Margeciansky tunel: Rozdiel medzi revíziami
d -ďalšie reziduá zo skopírovaného IB, údaje, kat. |
aktual obr |
||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
| category = cestný, pôvodne železničný tunel |
| category = cestný, pôvodne železničný tunel |
||
<!-- *** Image *** --> |
<!-- *** Image *** --> |
||
| image = |
| image = Margeciansky tunel 21 Slovakia 1.jpg |
||
| image_size = |
| image_size = |
||
| image_caption = Západný portál tunela |
| image_caption = Západný portál tunela |
||
Aktuálna revízia z 07:04, 3. október 2021
| Margeciansky tunel | |
| cestný, pôvodne železničný tunel | |
 Západný portál tunela
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okresy | Gelnica, Košice-okolie |
| Obec | Margecany |
| Trať | Žilina – Košice |
| Nadmorská výška | 330 m n. m. |
| Súradnice | 48°53′04″S 21°02′58″V / 48,8845°S 21,0494°V |
| Dĺžka | 431 m |
| Počet tubusov | 1 |
| Otvorenie | 1872 |
  Poloha tunela v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Margeciansky tunel (nesprávne[1]: Margecanský tunel[2]; ľudové názvy: Rolovský tunel, Starý Bujanovský tunel; staršie po nemecky Phönix-Tunnel) bol pôvodne postavený ako železničný tunel v doline Hornádu pri obci Margecany. V súčasnosti je osvetleným cestným tunelom a vedie cez neho miestna účelová komunikácia.[3]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Postavili ho v rokoch 1867 – 1872, v rámci výstavby Košicko-bohumínskej železnice ako súčasť najdôležitejšej železničnej trate na severe Uhorska. Železniciam slúžil až do roku 1955, kedy bol daný do prevádzky nový Bujanovský tunel.[4] Od roku 1985 je ako technická pamiatka, zapísaný do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR. V roku 2018 zrealizovala obec Margecany projekt „Margeciansky tunel, otvorená galéria“.[3]
Technické parametre[upraviť | upraviť zdroj]
Margeciansky železničný tunel má dĺžku 431 m. Razený bol vo veľmi tvrdej skale pohoria Čiernej hory a preto takmer polovicu z jeho dĺžky, tvoria iba samotné opracované skaly.[4] Tunel má dva upravené portály v tvare parabolickej klenby, parabolickú tunelovú rúru a tri bezpečnostné výklenky. Obmurované časti tunelovej rúry a portály, majú pre tunely typický tvar parabolickej klenby. Materiál kvádrov muriva je prevažne travertín. Vozovka má betónový základ a je pokrytá asfaltom. Od roku 2018 je v tuneli nainštalované po celej jeho dĺžke elektrické osvetlenie.[3]
Využitie[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1985 bolo toto technické dielo ako technická pamiatka, zapísané do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR. V roku 2018 obec Margecany zrealizovala projekt „Margeciansky tunel, otvorená galéria“ a tak sprístupnila tunel všetkým záujemcom, ktorí si chcú túto technickú pamiatku pozrieť osobne.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Margecany. In: Pravidlá slovenského pravopisu 2013
- ↑ Margecanský tunel [online]. rail.sk, [cit. 2021-09-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Margeciansky tunel [online]. Margecany: Obecný úrad, [cit. 2021-09-30]. Dostupné online.
- ↑ a b PÁTEČEK, Peter. Bujanovský tunel [online]. zeleznicne.info, 2011-11-11, [cit. 2021-09-30]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Margeciansky tunel
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Margeciansky tunel na Rail.sk
- Margeciansky tunel na Margecany.info