Mária Kráľovičová: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Externé odkazy: odkaz na rozhovor v časopise Bojovník 1/2021
Značky: prvá úprava redaktora možný spam vizuálny editor
Pescan (diskusia | príspevky)
d + kategória
Riadok 114: Riadok 114:
[[Kategória:Cena Literárneho fondu]]
[[Kategória:Cena Literárneho fondu]]
[[Kategória:Osobnosti z Čár]]
[[Kategória:Osobnosti z Čár]]
[[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]]

Verzia z 16:13, 3. október 2021

Mária Kráľovičová
Narodenie 7. jún 1927 (96 rokov)
Čáry, Slovensko
Povolanieslovenská herečka

Mária Kráľovičová, vyd. Procházková (* 7. jún 1927, Čáry) je slovenská herečka.

Životopis

Narodila sa v dedine Čáry na Záhorí. Hereckú kariéru začala ako osemnásťročná v Komornom divadle v Martine. Za dva roky tu vytvorila 14 postáv a hneď v prvej sezóne získala na Divadelnej žatve v Prahe ocenenie Talent roku za postavu Aničky v Tajovského Ženskom zákone. O päťdesiat rokov neskôr vytvorila v tej istej hre prepísanej pre SND do záhoráckeho dialektu postavu Dory Chomútskej. Medzitým sedliačky takmer nehrala, stala sa totiž najprv lyrickou a neskôr charakterovou dramatickou herečkou.

V rokoch 19471950 študovala herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ale už 1. januára 1948 sa stala členkou Slovenského národného divadla, kde pôsobí nepretržite 70 sezón. V marci 1948 sa tu po boku Andreja Bagara v premiére Molièrovej Školy žien predstavila v úlohe Agnesy. Skutočnou hviezdou sa stala v novembri 1948, keď ju Jozef Budský obsadil do zdramatizovanej Sládkovičovej Maríny. Moderný javiskový tvar tohto predstavenia obrazov, svetla a veršov, ktoré bolo neskôr označované za inscenáciu storočia, ale ktoré zakrátko zakázali a stiahli, bol spoločným dielom výtvarníkov Dezidera Millyho, Jána Mudrocha, skladateľa Andreja Očenáša a literátov Alexandra Matušku a Jozefa Felixa. Marína predurčila jej recitátorskú dráhu.

Odohrala vyše štyristo divadelných, filmových a televíznych postav a ešte dvojnásobok v rozhlase. Medzi jej postavami nechýba Shakespearova Júlia, Ofélia, či pani Fordová, Hviezdoslavova Salome, Schillerova Amália, Brechtova Virginia, Arbuzovova Vala, Čechovova Sára aj Ranevská, lady Torrancová Tennessee Williamsa, Maggie-Marylin Arthura Millera, Iwaszkiewiczova George Sandová, či Costeaova Ona a Edith Piafová. K osemdesiatinám jej venovalo SND hru S mamou Táne Kusej, kde za postavu Terézie Klimovej bola navrhnutá na ocenenie Dosky, a k osemdesiatpäťke rovnako hlavnú úlohu Cissy Robsonovej v hre oscarového dramatika Richarda Harwooda Kvarteto.

V roku 2013 sa vydala na rozlúčkové turné po Slovensku s komédiou Marca Camolettiho Kto zhasol svetlo a detektívkou Ryba v trojke.

Je prvou slovenskou televíznou herečkou (r. 1957 spolu s Elom Romančíkom "Dovidenia Luciene" v réžii Jána Roháča) a prvou recitátorkou, ktorá slovenskú poéziu prezentovala v recitáloch na troch kontinentoch (napr. už v roku 1958 na Expo v Bruseli v réžii Alfreda Radoka, v Montreale, Havane, Hanoji, Jeruzaleme...)

Je národnou umelkyňou, dvojnásobnou laureátkou štátnej ceny, nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, Zlatého krokodíla, Krištáľového krídla, má svoju tabuľku na chodníku slávy v Bratislave, je v sieni slávy osobností televíznej obrazovky OTO. Aktívne pracovala v Zväze slovenských dramatických umení a v ústrednom výbore Slovenského zväzu žien a od roku 2006 je richtárkou Spolku Záhorákov. S manželom, básnikom, spisovateľom a novinárom Mirom Procházkom, má dve deti.

Ocenenia

  • 1946 – talent roka, Divadelná žatva Praha
  • 1961 – laureátka štátnej ceny
  • 1967 – titul zaslúžilá umelkyňa
  • 1976 – Krištáľová ruža
  • 1978 – Cena Andreja Bagara
  • 1979 – titul národná umelkyňa
  • 1979 – televízna cena Zlatý krokodíl
  • 1984 – laureátka štátnej ceny
  • 1998 – Cena Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu
  • 2001 – Zlatá slučka, cena za najlepší dabing
  • 2002 – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
  • 2004 – Kvet Tálie
  • 2006 – Sieň slávy Osobnosť televíznej obrazovky OTO
  • 2007 – Cena Jozefa Kronera za celoživotné herecké dielo
  • 2007 – výročná cena Literárneho fondu
  • 2007 – Krištáľové krídlo v kategórii divadlo
  • 2010 – Chodník slávy Divadla Pavla Országha Hviezdoslava
  • 2012 – Osobnosť Bratislavy
  • 2012 – Medaila prezidenta Slovenskej republiky za významné zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry
  • 2014 – Cena predsedu Národnej rady Slovenskej republiky za rozvoj kultúry a za výnimočný prínos v oblasti dramatického umenia

Filmografia (výber)

Aktuálne inscenácie Slovenské národné divadlo

  • Georges Feydeau: Chrobák v hlave (Olympia Feraillonová)
  • Ronald Harwood :Kvarteto (Cissy Robsonová)
  • Valeria Schulczová, Roman Olekšák : Leni (Bertha)
  • Thomas Mann : Buddenbrookovci (Lina)
  • Christopher Hampton : Popol a vášeň (Nini)
  • Franz Lehár : Zem úsmevov (Excelencia Hardeggová)
  • Ivan Stodola : Bačova žena (Gazdiná)

Aktuálne inscenácie iné divadlá

  • Marc Camoletti : Kto zhasol svetlo (Anna)
  • Wolfgang Kohlhaase a Rita Zimmerová : Ryba v trojke (Charlotta Heckendorfová)

Iné projekty

Externé odkazy


Šablóna:Držitelia ceny OTO - Sieň slávy