Nový Smokovec: Rozdiel medzi revíziami

	Nový Smokovec
	liečebná a turistická osada
	Nový Smokovec Smokovec - koniec 19.storočia
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obec	Vysoké Tatry
Historický región	Spišská župa
Nadmorská výška	995 m n. m.
Súradnice	49°08′14″S 20°12′55″V / 49,137222°S 20,215278°V
Obyvateľstvo	495 (2017)
založenie osady	1876
Primátor	Ing. Ján Mokoš (NEKA)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	062 01
Tel. predvoľba	+421-52
EČV	PP
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Webová stránka: www.vysoketatry.sk
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 11:56, 1. september 2021

Súradnice: 49°08′14″S 20°12′55″V / 49,137222°S 20,215278°V

Nový Smokovec (maď. Újtátrafüred, nem. Neuschmecks, poľ. Nowy Smokowiec) tvorí juhozápadnú časť trojice Smokovcov pri Ceste slobody, na úbočí Slavkovského štítu.

Zakladateľom osady bol Dr. Mikuláš Sontág st. (1843 – 1899), ktorý si v roku 1875 prenajal od obce Veľký Slavkov 20 hektárov pozemkov v blízkosti dnešného Starého Smokovca, s cieľom vybudovať na tomto území prvé klimatické sanatórium vo Vysokých Tatrách.

Pri výkope základovej jamy objavili robotníci strieborniak s portrétom cisára Marca Aurelia. Na miesto nálezu prizvaný viedenský archeológ Ignác Spöttl odhalil na ľavom brehu Slavkovského potoka, pod Cestou slobody, veľmi produktívne metalurgické pracovisko, ktoré bolo činné na prelome kresťanského letopočtu. Stopy po príbytkoch sa síce nenašli, bola tu však relatívne dobre zachovaná taviaca pec kruhového pôdorysu, mohutná žulová nákova, grafitové kokily na odlievanie rudy a za ich pomoci odliate „pagáče“ kujného železa, veľké haldy nedostatočne vytavenej trosky a zásoba netavenej rudy. Zaujímavým nálezom bola železná plastika brodivého vtáka, ktorá sa v súčasnosti nachádza v múzeu TANAPu v Tatranskej Lomnici.

Výstavba osady

Výstavba Nového Smokovca sa začala v roku 1875, no najstaršie sanatóriá dali do prevádzky 1. júla 1876 ako prvú špecializovanú liečebňu tuberkulózy v Uhorsku. Sontág zrejme považoval tento termín aj za dátum založenia Nového Smokovca, ako nasvedčuje mohutný žulový balvan pri rodinnej vile s vytesaným rokom 1876.

Nový Smokovec bol prvou tatranskou osadou, ktorá bola v prevádzke aj v zime. Predpokladaná prvá zimná sezóna 1881-82 sa pre obavy pacientov, a ich liečiteľov nekonala, ale počas nasledujúcej zimy zostali už obidve sanatóriá otvorené a pomerne dobre obsadené. Obe sanatóriá a v najbližších rokoch postavený kúpeľný dom a jedáleň pospájali krytým koridorom. Kolonáda ústila do zimnej záhrady (terajšieho kina Kriváň). Na začiatku 20. storočia mal Nový Smokovec 38 budov: 26 z nich vytváralo sanatórny komplex s hospodárskym príslušenstvom. Zachované zvyšky tohto zoskupenia tvoria budovy Európa a Branisko. Obytný dom Sontágovcov slúži v súčasnosti cestovnému ruchu pod názvom Vila Szontagh. Po smrti Mikuláša Sontága majetok a teda aj kúpele zdedil jeho syn Mikuláš Sontág ml.

Počas prvej svetovej vojny sa sontágovské sanatóriá premenili na vojenské lazarety. Súčasne sa začalo budovať aj nové veľké sanatórium účastinnej spoločnosti, ktoré otvorili roku 1925. Nazvali ho Palace, ale keď ho prevzal a prestavoval Všeobecný penzijný ústav a po ďalšej reorganizácii Penzijný ústav súkromných úradníkov, zaviedli sa oficiálne názvy Sanatórium Všeobecného penzijného ústavu, resp. Sanatórium Penzijného ústavu súkromných úradníkov (PÚSÚ). V miestnom slangu sa ujalo a pretrváva označenie Penzák.

Neskôr bola postavená nová ozdravovňa v priestorovej nadväznosti na starú liečebnú osadu. Po dostavbe na ňu preniesli roku 1933 názov jej premenovanej predchodkyne - Palace.

Popri všetkých týchto liečebných objektoch vyrástli v Novom Smokovci od 80. rokov 19. storočia aj viaceré vilky rôznych súkromníkov. Najväčšia z nich patrila pôvodne Telekiovcom a volali ju Szikra, t. j. Iskra, podľa pseudonymu majiteľky, maďarskej spisovateľky Júlie Kende - Telekiovej. Po prvej svetovej vojne ju prevzala Legiobanka a premenovala ju na Sibír. Dnes sú v nej umiestnené predškolské zariadenia a názov Sibír prevzalo v miestnom slangu obytné sídlisko, ktoré sa od roku 1958 rozrástlo poniže pôvodnej nositeľky mena, na západnom okraji Nového Smokovca.

Krátko po vojne dali do prevádzky nový turistický hotel Bystrina a roku 1954 prvú tatranskú novostavbu odborárskej zotavovne s názvom Budovateľ, dnes Telekomunikácie. Pred lyžiarskymi majstrovstvami sveta 1970 postavili hotel MS 70 a nový hotel Park dnes po rekonštrukcii hotel Átrium, na mieste staršieho, demolovaného menovca z roku 1930. Niekdajšie rozhranie medzi Novým a Starým Smokovcom už celkom zaniklo.^[2]^[3]^[4]

Referencie

↑ [1]
↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76.
↑ BOHUŠ, Ivan. Osudy tatranských osád. 1. vyd. Martin : Osveta, 1982. S. 272.

Pozri aj

Pamätník na víchricu

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nový Smokovec

Externé odkazy

[1] [1]

[2] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[3] HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76.

[4] BOHUŠ, Ivan. Osudy tatranských osád. 1. vyd. Martin : Osveta, 1982. S. 272.

[1]

[2]

[3]

[4]

@@ Riadok 26: / Riadok 26: @@
 <!-- *** Locations *** -->
 | location =
-| elevation = 1010
+| elevation = 995
 | prominence =
 | lat_d = 49.137222
@@ Riadok 63: / Riadok 63: @@
 | footnotes          = }}
-'''Nový Smokovec''' ({{vjz|hun|Újtátrafüred}}, {{vjz|deu|Neuschmecks}}, {{vjz|pol|Nowy Smokowiec}}) tvorí juhozápadnú časť trojice Smokovcov pri Ceste slobody, na úbočí [[Slavkovský štít|Slavkovského štítu]].
+'''Nový Smokovec''' ({{vjz|hun|''Újtátrafüred''}}, {{vjz|deu|''Neuschmecks''}}, {{vjz|pol|''Nowy Smokowiec''}}) tvorí juhozápadnú časť trojice Smokovcov pri Ceste slobody, na úbočí [[Slavkovský štít|Slavkovského štítu]].
-Zakladateľom osady bol Dr. [[Mikuláš Sontág (1843)|Mikuláš Sontág]] st. (1843-1899), ktorý si v roku [[1875]] prenajal od obce [[Veľký Slavkov]] 20 hektárov pozemkov v blízkosti dnešného [[Starý Smokovec|Starého Smokovca]], s cieľom vybudovať na tomto území prvé klimatické sanatórium vo [[Tatry|Vysokých Tatrách]].
+Zakladateľom osady bol Dr. [[Mikuláš Sontág (1843)|Mikuláš Sontág]] st. ([[1843]]{{--}}[[1899]]), ktorý si v roku [[1875]] prenajal od obce [[Veľký Slavkov]] 20 hektárov pozemkov v blízkosti dnešného [[Starý Smokovec|Starého Smokovca]], s cieľom vybudovať na tomto území prvé klimatické sanatórium vo [[Tatry|Vysokých Tatrách]].
-Pri výkope základovej jamy objavili robotníci strieborniak s portrétom cisára [[Marcus Aurelius|Marca Aurelia]]. Na miesto nálezu prizvaný viedenský archeológ Ignác Spöttl odhalil na ľavom brehu Slavkovského potoka, pod Cestou slobody, veľmi produktívne metalurgické pracovisko, ktoré bolo činné na prelome kresťanského letopočtu. Stopy po príbytkoch sa síce nenašli, bola tu však relatívne dobre zachovaná taviaca pec kruhového pôdorysu, mohutná žulová nákova, grafitové kokily na odlievanie rudy a za ich pomoci odliate „pagáče“ kujného železa, veľké haldy nedostatočne vytavenej trosky a zásoba netavenej rudy. Zaujímavým nálezom bola železná plastika brodivého vtáka, ktorá sa v súčasnosti nachádza v múzeu TANAPu v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]].
+Pri výkope základovej jamy objavili robotníci strieborniak s portrétom cisára [[Marcus Aurelius|Marca Aurelia]]. Na miesto nálezu prizvaný viedenský archeológ Ignác Spöttl odhalil na ľavom brehu Slavkovského potoka, pod Cestou slobody, veľmi produktívne metalurgické pracovisko, ktoré bolo činné na prelome kresťanského letopočtu. Stopy po príbytkoch sa síce nenašli, bola tu však relatívne dobre zachovaná taviaca pec kruhového pôdorysu, mohutná žulová nákova, grafitové kokily na odlievanie rudy a za ich pomoci odliate „pagáče“ kujného železa, veľké haldy nedostatočne vytavenej trosky a zásoba netavenej rudy. Zaujímavým nálezom bola železná plastika brodivého vtáka, ktorá sa v súčasnosti nachádza v [[Múzeum Tatranského národného parku|múzeu TANAPu]] v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]].
 == Výstavba osady ==