Dúbravy: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Doplnenie údajov
CommonsDelinker (diskusia | príspevky)
Odkaz na súbor Kostol_Sedembolestnej_Panny_Márie.jpg bol odstránený, pretože ho Minorax na Commons zmazal.
Riadok 34: Riadok 34:
| Poznámky =
| Poznámky =
}}
}}

[[Súbor:Kostol Sedembolestnej Panny Márie.jpg|alt=Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie po rekonštrukcii|náhľad|279x279bod|Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie po rekonštrukcii.]]
'''Dúbravy''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Detva|Detva]].
'''Dúbravy''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Detva|Detva]].



Verzia z 04:02, 16. október 2021

Dúbravy
obec
Kostol Sedembolestnej Panny Márie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Detva
Región Podpoľanie
Časti Hradná, Želobudza, Iviny
Nadmorská výška 437 m n. m.
Súradnice 48°35′15″S 19°22′10″V / 48,5874°S 19,3694°V / 48.5874; 19.3694
Rozloha 19,55 km² (1 955 ha) [1]
Obyvateľstvo 959 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 49,05 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1626
Starosta Elena Grňová[3]
PSČ 962 12 (pošta Detva)
ŠÚJ 518379
EČV (do r. 2022) DT
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
Dúbravy 196
E-mailová adresa obec@dubravy.sk
Telefón 045/54 59 520
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Dúbravy
Webová stránka: dubravy.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Dúbravyobec na Slovensku v okrese Detva.

Obec Dúbravy leží 5 km severozápadne od okresného mesta Detva a 7 km východne od obce Očová. Obec leží severne od hlavného dopravného koridoru Zvolen - Detva - Lučenec. Nachádza sa v poľnohospodárskej krajine na juhozápadných miernych svahoch úpätia masívu Poľany, vo východnej časti Slatinskej kotliny. Územie obce hraničí z východu s mestom Detva z juhu s obcou Vígľaš, zo severu a zo západu s obcou Očová.

História

Tradícia hovorí, že praobyvateľom a pravdepodobne i zakladateľom Dúbrav bol akýsi služobník na Vígľašskom hrade, ktorého pre neznáme milostné pletky prepustili, ale pre svoje zásluhy dostal od svojho pána rozsiahle pozemky na území terajších Dúbrav. Toto bol najvzdialenejší kút Vígľašského panstva, porastený dubmi a podľa toho dostala obec názov Dúbravy. Ako sa pomery ďalej vyvíjali, ani tradícia nezachovala. V roku 1826 už Dúbravy tvorili samostatnú obec. Celá obec sa rozkladala od kostola až po cintorín a mala asi tridsať domov. Od roku 1817 prispievala ako samostatná obec na spoločné výdavky obci Očová. Medzi tieto výdavky bol zahrnutý aj plat vtedajšieho notára.

V roku 1877-78 sa prevádzala komasácia a obyvatelia Húsovej boli prinútení presťahovať sa do Dúbrav, pretože ich pozemky ležali medzi pozemkami Vígľašského panstva. Osadzovali sa počnúc od kostola smerom k Očovej. Takto založili novú časť Dúbrav, ktorá bola nazvaná "Húsová". Od roku 1886 všetky administratívne záležitosti prechádzali cez Očovú a boli s ňou tesne späté.

Tradície

Zvyčajne sa spájali s cirkevnými sviatkami a obradmi. Koledníci "betlehemci" obchádzali roztrúsené laznícke usadlosti niekoľko dní počas vianočných sviatkov. K veľkonočnej tradícii patrilo v Podpoľaní kúpanie dievčat studenou vodou. Súčasťou sadobného zvykoslovia boli špecifické odevy a jedlá pre túto príležitosť. K jarnej tradícii patrilo tiež stavanie a váľanie májov. Počas zimných večerov boli vo zvyku "páračky", susedia sa navštevovali, párali husacie perie a rozprávali veselé historky zo života.

Miestne akcie a podujatia Podpoľania sú dodnes úzko späté s ľudovými zvyklosťami.

Nielen v kroji, ale i vo zvykoch, obyčajoch i v samej povahe sa Dúbravci líšili od 0čovanov a mali i vtom svoju rázovitosť. V zime i v lete boli zapriahnutí v práci a na sviatky najmä na Štefana o Vianociach si veselo zaspievali. Ku zvláštnym zvykom, ktoré sme málokde videli sa počítali tunajšie zvyky veľkonočné. Na zelený štvrtok sa zhromaždili všetci chlapci dediny na jednom konci obce a jeden za druhým s rapkáčom v ruke išli dedinou a miesto zvonenia klepkali. Na veľkonočný pondelok tu bývala hromadná oblievačka a po nej veselý tanec so spevom.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

  • Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a s vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z rokov 1833-1834.[4] Kostol prešiel úpravou exteriéru v duchu postmoderny v roku 1999. Historická časť kostola je členená lizénovými pásmi.
  • Všetci obyvatelia obce boli od počiatku katolíci. Keďže v obci nebol kostol, chodili do očovského kostola a ako cirkevníci patrili pod očovskú faru.
  • V Dúbravách bol kostol postavený až v roku 1834 a stojí doteraz. V roku 1999 sa urobila menšia rekonštrukcia veže a vonkajšieho vzhľadu kostola. Kostol bol neskôr opäť zrekonštruovaný na jar v roku 2020.

Hospodárstvo

  • Bolo založené v roku 1919, pretože dovtedajší obchodník odišiel do Detvy.
  • Spočiatku sa hospodárilo dobre, ale posledné roky sa nepodarilo zhospodáriť nič, preto sa rozpadlo. Vystriedalo sa tu ešte veľa obchodníkov. Poľnohospodárske družstvo obnovilo svoju činnosť až v roku 1937.

Pošta

  • Až do roku 1929 nemala obec poštu. Poštové zásielky pre celú obec doniesol vždy ten, kto mal príležitosť ísť do 0čovej, pretože tam bol poštový úrad. Niekedy sa stalo, že poštové zásielky sa dostali k adresátovi aj o niekoľko týždňov neskôr.
  • Na zakročenie úradov obec menovala poštárku, ktorá dvakrát do týždňa nosila poštu.

Prvá svetová vojna

Ani Dúbravy neboli ušetrené od tejto pohromy. 1. augusta 1914 bola vyhlásená mobilizácia, všetci vojnopovinní nastúpili na front. Do konca roka odišlo zo svojich domovov 23 mužov, do konca r. 1915 to bolo spolu 79 mužov. Zásobovacie pomery počas vojny neboli najhoršie, nakoľko boli ľudia každoročne v lete i včas potreby zamestnaní pri vígľašskom veľkostatku a takto si zaobstarávali potrebné veci k živobytiu.

Druhá svetová vojna

Táto vojna poznačila obec najviac, mnohí boli vzatí do zajatia. Vrátili sa všetci zajatí vojaci zo Slovenského Národného Povstania. Zo zaistenia sa nevrátili 15 občania rómskeho pôvodu, ktorých Nemci odviezli na neznáme miesto. Celý rok 1945 doniesol obyvateľom mnoho zármutku, nenahraditeľné škody finančné i morálne. Obyvateľstvo usilovne pracovalo, aby čím skôr postavilo svoje zničené a zdranované domovy.

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Dúbravy [online]. Najkrajší kraj. Dostupné online.

Externé odkazy