomazanie chorých]]. [[Eucharistia|Príjmanie]] je pod obomi spôsobmi a [[spoveď]] ušná aj všeobecná. Nemodlia sa ,,k svätým" ale ,,so svätými" a v spoločenstve s nimi.
+Anglikánska cirkev verí v jedného [[Boh|Boha]] v troch osobách: [[Boh Otec|Otec]], [[Ježiš Kristus|Syn]] a [[Duch Svätý]]. Prameň viery je [[Biblia]], [[Cirkevná Tradícia|Tradícia]] a [[rozum]]. Hlavné zásady obsahuje [[Apoštolské vyznanie viery|Apoštolské]], [[Nicejsko-carihradské vyznanie viery|Nicejsko-carihradské]], [[Atanaziánske vyznanie viery|Atanaziánske vyznanie]], [[39 článkov]] a [[Book of Common Prayer|Kniha Spoločných modlitieb]] (''Book of Common prayer''). Vysluhujú sedem [[Sviatosť|sviatostí]]: [[Sviatosť krstu|krst]], [[Eucharistia|Eucharistiu]], [[Sviatosť birmovania|birmovanie]], [[spoveď]], [[Sviatosť kňazstva|kňazstvo]], [[Sviatosť manželstva|manželstvo]] a [[Sviatosť pomazania chorých|pomazanie chorých]]. [[Eucharistia|Príjmanie]] je pod obomi spôsobmi a [[spoveď]] ušná aj všeobecná. Nemodlia sa ,,k svätým" ale ,,so svätými" a v spoločenstve s nimi.
 Aj napriek komplikáciam v [[16. storočie|16. storočí]] ohľadom obradu vysviacky, dnes s určitosťou môžeme povedať že Anglikánska cirkev svätí duchovných v [[Apoštolská postupnosť|apoštolskej postupnosti]]. Je tak vďaka tomu že v roku [[1931]] [[Anglikánsky zväz cirkví]] a [[Utrechtská únia starokatolíckych cirkví]] ([[Utrechtská únia starokatolíckych cirkví|starokatolíkom Utrechtskej únie]] uznáva svätenia aj [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolícka cirkev]]) uzavreli plné sviatostné spoločenstvo a [[Starokatolícka cirkev|starokatolícki]] biskupi sa na [[Anglikánska cirkev|anglikánskych]] [[Biskup|biskupských]] vysviackách začali podieľať ako spolusvätitelia.