Starokatolícka cirkev: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Bez shrnutí editace
Značky: na kontrolu vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 43: Riadok 43:
=== Delenie starokatolíckych cirkví (výber)===
=== Delenie starokatolíckych cirkví (výber)===
* '''Členské cirkvi Utrechtskej únie:'''
* '''Členské cirkvi Utrechtskej únie:'''
** Kresťanskokatolícka (Kristokatolícka) cirkev vo Švajčiarsku
** Kresťanskokatolícka cirkev vo Švajčiarsku
** Poľskokatolícka cirkev
** Poľskokatolícka cirkev
** Starokatolícka cirkev v Rakúsku
** Starokatolícka cirkev v Rakúsku
Riadok 63: Riadok 63:
* '''Cirkvi združené vo Svetovej rade národných katolíckych cirkví:'''
* '''Cirkvi združené vo Svetovej rade národných katolíckych cirkví:'''
** [[Starokatolícka cirkev na Slovensku]]
** [[Starokatolícka cirkev na Slovensku]]
** Apoštolská episkopálna cirkev katolícka, Česko
** Apoštolská episkopálna cirkev katolícka v Česku
** Apoštolská-episkopálna cirkev katolícka v Portugalsku
** Apoštolská episkopálna cirkev katolícka v Portugalsku
** Poľská národná katolícka cirkev v USA
** Poľská národná katolícka cirkev v USA
** Generálny vikariát v Chorvátsku
** Generálny vikariát v Chorvátsku

Verzia z 21:16, 16. júl 2021

Medzinárodné logo starokatolíckych cirkví.

Starokatolícke cirkvikresťanské a (od Ríma) nezávislé katolícke cirkvi (tzv. autokefálne) ktoré sa v niekoľkých historických etapách s gradáciou v 2. polovici 19. storočia oddelili od rímskokatolíckej cirkvi kvôli nesúhlasu v základných otázkach učenia, predovšetkým však v otázkach jurisdikčného primátu pápeža a jeho neomylnosti.[1] Práve tieto body učenia vyhlásil Prvý vatikánsky koncil (1869–1870) vo svojej dogmatickej konštitúcii Pastor Aeternus (slov. Večný pastier) 18. júla 1870 za oficiálne a dogmaticky záväzné učenie rímskokatolíckej cirkvi.[2]. Starokatolícke cirkvi v Holandsku, Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku, Česku a Poľsku sú združené v Utrechtskej únii starokatolíckych cirkví na čele s arcibiskupom v Utrechte, predsedom Medzinárodnej biskupskej konferencie Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví. Starokatolíci majú teologicky blízko ku pravoslávnym a anglikánom, avšak nechali si viacero podobností (najmä vonkajších - liturgických) s rímskokatolíckou cirkvou. Starokatolícke cirkvi nepatria do Katolíckej cirkvi vedenej pápežom.

Dejiny

Starokatolicizmus sa sformoval v niekoľkých historických etapách pričom v sebe zjednotil viacero reformných katolíckych prúdov, ktoré sa v rôznej dobe a z rozličných dôvodov dostal do konfliktu a Rímom - najmä však kvôli otázkam úlohy rímskeho biskupa (pápeža). Napätie medzi Rímom a miestnymi cirkvami sa vyhrotilo najmä na Prvom Vatikánskom koncile (1869-1870), ktorý vo svojej dogmatickej konštitúcii Pastor aeternus (Večný pastier), prijal dogmu o neomylnosti pápeža a jeho univerzálnom primáte nad celou cirkvou, čím vo svojej historickej situácii akcentoval prísne hierarchický model cirkvi ako pyramídy s pápežom na jej vrchu. Vo viacerých krajinách najmä však v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku sa objavili medzi katolíkmi vlny odporu, ktorý toto učenie považovali za nebiblické a v nesúlade s cirkevnou tradíciou, podľa ktorej mal mať výlučne postavenie iba prvého medzi rovnými (primus inter pares). Jednou z vedúcich postáv a duchovných otcov hnutia proti novoprijatým dogmám patril mníchovský profesor Ignaz von Döllinger, ktorý je považovaný za jedného z najvýznamnejších profesorov cirkevných dejín 19. storočia. Döllinger tvrdil že na Prvom Vatikánskom koncile „dogma zvíťazila nad dejinami“ a že „na to aby sme z dejín dokázali učenie o pápežskej neomylnosti, nie je potrebné nič iné len sfalšovanie celých dejín“. Tieto myšlienky sa postupne formulovali a v roku 1871 vyjadrené v Mníchovskom vyhlásení o svätodušných sviatkoch a následne v Programovom vyhlásení (prvého) starokatolíckeho kongresu v Mníchove. Začal sa tak objavovať starobylý model cirkevnej štruktúry, kde všetka moc ide z dola na hor, nie naopak. Postupne sa tak sformovalo cirkevné zriadenie, dnes známe ako episkopálno-synodálne: najvyšším orgánom cirkvi je synoda zložená z duchovných aj laikov a predsedá jej biskup. Dňa 4.6. 1873 bol zhromaždením v Kolíne za biskupa zvolený bývali vratislavský profesor teológie Jozef Hubert Reinkes, a dňa 11.8. 1873 prijal katolícke biskupské svätenie z rúk deventerského biskupa Hermana Heykampa, čím bola prostredníctvom znaku historickej apoštolskej postupnosti dosvedčená kontinuita starokatolíckeho hnutia so starou cirkvou. Dôležitým sa stal aj rok 1889, kedy švajčiarska, holandská a nemecká cirkev vytvorila spoločenstvo, nazvané Utrechtská únia. Biskupi združení v tejto konferencii biskupov starokatolíckych cirkví vyjadrili spoločné základy viery v tzv. Utrechtskej deklarácii.

Základné vieroučné body

Vierouka

  • starokatolíci odmietajú dogmy I. vatikánskeho koncilu o neomylnosti pápeža a jeho primáte nad celou cirkvou;
  • cirkev je riadená zdola (má demokratické zriadenie) – kňazi sú volení farnosťou a biskupi volení synodou, najvyšším orgánom cirkvi, ktorá je tvorená laikmi i duchovnými;
  • celibát kňazov aj biskupov je dobrovoľný;
  • dôležitou súčasťou starokatolíckej vierouky je učenie o apoštolskej postupnosti – duchovní starokatolíckej cirkvi sú vysvätení v platnej apoštolskej sukcesii, ktorá je uznaná aj rímskokatolíckou cirkvou;
  • starokatolíci poznajú 7 sviatostí (krst, Eucharistia, spoveď, birmovanie, manželstvo, kňazstvo, pomazanie chorých) – počas každej svätej omše je vysluhovaná spoločná sviatosť zmierenia (jednotliví veriaci nemusia vyznávať svoje hriechy nahlas kňazovi, ale v srdci ich vyznajú Bohu a oľutujú ich – kňaz následne každému veriacemu udeľuje osobné rozhrešenie); "ušná" spoveď je napriek tomu odporúčaná, no nie povinná (narozdiel od rímskokatolíckej ušnej spovede starokatolícky kňaz neudeľuje pokutu, nie je povinnosť vyznať kňazovi všetky ťažké hriechy a rozdeľovanie na ťažké a ľahké hriechy vlastne ani neexistuje); Eucharistia sa vždy podáva pod oboma spôsobmi – telo aj krv;
  • úcta k Márii a svätým je zachovaná, ale forma sa v rôznych starokatolíckych cirkvách líši;
  • nové dogmy rímskokatolíckej cirkvi o Márii neboli v starokatolicizme prijaté – nepoškvrnené počatie Panny Márie a nanebovzatie Panny Márie;
  • k rozvodu sa v starokatolicizme pristupuje individuálne – cirkev nemá podľa starokatolíckeho učenia právo trestať nevinnú, poškodenú stranu a preto po čase pokánia starokatolíci akceptujú nové sviatostné manželstvo, ako aj prijímanie ostatných sviatostí (podobne ako v pravosláví);

Eucharistická ekleziológia

Výrazným teologickým prvkom starokatolíckeho hnutia (najmä Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví) je tzv. eucharistická ekleziológia. Slávenie eucharistie je základom každého starokatolíckeho spoločenstva a cirkev má zabezpečiť podľa svojich možností všetkým veriacim pravidelné slávenie eucharistie. Tak, ako podľa učenia cirkevných otcov nie je možná existencia cirkvi bez biskupa, tak podľa starokatolíckeho učenia nie je možné pôsobenie biskupa bez spoločenstva okolo neho. Práve cirkev je tá, ktorá spomedzi radov svojich duchovných volí svojho biskupa. Pohľad na apoštolskú sukcesiu sa tak nachádza uprostred medzi východnou a západnou teológiou – nejde tu len o personálnu sukcesiu, ale o sukcesiu učenia celej cirkevnej obce. Historická apoštolská postupnosť takto naberá dvojaký rozmer.

Starokatolícka cirkev na Slovensku

Pre viac informácií pozri články Starokatolícka cirkev na Slovensku a Starokatolícka cirkev v Českej republike s pôsobením na Slovensku.

Založenie Starokatolíckej e cirkvi na Slovensku (1995 – 2004)

Starokatolícka cirkev na Slovensku pôvodne tvorila jeden celok s českou cirkvou, ktorá vznikla už koncom 19. storočia a v polovici 20. storočia mala etablovanú sieť farností s vlastným biskupom. Starokatolícka cirkev na Slovensku vznikla v roku 1995 ako samostatný cirkevný subjekt v dôsledku rozdelenia Česko-Slovenska. V roku 2000 bola slovenská cirkev uznaná za najmladšiu členskú cirkev Utrechtskej únie.

Odchod Starokatolíckej cirkvi na Slovensku z Utrechtskej únie (2004)

Z Utrechtskej únie cirkev už v roku 2004 vystúpila, oficiálne kvôli nesúhlasu so svätením žien a žehnaniu homosexuálnym párom, ku ktorému pristúpili cirkvi v nemecky hovoriacich krajinách. Podľa interpretácie Utrechtskej únie však bola slovenská cirkev vylúčená, keďže jej biskup elektus (zvolený, no ešte nevysvätený biskup) Augustín Bačinský prijal biskupské svätenie od Antonia Raposa, biskupa Apoštolskej episkopálnej cirkvi v Portugalsku, ktorého cirkvi Utrechtskej únie považujú za biskupa vysväteného neregulárnym spôsobom (tzv. vakantného biskupa). Starokatolícka cirkev na Slovensku následne v roku 2004 založila Svetovú radu národných katolíckych cirkví so sídlom v Nitre, ktorej prvým predsedom sa stal jej novovysvätený biskup Augustín Bačinský. V roku 2001 mala cirkev 1 733 veriacich, v roku 2011 – 1 687.

Začiatok pôsobenia českej Starokatolíckej cirkvi na Slovensku (2016)

Na Slovensku od roku 2004 nepôsobila starokatolícka cirkev ktorá by bola členkou Utrechtskej únie. To sa zmenilo v marci 2016, keď v Bratislave začala misíjne pôsobiť Starokatolícka cirkev v Českej republike, roku 2020 pak boľa ustanovená samostatná delegatúra. Tuto Starokatolícku delegatúru Utrechtskej únie na Slovensku vedie kňaz Martin Kováč. Táto cirkev však nie je štátom registrovaná a netvorí jeden celok so Starokatolíckou cirkvou na Slovensku.



.[3]

Štruktúra

Štruktúra starokatolíckej cirkvi je taká istá aká bola v prvotnej cirkvi za čias apoštolov. Preto napríklad kňazi a biskupi môžu byť i ženatí.

Delenie starokatolíckych cirkví (výber)

  • Členské cirkvi Utrechtskej únie:
    • Kresťanskokatolícka cirkev vo Švajčiarsku
    • Poľskokatolícka cirkev
    • Starokatolícka cirkev v Rakúsku
    • Starokatolícka cirkev v Holandsku
    • Starokatolícka cirkev v Nemecku
    • Starokatolícka cirkev v Českej republike
    • Starokatolícka cirkev v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine
    • Starokatolícka cirkev v Dánsku a Švédsku
    • Starokatolícka cirkev mariavitov v Poľsku
    • Starokatolícka misia na Slovensku
    • Starokatolícka misia vo Francúzsku
  • Mariavitské cirkvi:
    • Starokatolícka cirkev mariavitov v Poľsku (je členkou Utrechstkej únie)
    • Mariavitská cirkev v Argentíne
    • Mariavitská cirkev vo Francúzsku
    • Mariavitská cirkev v Kamerune
  • Cirkvi združené vo Svetovej rade národných katolíckych cirkví:
    • Starokatolícka cirkev na Slovensku
    • Apoštolská episkopálna cirkev katolícka v Česku
    • Apoštolská episkopálna cirkev katolícka v Portugalsku
    • Poľská národná katolícka cirkev v USA
    • Generálny vikariát v Chorvátsku
    • Generálny vikariát v Rakúsku

Referencie

  1. Old Catholic church [online]. Encyclopædia Britannica, Inc., [cit. 2016-09-12]. Dostupné online. (angličtina)
  2. VON SCHULTE, Johann Friedrich. Der Altkatholizismus. Giessen : 2. vydanie, Aalen 2002, 1887. S. 1-14. (nemčina)
  3. Medzinárodná starokatolícka biskupská konferencia zriadila novú delegatúru na Slovensku (25. 6. 2020) [online]. Starokatolícka delegatúra Utrechtskej únie na Slovensku, [cit. 2020-10-31]. Dostupné online.

Externé odkazy