Husák (okres Sobrance): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Tom78 (diskusia | príspevky)
17 050 editací
iw
Značka: odkazy na rozcestníky
Riadok 38: Riadok 38:


== Dejiny ==
== Dejiny ==
Archeologický prieskum ukázal, že územie obce bolo osídlené už v eneolite. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1548 zo sporu, ktorý bol riešení v Leleskom konvente. Zemepáni obce boli rod Druget z Humenného. Obec Husák od roku 1919, na základe Saintgermainskej zmluvy, patrí do územia Slovenska, od roku 1922 do Košickej župy neskôr (1928) do Slovenskej krajiny. Po malej vojne od 4. apríla 1939 bola pričlenená k Maďarskému kráľovstvu. Oslobodená bola 28. októbra 1944 Sovietskym vojskom. Obyvatelia obce sa po stáročia zaoberali vinárstvom, ovocinárstvom, chovom dobytka a prácou v lese.
Archeologický prieskum ukázal, že územie obce bolo osídlené už v [[eneolit]]e. Prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1548]] zo sporu, ktorý bol riešení v Leleskom konvente. Zemepáni obce boli rod [[Druget]] z [[Humenné]]ho. Obec Husák od roku [[1919]], na základe [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|Saintgermainskej zmluvy]], patrí do územia Slovenska, od roku [[1922]] do Košickej župy neskôr ([[1928]]) do Slovenskej krajiny. Po [[Malá vojna (1939)|malej vojne]] od [[4. apríla]] [[1939]] bola pričlenená k Maďarskému kráľovstvu. Oslobodená bola [[28. októbra]] [[1944]] Sovietskym vojskom. Obyvatelia obce sa po stáročia zaoberali [[vinárstvo]]m, [[ovocinárstvo]]m, chovom dobytka a [[lesníctvo|prácou v lese]].


V roku 1599 mala obec 32 domov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.husak.sk|url=http://www.husak.sk/?page_id=81|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=www.husak.sk}}</ref> Po celokrajinskom sčítaní v roku 1715 mala obec 10 poddanských domov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Levéltár|meno=Magyar Nemzeti|titul=193.224.149.8|url=http://193.224.149.8/adatbazisokol/adatbazis/az-1715_-evi-orszagos-osszeiras|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=193.224.149.8}}</ref> V roku 1828 mala obec 34 domov a 385 obyvateľov. Neskôr v roku 1851 mala 240 obyvateľov z čoho bolo 124 rímskokatolíckeho vierovyznania, 110 gréckokatolíckeho vierovyznania, 6 boli židia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Fényes|meno=Elek|titul=Magyarország geographiai szótára, mellyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik|vydanie=|vydavateľ=Fényes Elek|miesto=Pest|rok=1851|isbn=|strany=}}</ref> V roku 1910 mala obec 400 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=library.hungaricana.hu|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/NEDA_1910_02/?query=Ungludas&pg=597&layout=s|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=library.hungaricana.hu}}</ref> Podľa posledného sčítania obyvateľstva (2011) mala obec 165 obyvateľov.
V roku [[1599]] mala obec 32 domov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.husak.sk|url=http://www.husak.sk/?page_id=81|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=www.husak.sk}}</ref> Po celokrajinskom sčítaní v roku 1715 mala obec 10 poddanských domov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Levéltár|meno=Magyar Nemzeti|titul=193.224.149.8|url=http://193.224.149.8/adatbazisokol/adatbazis/az-1715_-evi-orszagos-osszeiras|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=193.224.149.8}}</ref> V roku 1828 mala obec 34 domov a 385 obyvateľov. Neskôr v roku 1851 mala 240 obyvateľov z čoho bolo 124 rímskokatolíckeho vierovyznania, 110 gréckokatolíckeho vierovyznania, 6 boli židia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Fényes|meno=Elek|titul=Magyarország geographiai szótára, mellyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik|vydanie=|vydavateľ=Fényes Elek|miesto=Pest|rok=1851|isbn=|strany=}}</ref> V roku 1910 mala obec 400 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=library.hungaricana.hu|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/NEDA_1910_02/?query=Ungludas&pg=597&layout=s|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=library.hungaricana.hu}}</ref> Podľa posledného sčítania obyvateľstva (2011) mala obec 165 obyvateľov.


<gallery>
<gallery>
Riadok 64: Riadok 64:
| miesto =
| miesto =
| jazyk =
| jazyk =
}} </ref> Pôvodne bol fíliou farnosti [[Onokovce]] (Оноківці, Ukrajina), v rámci Sátmarskej diecézy. Od roku 1945 patrí do farnosti sv. Štefana Uhorského kráľa v Jenkovciach. V interiéri sa nachádza hlavný [[oltár]] s prvkami [[secesia|secesie]] z doby výstavby kostola. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami, veža je horizontálne členená kordónovými rímsami a ukončená ihlancovou helmicou s laternou.
}} </ref> Pôvodne bol fíliou farnosti [[Onokovce]] (Оноківці, Ukrajina), v rámci Sátmarskej diecézy. Od roku 1945 patrí do farnosti sv. Štefana Uhorského kráľa v [[Jenkovce|Jenkovciac]]h. V interiéri sa nachádza hlavný [[oltár]] s prvkami [[secesia|secesie]] z doby výstavby kostola. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami, veža je horizontálne členená kordónovými rímsami a ukončená ihlancovou helmicou s laternou.


<gallery>
<gallery>

Verzia z 22:27, 10. október 2021

Husák
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Sobrance
Región Zemplín[1][pozn 1]
Nadmorská výška 220 m n. m.
Súradnice 48°41′55″S 22°17′15″V / 48,698611°S 22,287500°V / 48.698611; 22.287500
Rozloha 13,95 km² (1 395 ha) [5]
Obyvateľstvo 172 (31. 12. 2023) [6]
Hustota 12,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1548
Starosta Michal Copák[7] (nezávislý)
PSČ 072 51 (pošta Krčava)
ŠÚJ 522490
EČV (do r. 2022) SO
Tel. predvoľba +421-56
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: husak.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Husák je obec na Slovensku v okrese Sobrance.

Dejiny

Archeologický prieskum ukázal, že územie obce bolo osídlené už v eneolite. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1548 zo sporu, ktorý bol riešení v Leleskom konvente. Zemepáni obce boli rod Druget z Humenného. Obec Husák od roku 1919, na základe Saintgermainskej zmluvy, patrí do územia Slovenska, od roku 1922 do Košickej župy neskôr (1928) do Slovenskej krajiny. Po malej vojne od 4. apríla 1939 bola pričlenená k Maďarskému kráľovstvu. Oslobodená bola 28. októbra 1944 Sovietskym vojskom. Obyvatelia obce sa po stáročia zaoberali vinárstvom, ovocinárstvom, chovom dobytka a prácou v lese.

V roku 1599 mala obec 32 domov.[8] Po celokrajinskom sčítaní v roku 1715 mala obec 10 poddanských domov.[9] V roku 1828 mala obec 34 domov a 385 obyvateľov. Neskôr v roku 1851 mala 240 obyvateľov z čoho bolo 124 rímskokatolíckeho vierovyznania, 110 gréckokatolíckeho vierovyznania, 6 boli židia.[10] V roku 1910 mala obec 400 obyvateľov.[11] Podľa posledného sčítania obyvateľstva (2011) mala obec 165 obyvateľov.

  • Urbárska mapa Husáka z roku 1866
    Urbárska mapa Husáka z roku 1866
  • Súpis po domoch 1869 čelná strana
    Súpis po domoch 1869 čelná strana
  • Súpis po domoch 1869
    Súpis po domoch 1869
  • Súpis po domoch 1869 zadná strana
    Súpis po domoch 1869 zadná strana
  • Mapa okresu Sobrance 1922
    Mapa okresu Sobrance 1922

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

  • Rímskokatolícky kostol sv. Joachima a Anny, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1927-1928.[12] Pôvodne bol fíliou farnosti Onokovce (Оноківці, Ukrajina), v rámci Sátmarskej diecézy. Od roku 1945 patrí do farnosti sv. Štefana Uhorského kráľa v Jenkovciach. V interiéri sa nachádza hlavný oltár s prvkami secesie z doby výstavby kostola. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami, veža je horizontálne členená kordónovými rímsami a ukončená ihlancovou helmicou s laternou.
  • Základný kameň kostola sv. Joachima a Anny
    Základný kameň kostola sv. Joachima a Anny
  • Interiér kostola sv. Joachima a Anny
    Interiér kostola sv. Joachima a Anny

Poznámky

  1. ↑ V rámci Uhorska a do roku 1922 aj Česko-Slovenska Husák patril do Užskej župy.[2][3][4] Pre súčasné vymedzenie regiónu Zemplín platí: „Zasahuje doň výbežok Užskej župy, ktorej prevažná časť sa nachádza na dnešnom území Ukrajiny. Aj táto sa už dnes bežne označuje ako Zemplín.“[1]

Referencie

  1. ↑ a b BEŇUŠKOVÁ, Zuzana, a kol. Tradičná kultúra regiónov Slovenska : prehľad charakteristických znakov. 2. dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2005. 241 s. ISBN 80-224-0853-0. S. 203.
  2. ↑ HUSÁK. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 475.
  3. ↑ ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 159.
  4. ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Užskej župy. Vyd. 1. Prešov : Filozofická fakulta v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1995. 358 s. ISBN 80-88722-11-X. S. 88 – 89.
  5. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  6. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  7. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  8. ↑ www.husak.sk [online]. www.husak.sk, [cit. 2016-12-24]. Dostupné online.
  9. ↑ LEVÉLTÁR, Magyar Nemzeti. 193.224.149.8 [online]. 193.224.149.8, [cit. 2016-12-24]. Dostupné online.
  10. ↑ FÉNYES, Elek. Magyarország geographiai szótára, mellyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik. Pest : Fényes Elek, 1851.
  11. ↑ library.hungaricana.hu [online]. library.hungaricana.hu, [cit. 2016-12-24]. Dostupné online.
  12. ↑ Husák. Kostol sv. Joachima a Anny [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.

Externé odkazy


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Husák_(okres_Sobrance)&oldid=7255457“