Chilperich I.: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Chilperich I.''' (* okolo [[537]] - † medzi [[27. september|27. septembrom]] a [[9. október|9. októbrom]] [[584]], zavraždený) z rodu [[Merovejovci|Merovejovcov]] bol [[561]] – [[584]] kráľ [[Neustria|Neustrie]] (kraj [[Soissons]]) a [[567]] – 584 kráľ [[Paríž]]a. Jeho rezidencia bolo [[Chelles]] pri Paríži.
{{Pracuje sa}}
'''Chilperich I.''' (* [[27. september]] [[537]] – † [[9. október]] [[584]], zavraždený) bol od roku [[561]] [[Frankovia|franský]] kráľ..

==Rodina==
* otec: [[Chlotar I.]] (499 – 561)
* syn: [[Chlotar II.]] (560 – 628)


== Rodina ==
* rodičia: kráľ [[Chlotar I.]] a Ingund (podľa iných zdrojov Arnegunda).
*manželky (postupne):
** od asi 549/550 [[Audovera]] (* cca. 535 - † október/november 580, zavraždená),
** od asi 567 [[Gailswintha]], dcéra [[vizigóti|vizigótskeho]] kráľa [[Athanagild]]a (*cca. [[550]] - † [[567]], uškrtená),
** od asi 570/571 [[Fredegunda]] ''ex familia infirma'' (* cca. [[545]] - † [[597]])
* deti:
**z prvého manželstva:
*** Teudebert (X [[575]]), pochovaný v [[Angoulême]];
*** Merowech, čiastkový kráľ († [[577]], zavraždený Fredegundou, pochovaný v [[St. Vincent (Paríž)|St. Vincent]] v Paríži); oženil sa s [[Brunichild]]ou/[[Brunhilda|Brunhildou]], vdovou po kráľovi [[Sigibert I.|Sigibertovi I.]] († 575) a sestrou jeho nevlastnej matky Gailswinthy
*** Chlodovik (Chlodowech), čiastkový kráľ v Tours († 580/585 v [[Noisy-le-Grand]], zavraždený Fredegundou), pochovaný v St. Vincent v Paríži;
*** Basina, † po 590, od r. [[580]] mníška v opátstve Sainte-Croix v [[Poitiers]];
*** ? Childesinth
**z tretieho manželstva:
* Chlodobert (* [[565]], † [[580]] v Soissons);
* Rigundis (Rigunth), † po 585;
* Samson (* [[575]], † [[577]])
* Dagobert, † [[580]] v [[Bernis-Rivière]], pochovaný v [[Saint-Denis (Seine-Saint-Denis)|Saint Denis]];
* Teuderich (* [[582]], † [[584]]), pochovaný v Paríži;
* [[Chlotar II.]] (* [[584]] - † medzi 18. októbrom 629 a 8. aprílom 630)


== Život ==
== Život ==
Po smrti samovládcu Chlotara I roku [[561]] sa Chilperich zmocnil najprv oblasti okolo Paríža a trónneho pokladu, načo zasiahli jeho bratia, aby dosiahli rozdelenie ríše podľa merovejovského zvyku. Chilperich pritom dostal čiastkovú ríšu Soissons. Po smrti Chariberta I. z Paríža v roku 567 dostal Chilperich aj jeho pobrežné územia. V snahe spojiť svoje dve oddelené územia potom hneď obsadil [[Tours]] a [[Poitiers]].

V spojenectve s [[Guntram I.|Guntramom I.]] z Orleans proti [[Sigibert I.|Sigibertovi I.]] z Remeša (Reims), ktorého zamestnávali boje s [[Avari|Avarmi]], bojoval v tejto vojne medzi bratmi najprv úspešne, potom bol však stále viac zatlačovaný. Konflikt so Sigibertom mal aj rodinné pozadie: Sigibert sa asi roku 566 oženil s [[Brunichilda|Brunichildou]] (pozri vyššie), zatiaľ čo si Chiperich asi o rok neskôr vzal jej sestru Gailswinthu, ktorú však krátko nato dal zavraždiť a vzal si svoju milenku [[Fredegunda|Fredegundu]].

Roku [[575]] bol Sigibert (asi na Chiperichov príkaz) zavraždený a Chilperich odvtedy veľmi úspešne vybojoval celé [[Charibert]]ovo dedičstvo Sigiberta.

Po revolte roku 581 v Austrázii proti Sigibertovej vdove Brunichilde sa v spojenectve s Austráziou obrátil proti Gunthramovi. AJ tu bol Chilperich úspešný, dobyl zvyšok Charibertovho dedičstva a odteraz sídlil v Paríži. Keďže v tom čase už nemal preživšieho syna, určil v rámci tohto nového spojenectva za dediča svojho synovca [[Childebert II.|Childeberta II.]].

Roku [[583]] došlo opäť k významným zmenám v Austrázii, ktoré riešil spojenectvom s vizigótskym kráľom [[Leovigild]]om a spečatil zasnúbením svojej dcéry Rigundis s Leovigildovým synom Rekkaredom.

Na jeseň roku 594 bol Chilperich zavraždený na poľovačke, údajne na popud jeho ženy Fredegunde a šľachty. Jeho syn [[Chlotar II.]] žil v tom čase ešte niekoľko mesiacov, takže sa Chiperichova ríša ihneď rozpadla.


Chilperich je pochovaný v kostole [[St. Vincent (Paríž)|St. Vincent]] v Paríži, tak ako 13 rokov neskôr Fredegunda.
Od roku 561 franský kráľ, dostal vládu na území [[Soissons]]. Bojoval so svojími príbuznými, ovládol oblasť neskoršej [[Neustria|Neustrie]].


Kronikár Merovejovcov [[Gregoire de Tours]] (Gregor z Tours) označil Chilpericha ako "Nera a Heroda našej doby", hoci zreteľne oceňoval aj jeho umelecké záujmy a zákonodarstvo. V očiach súčasníkov viedlo najmä frivolné správanie jeho milenky a neskoršej ženy Fredegundy k trvalým bratovražedným vojnám za Chiperichovej vlády.
Roku [[567]] dal zavraždiť svoju manželku Galswinthu, sestru kráľovnej [[Brunhilda|Brunhildy]]/Brunchildy. Oženil sa s [[Fredegunda|Fredegundou]], ktorá po jeho násilnej smrti udržala vládu v Neustrii. Sobášom boli vyvolané krvavé boje s jeho bratom Chilperichom I. a Fredegundou.


Sčasti bizarná rodinná tragédia v súvisloti so sestrami Gailswinthou a Brunichildou, ako aj Fredegundou, sa stala veľmi pravdepodobne súčasťou udalostí známej ságy o Nibelungoch ([[Pieseň o Nibelungoch]], vznikla v 12. storočí zlúčením starších príbehov).


==Literatúra==


* Dahn, Felix: Die Franken. Emil Vollmer Verlag 1899.
* Ennen, Edith: Frauen im Mittelalter. Verlag C.H. Beck München 1994.
* Ewig, Eugen: Die fränkischen Teilungen und Teilreiche (511-613). Verlag der Akademie der Wissenschaften und der Literatur in Mainz 1952.
* Ewig, Eugen: Die Merowinger und das Frankenreich. Stuttgart (Kohlhammer) 2001, Broschiert, ISBN 3170170449
* Gregor von Tours: Hist. Fr. IV, 22-VI.
* Schneider, Reinhard: Königswahl und Königserhebung im Frühmittelalter. Anton Hirsemann Stuttgart 1972.
* Werner, Karl Ferdinand: Die Ursprünge Frankreichs bis zum Jahr 1000. Deutscher Taschenbuch Verlag München 1995
* Zöllner, Erich: Geschichte der Franken bis zur Mitte des 6. Jahrhunderts. Verlag C. H. Beck München 1970





Verzia z 17:19, 15. jún 2005

Chilperich I. (* okolo 537 - † medzi 27. septembrom a 9. októbrom 584, zavraždený) z rodu Merovejovcov bol 561584 kráľ Neustrie (kraj Soissons) a 567 – 584 kráľ Paríža. Jeho rezidencia bolo Chelles pri Paríži.

Rodina

  • rodičia: kráľ Chlotar I. a Ingund (podľa iných zdrojov Arnegunda).
  • manželky (postupne):
  • deti:
    • z prvého manželstva:
      • Teudebert (X 575), pochovaný v Angoulême;
      • Merowech, čiastkový kráľ († 577, zavraždený Fredegundou, pochovaný v St. Vincent v Paríži); oženil sa s Brunichildou/Brunhildou, vdovou po kráľovi Sigibertovi I. († 575) a sestrou jeho nevlastnej matky Gailswinthy
      • Chlodovik (Chlodowech), čiastkový kráľ v Tours († 580/585 v Noisy-le-Grand, zavraždený Fredegundou), pochovaný v St. Vincent v Paríži;
      • Basina, † po 590, od r. 580 mníška v opátstve Sainte-Croix v Poitiers;
      • ? Childesinth
    • z tretieho manželstva:
  • Chlodobert (* 565, † 580 v Soissons);
  • Rigundis (Rigunth), † po 585;
  • Samson (* 575, † 577)
  • Dagobert, † 580 v Bernis-Rivière, pochovaný v Saint Denis;
  • Teuderich (* 582, † 584), pochovaný v Paríži;
  • Chlotar II. (* 584 - † medzi 18. októbrom 629 a 8. aprílom 630)

Život

Po smrti samovládcu Chlotara I roku 561 sa Chilperich zmocnil najprv oblasti okolo Paríža a trónneho pokladu, načo zasiahli jeho bratia, aby dosiahli rozdelenie ríše podľa merovejovského zvyku. Chilperich pritom dostal čiastkovú ríšu Soissons. Po smrti Chariberta I. z Paríža v roku 567 dostal Chilperich aj jeho pobrežné územia. V snahe spojiť svoje dve oddelené územia potom hneď obsadil Tours a Poitiers.

V spojenectve s Guntramom I. z Orleans proti Sigibertovi I. z Remeša (Reims), ktorého zamestnávali boje s Avarmi, bojoval v tejto vojne medzi bratmi najprv úspešne, potom bol však stále viac zatlačovaný. Konflikt so Sigibertom mal aj rodinné pozadie: Sigibert sa asi roku 566 oženil s Brunichildou (pozri vyššie), zatiaľ čo si Chiperich asi o rok neskôr vzal jej sestru Gailswinthu, ktorú však krátko nato dal zavraždiť a vzal si svoju milenku Fredegundu.

Roku 575 bol Sigibert (asi na Chiperichov príkaz) zavraždený a Chilperich odvtedy veľmi úspešne vybojoval celé Charibertovo dedičstvo Sigiberta.

Po revolte roku 581 v Austrázii proti Sigibertovej vdove Brunichilde sa v spojenectve s Austráziou obrátil proti Gunthramovi. AJ tu bol Chilperich úspešný, dobyl zvyšok Charibertovho dedičstva a odteraz sídlil v Paríži. Keďže v tom čase už nemal preživšieho syna, určil v rámci tohto nového spojenectva za dediča svojho synovca Childeberta II..

Roku 583 došlo opäť k významným zmenám v Austrázii, ktoré riešil spojenectvom s vizigótskym kráľom Leovigildom a spečatil zasnúbením svojej dcéry Rigundis s Leovigildovým synom Rekkaredom.

Na jeseň roku 594 bol Chilperich zavraždený na poľovačke, údajne na popud jeho ženy Fredegunde a šľachty. Jeho syn Chlotar II. žil v tom čase ešte niekoľko mesiacov, takže sa Chiperichova ríša ihneď rozpadla.

Chilperich je pochovaný v kostole St. Vincent v Paríži, tak ako 13 rokov neskôr Fredegunda.

Kronikár Merovejovcov Gregoire de Tours (Gregor z Tours) označil Chilpericha ako "Nera a Heroda našej doby", hoci zreteľne oceňoval aj jeho umelecké záujmy a zákonodarstvo. V očiach súčasníkov viedlo najmä frivolné správanie jeho milenky a neskoršej ženy Fredegundy k trvalým bratovražedným vojnám za Chiperichovej vlády.

Sčasti bizarná rodinná tragédia v súvisloti so sestrami Gailswinthou a Brunichildou, ako aj Fredegundou, sa stala veľmi pravdepodobne súčasťou udalostí známej ságy o Nibelungoch (Pieseň o Nibelungoch, vznikla v 12. storočí zlúčením starších príbehov).

Literatúra

  • Dahn, Felix: Die Franken. Emil Vollmer Verlag 1899.
  • Ennen, Edith: Frauen im Mittelalter. Verlag C.H. Beck München 1994.
  • Ewig, Eugen: Die fränkischen Teilungen und Teilreiche (511-613). Verlag der Akademie der Wissenschaften und der Literatur in Mainz 1952.
  • Ewig, Eugen: Die Merowinger und das Frankenreich. Stuttgart (Kohlhammer) 2001, Broschiert, ISBN 3170170449
  • Gregor von Tours: Hist. Fr. IV, 22-VI.
  • Schneider, Reinhard: Königswahl und Königserhebung im Frühmittelalter. Anton Hirsemann Stuttgart 1972.
  • Werner, Karl Ferdinand: Die Ursprünge Frankreichs bis zum Jahr 1000. Deutscher Taschenbuch Verlag München 1995
  • Zöllner, Erich: Geschichte der Franken bis zur Mitte des 6. Jahrhunderts. Verlag C. H. Beck München 1970