Bratislavsko-brnianska operácia: Rozdiel medzi revíziami

Dátum	25. marca – 5. mája 1945
Miesto	juhozápadné Slovensko, južná a stredná Morava
Výsledok	Porážka a ústup nemeckej armády z okupovaných území

Druhá svetová vojna
	; Situačná mapa útokov
Dátum	25. marca – 5. mája 1945
Miesto	juhozápadné Slovensko, južná a stredná Morava
Výsledok	Porážka a ústup nemeckej armády z okupovaných území
Protivníci
Nacistické Nemecko; Maďarsko	Sovietsky zväz; Rumunské kráľovstvo
Velitelia
Ferdinand Schörner	Rodion Malinovskij
Sila
asi 250 000 mužov	asi 360 000 mužov
Straty
neznáme	16 933 zabitých
	Historický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 13:04, 25. august 2021

Bratislavsko-brnianska operácia bola ofenzívou Červenej armády na západnom Slovensku a južnej Morave ku koncu druhej svetovej vojny.

Pozadie

Červená armáda 13. februára oslobodila Budapešť, čím sa uvoľnili značné sily, ktoré bolo možné použiť pre nové väčšie útočné operácie. Prípravy na veľkú jarnú ofenzívu riadil maršal Malinovskij. Jej cieľom bolo oslobodenie juhozápadného Slovenska, Bratislavy a Viedne. Na jar 1945 zahájila Červená armáda veľkú ofenzívu na južnom krídle východného frontu. 10. marca začal 4. ukrajinský front moravsko-ostravskú operáciu a 15. marca 3. ukrajinský front zahájil viednskú operáciu. 2. ukrajinskému frontu, ktorý sa nachádzal medzi 3. a 4. ukrajinským frontom, bola pridelená úloha na oslobodenie južného Slovenska, Bratislavy a Brna.

Sovietske a československé jednotky, ktoré sa prebíjali Slovenskom, bojovali na prelome marca a apríla 1945 o Liptovský Mikuláš. Strategickým zámerom Červenej armády bolo, že 2. ukrajinský front pod velením maršala Rodiona Malinovského zaútočí na Brno a odtiaľ bude pokračovať na Vyškov, Prostějov a Olomouc. Zo severnej strany mal 4. ukrajinský front generála Andreja Jeremenka oslobodiť Ostravu. Spojením vojsk 2. a 4. ukrajinského frontu na území Moravy malo dôjsť k uzavretiu klieští a obkľúčenia nemeckých jednotiek, ktoré sa nachádzali na západnom Slovenskom a v oblasti moravsko-slovenského pomedzia.

Ofenzíva

Oslobodenie juhozápadného Slovenska

7. gardová armáda na začiatku ofenzívy v prekvapivom nočnom útoku prerazila obranu nemeckej 153. a 357. pešej divízie na rieke Hron. Prelom mal šírku 17 kilometrov a do dvoch dní armáda postúpila asi 35 kilometrov na západ do Nových Zámkov. Týmto jednotkám pomáhali lode Sovietskej dunajskej flotily pod velením kontraadmirála Cholosťakova a príslušníci 83. samostatnej brigády námornej pechoty. Na urýchlenie postupu nariadil maršal Malinovskij, aby lode Sovietskej dunajskej flotily medzi obcami Moča a Radvaň nad Dunajom vysadili na náš breh Dunaja v tyle nepriateľa 83. brigádu námornej pechoty a pomohli tak preraziť obranu nepriateľa. 29. marca, keď jednotky Červenej armády dobyli v Maďarsku Komárom (so súčasťou Komárna) a na Slovensku Nové Zámky. Potom sa 7. gardová armáda rýchlo rútila cez Podunajskú nížinu smerom do Bratislavy. Postup 53. armády na strednom Slovensku bol vďaka kopcovitému terénu pomalší a pohyb 40. armády v horách bol ešte pomalší. 26. marca 1945 však rumunská 4. armáda oslobodila Banskú Bystricu, centrum Slovenského národného povstania, porazenú v predchádzajúcom roku.

Skupina sovietskych vojakov po oslobodení Komárna

2. apríla sa začala bitka o Bratislavu, keď sovietske jednotky dobyli letisko vo Vajnoroch. Prezident Tiso a vláda bábkového Slovenského štátu už opustili hlavné mesto a do 5. apríla našli azyl v rakúskom kláštore Kremsmünster. Obranu Bratislavy tvorili jednotky nemeckej 6. armády a maďarskej 3. armády. V noci 3. apríla Nemci zničili všetky hlavné mosty cez Dunaj. S podporou 27. tankovej brigády a Dunajskej flotily vytlačili sovietski vojaci 23. streleckého zboru a 25. gardového streleckého zboru (obe súčasti 7. gardovej armády) nemecké vojská z mesta. Bratislavu oslobodili večer 4. apríla v druhom týždni operácie. Mestské časti na južnom brehu Dunaja zajala na druhý deň 46. armáda. Aj táto armáda bola súčasťou 2. ukrajinského frontu, ale pretože bojovala na druhom brehu Dunaja, väčšinu času sa zúčastňovala viedenskej ofenzívy na 3. ukrajinskom fronte. O oslobodenie Bratislavy prispela 46. armáda svojim 10. gardovým streleckým zborom. Československá vláda a prezident sa potom 8. mája presťahovali do Bratislavy.^[1]

Prechod cez Moravu

Ďalšou hlavnou prekážkou ďalšieho sovietskeho postupu bola slovensko-moravská hranica vytvorená riekou Moravou, ktorá bola v oblasti (medzi Devínom a Hodonínom) obklopená lužnými lesmi a mokraďami. Na jar bola zaplavená oblasť široká až 8 kilometrov. Napriek tomu 6. apríla prvé prieskumné jednotky 6. gardového jazdeckého zboru prekročili rieku a nasledujúci deň zaistili poškodený most a železničné násyp, čo bola jediná cesta nad vodou. Ťažká bitka o mesto Lanžhot trvala štyri dni, kde silnú nemeckú obranu posilnilo viac ako 60 tankov vrátane ťažkého tanku Tiger II. Lanžhot bol nakoniec oslobodený 11. apríla, ale 25 % jeho domov bolo úplne zničených a ďalších 60 % bolo poškodených. Sovietska jazda stratila takmer 1 500 mužov a 2 000 koní, väčšinou v dôsledku dlhého ponorenia do studenej vody. 53. armáda prekročila rieku Moravu pri Hodoníne, ktorá bola oslobodená začiatkom 13. apríla. 53. armáda stratila pri prechode asi 350 mužov, zatiaľ čo nemecká armáda asi 130 mužov. V tom čase 40. armáda na pravom boku stále bojovala v slovenských horách. Dňa 10. apríla armáda oslobodila mesto Trenčín a podarilo sa jej prekročiť rieku Váh južne od mesta napriek tomu, že všetky nemecké vojská zničili mosty. Trenčín sa potom stal „predným mestom“ a jeho okresy za riekou boli oslobodené až 29. apríla 1944.^[2]

Oslobodenie Brna

Nový sovietsky útok podporovala 6. gardová tanková armáda, ktorá práve dorazila do tyla 53. armády po páde Viedne. Kým 1. gardová mechanizovaná jazdecká skupina obnovila útok na Brno, 53. armáda zahájila útok východne od Brna a postupovala smerom na Šlapanice a Slavkov. Postup armády prerazil nemecké línie a 6. gardová tanková armáda postupovala cez prielom večer 23. apríla. Večer 25. apríla sa tanky armády dostali z východu na okraj Brna, zatiaľ čo mechanizovaná jazdecká skupina dorazila do Brna z juhu. Nasledujúce ráno bolo oslobodené centrum mesta a do poludnia aj hrad Špilberk, ktorý dovtedy slúžil ako brnianska väznica gestapa. Brno bolo oslobodené 26. apríla 1945, ale niektoré jeho severné okresy boli do 5. mája v nemeckých rukách. V dňoch nasledujúcich po oslobodení armády 2. ukrajinského frontu zaistili západnú frontovú líniu a rozšírili sa na sever, aby sa stretli so silami 4. ukrajinského frontu a tak obišli nemeckú 1. tankovú armádu. Po vypuknutí pražského povstania však Stavka zmenila rozkazy a 2. ukrajinský front sa pridal k pražskej operácii. Medzitým rumunská 1. a 4. armáda postupovala pozdĺž rieky Moravy a pred koncom vojny oslobodila mestá Otrokovice, Kroměříž a Prostějov.^[3]

Dôsledky

Počas ofenzívy utrpeli sovietske sily straty takmer 17 000 mŕtvych. Sovietske zdroje uvádzajú, že zničili deväť nemeckých divízií. Ofenzíva vytvorila podmienky pre pražskú operáciu, pretože umožnila obísť centrum skupiny armád z juhu. K sovietskej 53. armáde bola pripojená aj československá rota špeciálneho určenia. Jej jediným účelom bolo obsadiť a zabezpečiť budovy v Brne pre potreby československej vlády. Vzhľadom na rýchly koniec vojny sa však vláda 10. mája presťahovala z Bratislavy priamo do Prahy. Prezident Edvard Beneš strávil v oslobodenom Brne takmer týždeň.

Referencie

↑ ABRAMOV, V. A.. Summary of the All-Union Seminar on Toroidal Systems in Controlled Fusion, Dubna, USSR, February 20–24, 1989. Fusion Technology, 1989-12, roč. 16, čís. 4, s. 535–538. Dostupné online [cit. 2021-08-24]. ISSN 0748-1896. DOI: 10.13182/fst89-a29120.
↑ KRŮL, Martin. Obrana horských přechodů na Moravu a do Uher na příkladu hradeckých a jablunkovských šancí. Archaeologia historica, 2017, čís. 2, s. 561–577. Dostupné online [cit. 2021-08-24]. ISSN 0231-5823. DOI: 10.5817/ah2017-2-9.
↑ BRANISLAV., Jamnický,. Osvobození Moravy.. [s.l.] : V Brně Krajské naklad, 1964. Dostupné online.

Zroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bratislava–Brno offensive na anglickej Wikipédii.

[1] ABRAMOV, V. A.. Summary of the All-Union Seminar on Toroidal Systems in Controlled Fusion, Dubna, USSR, February 20–24, 1989. Fusion Technology, 1989-12, roč. 16, čís. 4, s. 535–538. Dostupné online [cit. 2021-08-24]. ISSN 0748-1896. DOI: 10.13182/fst89-a29120.

[2] KRŮL, Martin. Obrana horských přechodů na Moravu a do Uher na příkladu hradeckých a jablunkovských šancí. Archaeologia historica, 2017, čís. 2, s. 561–577. Dostupné online [cit. 2021-08-24]. ISSN 0231-5823. DOI: 10.5817/ah2017-2-9.

[3] BRANISLAV., Jamnický,. Osvobození Moravy.. [s.l.] : V Brně Krajské naklad, 1964. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

@@ Riadok 39: / Riadok 39: @@
 == Dôsledky ==
-Počas ofenzívy utrpeli sovietske sily straty takmer 17 000 mŕtvych. Sovietske zdroje uvádzajú, že zničili deväť nemeckých divízií. Ofenzíva vytvorila podmienky pre [[Pražská operácia|pražskú operáciu]], pretože umožnila obísť centrum skupiny armád z juhu. K sovietskej 53. armáde bola pripojená aj [[československá rota špeciálneho určenia]]. Jej jediným účelom bolo obsadiť a zabezpečiť budovy v Brne pre potreby [[Dočasné štátne zriadenie|československej vlády]]. Vzhľadom na rýchly koniec vojny sa však vláda 10. mája presťahovala z Bratislavy priamo do Prahy. Prezident [[Edvard Beneš]] strávil v oslobodenom [[Brno|Brne]] takmer týždeň.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Budoucnost města Brna|url=http://dx.doi.org/10.13164/conf.bsc.2014.8|vydavateľ=Vysoké učení technické v Brně, Institut celoživotního vzdělávání|dátum vydania=2014|dátum prístupu=2021-08-24|doi=10.13164/conf.bsc.2014.8|meno=Luboš|priezvisko=Kostroň}}</ref>
+Počas ofenzívy utrpeli sovietske sily straty takmer 17 000 mŕtvych. Sovietske zdroje uvádzajú, že zničili deväť nemeckých divízií. Ofenzíva vytvorila podmienky pre [[Pražská operácia|pražskú operáciu]], pretože umožnila obísť centrum skupiny armád z juhu. K sovietskej 53. armáde bola pripojená aj [[československá rota špeciálneho určenia]]. Jej jediným účelom bolo obsadiť a zabezpečiť budovy v Brne pre potreby [[Dočasné štátne zriadenie|československej vlády]]. Vzhľadom na rýchly koniec vojny sa však vláda 10. mája presťahovala z Bratislavy priamo do Prahy. Prezident [[Edvard Beneš]] strávil v oslobodenom [[Brno|Brne]] takmer týždeň.
 == Referencie ==