Matica slovenská

Matica slovenská
Matica slovenská pred budovou MS
Základné informácie
Krátky názov	MS
Motto	Karol Kuzmány: „Ak chcete ďalej prísť, ako my dôjdeme, treba vám viac vedieť, ako čo my vieme, treba vám vrúcnejšou vierou sa zapáliť, treba vám smelosťou väčšou sa presláviť, treba vám viac práce, viac trpezlivosti.“
Vznik	4. augusta 1863 v Martine
Právne postavenie	verejnoprávna inštitúcia
Určenie / zameranie	kultúra
Ústredie	P. Mudroňa 1
Miesto	036 01 Martin
Súradnice	49°04′07″S 18°55′18″V
Ďalšie informácie
Členstvo	Individuálne Kolektívne
Predseda Matice slovenskej	JUDr. Marián Gešper
Správca Matice slovenske	Mgr. Maroš Smolec
Predseda dozorného výboru MS	JUDr. Štefan Martinkovič
Hlavný orgán	Valné zhromaždenie
Rozpočet	2017: 3 231 090€
Webstránka	oficiálna stránka

Matica slovenska. Pečať. 1848

Vyšívaný obal stanov Matice slovenskej z roku 1863

Matica slovenská (skr. MS) je celonárodná slovenská kultúrna ustanovizeň so sídlom v Martine. Historické založenie MS bolo na prvom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 4. augusta 1863. V roku 1875 uhorská vláda Maticu zakázala a jej činnosť bola obnovená 1. januára 1919. V súčasnosti sa riadi Zákonom o Matici slovenskej č. 68/1997 a Stanovami Matice slovenskej.

Zameranie a poslanie Matice slovenskej

Matica slovenská chce prehlbovať u svojich členov pozitívny vzťah k svojej vlasti, domovine svojich predkov, a tak upevňovať národnú hrdosť a vlastenectvo; národne aktivizovať a zjednocovať všetkých občanov a to bez rozdielu národnosti, náboženského vyznania, politickej príslušnosti vrátane slovenských komunít v zahraničí v záujme upevňovania slovenskej štátnosti.

Poslaním Matice je rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo, prebúdzať a umocňovať národné povedomie Slovákov i krajanov žijúcich v zahraničí, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti. Prednostne získavať slovacikálne dokumenty, zhromažďovať, spracúvať, uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať národné kultúrne dedičstvo, robiť základný slovakistický výskum, zúčastňovať sa na tvorbe a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry. Združovať tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete. Zúčastňovať sa na propagácii Slovenska, rozvíjať styky s európskymi a svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt. Zakladať doma i v zahraničí nadácie a fondy na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov z vymedzených oblastí tvorivej činnosti. Vydávať pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku, spolupracovať pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné a stredné školy. Zapájať mládež do kultúrno-tvorivého procesu a pestovať v nej národné, kresťanské, mravné a demokratické hodnoty.

Cieľ Matice slovenskej

Pestovať v mládeži túžbu po poznaní národných dejín, kultúry a vzťah k národným tradíciám, pričom napomáha ich rozvoj. Uskutočňuje to predovšetkým vytváraním podmienok na všestranné vzdelávanie, podporou kultúrnych a iných záujmov a záľub mládeže, rozvojom sociálnych kontaktov a zvyšovaním jej kultúry pre plnohodnotný spoločenský život. Spolupracuje s detskými i mládežníckymi organizáciami a, samozrejme, aj s krajanmi v zahraničí predovšetkým v osvetovej i kultúrnej oblasti, ale i v oblasti voľnočasových aktivít pre deti a mládež.

Matica slovenská od roku 1990 každoročne organizuje pre deti medzinárodný detský tábor v Tatranskej Lesnej. Každé tri roky organizuje Matičný svetový festival slovenskej mládeže, na ktorom sa stretávajú mladí ľudia z celého sveta. Absolvujú rôzne športové podujatia, divadelné, folklórne a hudobné predstavenia, ale navštívia aj kultúrne pamiatky Slovenska. Prvý ročník festivalu sa uskutočnil v Nemecku v roku 1980. Prvý festival na slovenskej pôde bol v roku 1992 v Martine. 8. ročník sa uskutočnil 4. až 10. júla 2001 v Michalovciach, od 1. do 6. júla 2007 vo Vysokých Tatrách, 4. až 8. júla 2013 v Košiciach.

Pracoviská Matice slovenskej

• Archív Matice slovenskej
• Členské ústredie Matice slovenskej
• Finančno-ekonomický útvar Matice slovenskej
• Informačné ústredie Matice slovenskej
• Krajanské múzeum Matice slovenskej
• Magazín Slovensko
• Požičovňa kostýmov a krojov Matice slovenskej
• Sekretariát predsedu a správcu Matice slovenskej
• Vedné ústredie Matice slovenskej
• Slovenský literárny ústav Matice slovenskej
• Slovenský historický ústav Matice slovenskej
• Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej
• Redakcia Slovenských pohľadov
• Redakcia Slovenských národných novín
• Technicko-investičný útvar Matice slovenskej
• Vydavateľstvo Matice slovenskej

Sídla Matice slovenskej

1. budova

Súčasná (2.) budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1924 – 1926

Pôvodná budova bola postavená v rokoch 1864 – 1865 podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu z darov slovenského ľudu. Zastavaná plocha je 1 189 m². Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočia dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Od roku 1962 je národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli budovy sa nachádza aj socha S. H. Vajanského od Františka Úprku (1926), ktorá bola pôvodne umiestnená pred 2. budovou Matice slovenskej. V súčasnosti tu je umiestnená stála expozícia Slovenského národného literárneho múzea.

2. budova

Druhá budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1924 – 1926 je bohato členená v hmote tromi hlbokými rizalitmi na fasádach. Bola postavená podľa projektu Jána Palkoviča. Zastavaná plocha je 1 737 m². Od roku 1964 je kultúrnou pamiatkou. Pred budovou sa nachádza socha národného umelca Jána Kulicha „Matica slovenská“ (1964) zo zváranej ocele. V tejto budove je súčasné sídlo Matice slovenskej.

3. budova

Tretia budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1963 – 1975. Do roku 2005 sídlo Matice slovenskej. Po delimitácii majetku medzi Maticou slovenskou a Slovenskou národnou knižnicou slúži 3. budova pre potreby Slovenskej národnej knižnice. Matica slovenská sídli opäť v 2. budove.

Dejiny

Prvý predseda Štefan Moyzes

Prvý podpredseda Karol Kuzmány

Prvé sídlo Matice slovenskej

Pamätná tabuľa na 1. budove MS

„Slovenská Matica je jednota milovníkov národa a života slovenského a jej cieľ: v členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať; slovenskú literatúru a krásne umenia pestovať a podporovať a tým i hmotný dobrobyt slovenského národa napomáhať a na jeho zveľaďovaní pracovať“

• 1861

V dňoch 6. a 7. júna na zhromaždení v Martine bola v prijatom Memorande národa slovenského aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku. Zároveň sa ustanovil prípravný výbor, ktorý vypracoval stanovy Matice slovenskej. Na schválenie ich predložil 1. augusta 1861 ich predložil na schválenie Uhorskej kráľovskej miestodržitelskej rade.

• 1863

Prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej sa konalo 4. augusta 1863, po tom čo cisár František Josef I. koncom mája potvrdil stanovy spolku. Za prvého predsedu bol zvolený katolícky biskup Štefan Moyzes, za podpredsedu evanjelický superintendent Karol Kuzmány.

• 1865

Národnú svetlicu, prvú budovu Matice slovenskej, slávnostne otvorili 8. augusta; bola financovaná z celonárodných grajciarových zbierok. Za krátke obdobie činnosti rozvinula MS rozsiahlu zberateľskú a vydavateľskú činnosť. Zhromažďovala cenné zbierky pamiatok z kultúrnych dejín Slovákov a Slovenska. Vydala 82 zväzkov kníh. Poskytovala štipendiá a pôžičky slovenským vedcom a študentom, nadväzovala domáce i zahraničné kontakty. Dôstojne vstúpila do rodiny slovanských spolkov s podobným názvom, ako boli Matica srbská (1826), Matica česká (1831), Matica chorvátska (1842), Matica moravská (1849).

• 1875

Uhorská vláda (uznesením ministra vnútra Koloman Tisza č. 125 zo 6. apríla) zakázala činnosť Matice slovenskej po 12 rokoch jej existencie. 12 novembra 1875 bola Matica rozpustená a jej majetok zhabaný. Majetok neskôr získal Hornouhorsky maďarský vzdelávací spolok (FEMKE), čo bol vládny pomaďarčovací spolkov založený 20. novembra 1883 Belom Grünwaldom. Pokusy o obnovenie činnosti MS boli neúspešné. Pokračovali v nej však iné martinské spolky s celonárodnou pôsobnosťou, najmä Živena (1869), Kníhtlačiarsky účastinársky spolok (1870), Slovenský spevokol (1872) a Muzeálna slovenská spoločnosť (1893).

• 1919

Činnosť Matice slovenskej bola obnovená až po vzniku Československa 1. januára. 1919 na základe rozhodnutia ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára. „Oživotvorujúce“ valné zhromaždenie sa konalo 5. augusta 1919. Matica nadviazala na predchádzajúcu prácu, navyše začala budovať členskú základňu a zakladať vedecké odbory. Zriadila aj Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, knižnicu a archív.

• 1922

Matica slovenská začala opäť vydávať časopis Slovenské pohľady, neskôr aj časopis pre deti Slniečko.

• 1932

Valné zhromaždenie 12. mája výrazne ovplyvnilo ďalšie smerovanie Matice slovenskej. Sústredila sa na národný program, zintenzívnila vedeckú a rozvinula bohatú vydavateľskú činnosť (okrem kníh začala vydávať aj časopis Slovensko, určený pre členskú základňu).

• 1941

Na pôde Matice slovenskej vznikol spolok Slovenská národná knižnica, jeho hlavnou úlohou bolo vyhľadávať, získavať a uchovávať slovacikálne tlačené dokumenty.

• 1943

Matica slovenská založila v Martine modernú tlačiareň Neografia.

• 1948

Komunistický režim Neografiu znárodnil. V rokoch 1949 – 1953 politické orgány postupne zobrali Matici slovenskej vedeckú prácu, zlikvidovali jej členskú základňu a inštitúciu zredukovali na ústredie osvetovej práce. Dovtedajšiu matičnú vedeckú činnosť presunuli do príslušných ústavov Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

• 1954

SNR v apríli prijala zákon o Matici slovenskej ako Národnej knižnici a knihovednom ústave.

• 1959

V argentínskom meste Buenos Aires znovu založil Jozef Cíger Hronský Zahraničnú Maticu slovenskú.

• 1968

Politické uvoľnenie v spoločnosti prinieslo nádej aj na oživenie pôvodného poslania Matice slovenskej vrátane znovuobnovenia jej členskej základne a rozvoja starostlivosti o zahraničných Slovákov. Tento nádejný proces trval len krátko a bol zastavený v tzv. normalizačnom procese.

• 1973

Slovenská národná rada prijala 20. decembra zákon o Matici slovenskej, ktorý ju v podstate vrátil do stavu spred dvadsiatich rokov. Členská základňa bola zrušená, činnosť Matice slovenskej sa znova sústredila v prvom rade na knihovníctvo, bibliografiu, biografiu, literárne múzejníctvo a archívnictvo.

• 1975

30. augusta otvorili v Martine na Hostihore novú, veľkoryso koncipovanú budovu Matice slovenskej, dielo architektov  Dušana Kuzmu a Antona Cimmermanna.

• 1990

V dňoch 10. – 11. augusta sa znovu konalo „oživotvorujúce“ valné zhromaždenie v Martine. Mnohí bývalí pracovníci, členovia a priaznivci sa opäť prihlásili k Matici slovenskej. Minister kultúry odvolal jej komunistické vedenie a dočasným vedením Matice poveril Viliama Jána Grusku. Na valnom zhromaždení zvolili za predsedu MS Jozefa Markuša.

• 1991

26. júla Slovenská národná rada prijala nový zákon o Matici slovenskej, ktorý vytvoril priestor na jej postupný návrat od štátom riadenej inštitúcie k nezávislej ustanovizni. Výrazne sa rozvíja spolková súčasť Matice slovenskej a pretvára sa sieť jej pracovísk.

• 1992

Matica slovenská v spolupráci so Svetovým kongresom Slovákov po prvýkrát organizovala stretnutie mladých Slovákov z celého sveta pod oficiálnym názvom Matičný svetový festival slovenskej mládeže. Konal sa v dňoch 12. – 19. júla v Martine. Matičný festival organizuje Matica slovenská každý tretí rok.

• 1993

Vznik samostatnej Slovenskej republiky bol zavŕšením dlhej etapy boja Matice slovenskej za slovenskú národnú identitu. Postupne sa plnia tézy Národného programu MS, koncipovaného v rokoch 1991 – 1992. Do lona Matice sa vrátila totalitným režimom zoštátnená tlačiareň Neografia, časopis Slovenské pohľady, niektoré zoštátnené matičné domy. Matica založila zbierku na Národný poklad a začala udeľovať ceny Nadácie MS.

• 1997

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 13. februára sa Matica slovenská stala verejnoprávnou ustanovizňou, ktorá plní vymedzené štátne úlohy. Dňa 17. júla otvorili v Martine Svetový rok Slovákov.

• 2000

Národná rada Slovenskej republiky schválila tzv. knižničný zákon, ktorý bez účasti MS pripravil vtedajší minister kultúry Milan Kňažko. Zákon poškodil Maticu slovenskú a negatívne zasiahol do jej činnosti na viacero rokov. Musela opustiť sídelnú budovu v Martine na Hostihore, ale aj historicky prvú budovu – obidve pripadli do správy Slovenskej národnej knižnice.

• 2004

Valné zhromaždenie v Spišskej Novej Vsi prijalo Programové zámery na obdobie rokov 2004 – 2007 s výhľadom do roku 2010 a tiež Memorandum Slovákov doma i vo svete.

• 2007

Matica slovenská zorganizovala 1. európsky kongres slovanských Matíc na ktorom sa zúčastnili predstavitelia zo všetkých štátov, kde medzi Slovákmi pôsobí ich národná matica. Valné zhromaždenie Matice slovenskej v Martine schválilo významné dokumenty jej ďalšieho pôsobenia. Delegáti výraznou väčšinou opäť zvolili za predsedu MS Jozefa Markuša; výbor MS následne zvolil do funkcie nového správcu MS Jána Eštoka.

• 2008

Historicky prvé zasadnutie vlády Slovenskej republiky za účasti najvyšších ústavných činiteľov a predsedu MS sa konalo 2. januára pri príležitosti 15. výročia vzniku samostatného Slovenska v matičnej budove na Mudroňovej ulici v Martine.

• 2009

V rámci Martinských matičných slávností bol otvorený Rok Jozefa Cígera Hronského (august 2009 – júl 2010) pri príležitosti 50. výročia vzniku Zahraničnej Matice slovenskej a 50. výročia úmrtia J. C. Hronského.

• 2010

V septembri zorganizovala Matica slovenská 2. európsky kongres slovanských Matíc. Matica slovenská v spolupráci s Nitrianskym samosprávnym krajom, mestom Nitra, ďalšími mestami a obcami zorganizovala v dňoch 1. – 5. júla 2010 11. ročník Matičného svetového festivalu slovenskej mládeže. V novembri valné zhromaždenie Matice slovenskej zvolilo za svojho predsedu Mariána Tkáča.

• 2017

V novembri valné zhromaždenie Matice slovenskej zvolilo za jej predsedu Mariána Gešpera.

Predsedovia Matice slovenskej

• 1863 – 1869: Štefan Moyzes (* 1797 – † 1869)
• 1870 – 1875: Jozef Kozáček (* 1807 – † 1877)
• Na čele Matice boli od roku 1919 štyria predsedovia: Matúš Dula, Pavol Országh Hviezdoslav, František Richard Osvald a Vavro Šrobár. 1919 – 1926: Matúš Dula (* 1846 – † 1926), 1919 – 1921: Pavol Országh Hviezdoslav (* 1849 – † 1921), 1919 – 1926: František Richard Osvald (* 1845 – † 1926), 1919 – : Vavro Šrobár (* 1867 – † 1950)
• 1922 – 1930: Jur Janoška (* 1856 – † 1930)
• 1926 – 1943: Marián Blaha (* 1869 – † 1943)
• 1931 – 1939: Ján Vanovič (* 1856 – † 1942)
• 1931 – 1949: Jozef Országh (* 1883 – † 1949)
• 1945 – 1954: Jur Hronec (* 1881 – † 1959)
• 1945 – 1950, 1968 – 1973, 1974 – 1976: čestný predseda Laco Novomeský (* 1904 – † 1976)
• 1973 – 1990: Vladimír Mináč (* 1922 – † 1996)
• 1990: Viliam Ján Gruska (* 1936 – † 2019)
• 1990 – 2010: Jozef Markuš (* 1944)
• 2010 – 2017: Marián Tkáč (* 1949)
• od 2017: Marián Gešper

Ocenenia udeľované Maticou slovenskou

Cena Daniela Rapanta

Cenu Daniela Rapanta zriadil Historický odbor Matice slovenskej (HO MS) v roku 1995 ako najvyššie ocenenie, ktorým oceňuje prínos za rozvoj historických vied, za zásluhy o poznanie slovenských dejín a života Slovákov doma i v zahraničí. Udeľuje sa jednotlivcovi alebo dvom jednotlivcom a to za: celoživotné dielo, alebo syntetizujúci pohľad a významné prehĺbenie poznatkov o slovenských dejinách. Cena je udeľovaná na počesť slovenského historika a archivára Daniela Rapanta podľa možnosti 17. apríla, v deň jeho narodenia.

Cena Františka Hrušovského

Pre študentov histórie a pomocných vied historických, ako aj pre mladých vedeckých pracovníkov, udeľuje HO MS podobne Cenu Františka Hrušovského.

Zahraničná Matica slovenská

Prvá Zahraničná Matica slovenská bola založená v roku 1893 v Chicagu a viedol ju Štefan Furdek. Po roku 1948 sa Matica slovenská musela vzdať svojich základných úloh, t.j. budovania slovenského povedomia a národnostne integrujúcej funkcie doma aj v zahraničí, bez ohľadu na náboženské vyznanie a princípu nadstraníckosti a preto bola Zahraničná Matica slovenská založená po druhýkrát 30. augusta 1959 v argentínskom meste Luján (75 km od Buenos Aires). Jej predsedom bol predvojnový tajomník Matice J. C. Hronský. Jeho nástupcom sa v roku 1960 stal Stanislav Mečiar, ktorý sa pričinil najmä o rozvoj vydavateľskej činnosti. Po jeho smrti sa v roku 1971 ujal vedenia ZMS mons. František Fuga a jej činnosť sa presunula do Kanady, kde sa rozvíjala spolupráca s Kanadskou slovenskou ligou. Matičným ústredím sa stalo mesto Hamilton a okrem bohatej vydavateľskej činnosti sa ZMS angažovala organizačnou prácou v pobočkách v Európe a Austrálii. Podieľala sa na organizácii kultúrno-spoločenských podujatí a už v časoch ČSSR presadzovala myšlienku samostatného Slovenska. V tomto období vznikol návrh zástavy ZMS – slovanskej trikolóry s dvojkrížom na trojvrší umiestnenom v strede^{[chýba zdroj]} (v spoluautorstve s Dr. J. Cincíkom).^{[chýba zdroj]}

Predsedovia ZMS

• 1959 – 1960: Jozef Cíger-Hronský
• 1960 – 1971: Stanislav Mečiar
• 1971 – 1987: František Jozef Fuga
• 1987 – 2008(?): Rudolf Šandorfi

Pozri aj

• Maďarizácia

Literatúra

• ELIÁŠ, Michal; HAVIAR, Štefan. Zlatá kniha Matice slovenskej. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2008. 108 s. ISBN 978-80-7090-875-4.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Matica slovenská

Externé odkazy

• Oficiálna stránka