Električková doprava v Bratislave: Rozdiel medzi revíziami
T3P |
rozchod |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Obrázok:Bratislava trams.jpg|right|thumb|Dvojvozová súprava v zastávke Hlavná stanica]] |
[[Obrázok:Bratislava trams.jpg|right|thumb|Dvojvozová súprava v zastávke Hlavná stanica]] |
||
[[Obrázok:GM Tramway Bratislava01.jpg|250px|right|thumb|Bratislavská električka typu T3 na nábreží Dunaja neďaleko Nového mosta]] |
[[Obrázok:GM Tramway Bratislava01.jpg|250px|right|thumb|Bratislavská električka typu T3 na nábreží Dunaja neďaleko Nového mosta]] |
||
'''Električková doprava v Bratislave''' tvorí nosný systém [[MHD]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Ide o stredne veľkú električkovú sieť. Polarita napájania je 600V rovnosmerných; + vo sberači, - v koľajnici (klasický systém). [[Rozchod koľají]] je 1000 mm |
'''Električková doprava v Bratislave''' tvorí nosný systém [[MHD]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Ide o stredne veľkú električkovú sieť. Polarita napájania je 600V rovnosmerných; + vo sberači, - v koľajnici (klasický systém). [[Rozchod koľají]] je 1000 mm. |
||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
Verzia z 08:33, 3. január 2007
Električková doprava v Bratislave tvorí nosný systém MHD v Bratislave. Ide o stredne veľkú električkovú sieť. Polarita napájania je 600V rovnosmerných; + vo sberači, - v koľajnici (klasický systém). Rozchod koľají je 1000 mm.
Dejiny
1893 – 1905: Počiatky
V 60. rokoch 19. storočia sa objavili v uliciach Bratislavy prvé omnibusy. Na začiatku 90. rokov rovnakého storočia požiadal Alexander Werner, rakúsky inžinier, o povolenie vybudovať systém konskej železnice. Nakoniec však svoju žiadosť zmenil tak, že animálnu trakciu nahradil elektrickou. Tej bolo vyhovené, a tak Bratislava otvorila prvú svoju električkovú linku. Stalo sa tak 27. augusta 1895, oveľa skôr, ako napríklad v Prahe a mnohých iných mestách. Existovala hlavná trať, z ktorej viedlo veľa odbočiek. Jazdilo sa od dnešného Nového mosta až k Hodžovmu námestiu. V prevádzke bolo 9 vozidiel, ktoré boli pohánané prúdom s napätím 550 V.
Onedlho po otvorení sa pokračovalo na výstavbe nových úsekov. Už v septembri 1895 bol otvorený nový k hlavnej stanici, dlhý vyše 3 km. V januári nasledujúceho roka bolo otvorených niekoľko ďalších tratí. Počas tohto roka medzitým zanikla omnibusová doprava fungujúca v meste vyše 30 rokov.
Ako sa sieť rozvíjala, začali sa objavovať aj rôzne problémy. Najprv s vlastníctvom, keď pôvodného dopravcu, firmu Lindheim a spol. vytlačila uhorská Részvénytársaság villamos és közlekedési vállalatok számára (Účastnícka spoločnosť pre elektrické a dopravné podniky). Nejaký čas si vedenie elektrickej dráhy pohrávalo aj s možnosťou zaviesť električkovú dopravu do Petržalky. Sem bola nakoniec električková trať naozaj zavedená, ale až neskôr, a v roku 1961 bola opäť zrušená. Dnes na juhu Bratislavy jazdia iba autobusy, avšak koncom roku 2007 začne výstavba novej električkovej rýchlodrážnej trate na toto sídlisko. Premávať však bude po inej trase ako v minulosti.
1906 – 1938: Rozvoj
V prvom desaťročí 20. storočia sa zaviedlo označenie liniek písmenami, objavili sa lýrové zberače v električkách, dodávané boli vozidlá typu Ganz. Zavedená bola aj trolejbusová doprava.
Veľké zmeny nastali aj po vyhlásení vtedajšieho Československa, začali prebiehať veľmi rozsiahle rekonštrukcie. Zaviedla sa aj pásmová tarifa, jej maximálnu sadzbu mesto regulovalo. Uvažovalo sa aj o zmene rozchodu koľají na 1435, na to však nebol dostatok finančných prostriedkov a nestretlo sa to s kladným ohlasom verejnosti. Na konci 20. rokov sa zaviedli prvé mestské autobusy.
1939 – 1945: Druhá svetová vojna
Po vypuknutí vojny boli prudko zvýšené nároky na dopravu, čo pocítila i električková doprava. Museli byť zrušené nočné spoje po 22. hodine. V roku 1941 začala výstavba tunela pod Bratislavským hradom, ktorý dnes používajú električky. Jeho výstavba trvala 8 rokov, dokončený bol v roku 1949. Ešte počas druhej svetovej vojny slúžil ako protiletecký kryt a neskôr ho používala automobilová doprava a chodci. Od roku 1983 je určený výlučne pre električky.
V roku 1942 skončili lýrové zberače, ktoré sa až dovtedy používali v mnohých mestách. Nahradili ich klasické pantografy. O ďalšie dva roky sa zaviedlo označenie liniek električiek a iných druhov dopravy namiesto písmen číslami. Tesne pred a počas obsadzovaní mesta Červenou armádou v roku 1945 bola celá verejná doprava, vrátane koľajovej, v meste zastavená. Po oslobodení sa začalo s odstraňovaním škôd, zničené bolo až 90 percent trolejového vedenia a aj koľaje boli značne poškodené. Od 14. júna už všetky 3 linky jazdili, ďalšie druhy dopravy boli obnovené v roku 1946.
1946 – 1980: Budovanie socializmu
Prvou lastovičkou po mnohých rokoch bola dodávka nových električiek v roku 1949, išlo o predchodcov električiek typu 6MT, ktoré sa objavili na začiatku 50. rokov. V tomto období došlo aj ku zdvojkoľajeniu trate z Karlovej Vsi do Dynamitky a zanikol posledný jednokoľajový úsek. Od roku 1952 sa zvýšil počet liniek na 5, v 50. rokoch bola zavedená šiesta linka a vybudovaná vozovňa Jurajov dvor. Vzhľadom na menovú reformu v roku 1953 musela byť upravená aj celá tarifa. 8. augusta 1957 sa objavil prvý prototyp električky typu Tatra T2, čo znamenalo postupný zánik starých dvojnápravových vozidiel.
V 60. rokoch sa začali nasadzovať do prevádzky aj vozidlá typu Tatra K2, ktoré v súčasnosti tvoria jediný typ kĺbových električiek v meste.
O 10 rokov neskôr sa začali objavovať prvé náznaky nosného systému, teda predovšetkým električkovej rýchlodráhy a neskôr aj klasického metra sovietskeho typu. Perspektívne sa počítalo s tým, že celé okolie hlavného mesta vtedajšej SSR bude mať vyše milión obyvateľov. V roku 1973 začala slúžiť aj Vozovňa Krasňany.
Podobne ako v Prahe, aj v Bratislave nakoniec došlo k zavedeniu jednotnej a neprestupnej tarify s cenou 1 Kčs, avšak o 2 roky neskôr, 1. apríla 1976.
1980 – 2002: Rozvoj elektrickej trakcie a čakanie na metro
Ropná kríza z roku 1973 úplne zmenila pohľad na elektrickú trakciu prakticky na celom svete. Aj vo vtedajšom Česko-Slovensku sa skončilo s jej utlmovaním a rozhodlo sa budovať nové trate a nakupovať nové vozidlá. Na práve dokončené sídliská sa otvárali električkové trate rýchlodráhového charakteru (Rača, 1988). V tom istom roku bola ukončená prevádzka električiek typu Tatra T2 a začalo sa aj so stavbou metra, ktorá však bola o rok zastavená.
Uvažovalo sa (opäť) tiež o prerozchodovaní električkovej siete v Bratislave na normálny rozchod 1435 mm, lebo v tom čase bol v Česko-Slovensku metrový rozchod iba v Bratislave a Liberci a pri kúpe vozidiel z iných dopravných podnikov ich bolo nutné previazať na bratislavské metrové podvozky. S rekonštrukciou libereckých tratí a prerozchodovaním trate na 1435 mm (v Bratislave sa ani nezačalo) boli nevyužívané liberecké metrové podvozky električiek typu T3 dodané práve do Bratislavy. V súvislosti s odmietnutím prerozchodovania trate sa do Bratislavy nedostali ani električky typu KT8xx, ktoré boli vyvinuté iba pre normálny rozchod (a bolo naplánované ich kúpiť až po prerozchodovaní).
90. roky boli v znamení modernizácie vozového parku (K2S, T3G, T3Mod a pod.) a zo začiatku aj úplne novými električkami, typom Tatra T6A5, dodávanými medzi rokmi 1991 až 1997. V tejto dobe však začala byť električková sieť veľmi preťažená, a to z dôvodov finančných úspor, ako aj predlžovaním intervalov, a tiež preto, že ešte stále neexistoval nosný systém MHD.
2002 - 2006: Električky namiesto metra
Po viac ako 20 rokoch snívania o metre, boli v roku 2002 všetky plány metra zrušené a začalo sa pripravovať jeho nahradenie rýchlodrážnymi električkami (pozri Petržálska rýchlodráha), pričom metro by sa začalo stavať až o niekoľko rokov neskôr. Prvé kroky však boli urobené až v roku 2006 kedy bol projekt električky do Petržálky predložený na posúdenie vplyvu na životné prostredie a začali sa robiť prvé kroky pre začiatok stavby, ktorý by mal byť v 4Q 2007. Taktiež sa začalo s testovaním rýchloelektričiek, zatiaľ sa v Bratislave testovalo vozidlo Škoda 06T.
Vozový park
Vozový park tvoria rôzne typy električiek, existuje aj mnoho modernizácií. Mestský náter je červeno-modro-strieborný, hoci mnoho električiek má pôvodný červeno-krémový.
K 30. novembru 2006 Dopravný podnik Bratislava prevádzkuje 235 električkových vozidiel a ich priemerný vek je 20 rokov.
Električky T3 a K2 sa stále modernizujú, ráta sa aj s kúpou nových, nízkopodlažných vozidiel a to hlavne v súvistlosti so spustením električkovej rýchlodráhy do Petržálky.
V minulosti testované električky: Škoda 06T (2006, bez cestujúcich)
